Acámbaro
Miesta na Zemi – Acambaro
V roku 1945, Waldemar Julsrud, nemecký imigrant a skúsený archeológ,
objavil na úpätí hory El Toro, neďaleko mexického mesta Acambaro sériu
hlinených figúrok. Vzhľadom na ich vek, bol pôvod týchto figúrok
spočiatku priradený miestnej indiánskej kultúre Chupícuaro, ktorá
žila na tomto území okolo rokov 800PNL až 200NL. Na tomto by však ešte
nebolo nič nezvyčajné. Obrovskou zaujímavosťou však je, že celá séria
rôznych figúrok obsahuje aj figúrky dinosaurov. Odborníci sa zhodujú na
tom, že o dinosauroch, ktoré vyhynuli pred vyše 65-miliónmi rokov, máme
poznatky len posledných 200 rokov. Ak by to bola pravda, ako by sme
potom vysvetlili, že miestna indiánska kultúra ich poznala už pred vyše
2500 rokmi ?
Aj kvôli tomuto faktu boli vtedajšie Julsrudove nálezy spočiatku
označené ako podvrh a celej udalosti sa nepripisovala príliš veľká
dôležitosť. Zlom nastal v roku 1954, kedy sa mexická vláda rozhodla
vykonať v oblasti oficiálne archeologické vykopávky. Neďaleko
Julsrudoveho náleziska, sa na rozsiahlych miestach v håbke asi 180cm
našlo dokopy vyše 30 tisíc rôznych keramických výtvorov, či už sošky,
figuríny, nádoby, vázy a podobne. Vyvrátilo sa tak tvrdenie, že Julsrud
si svoje figuríny vyrobil sám. Na povrch však vyplávali ďalšie ohromné a
nevysvetliteľné skutočnosti. Figúrky neobsahovali len vyzobrazenia
dinosaurov, ale našli sa medzi nimi aj práce zobrazujúce rôzne ľudské
rasy alebo etniká, ako Eskimáci, Ázijčania, Afričania, Kaukazci,
Mongoli, Polynéžania a objekty, ktoré mali kultúrne prepojenie s
Egypťanmi a Sumermi. Ďalšou veľkou záhadou bol ich vek. Rádiokarbonovou
metódou, ktorú vykonala firma Isotopes inc. z New Jersey sa zistilo, že
vek týchto figúrok nie je totožný a pochádzajú z rôznych období medzi
rokmi 4530PNL až 1110PNL.
Boli vymodelované prevažne z hliny alebo z kameňa, pričom dosahovali
rôzne veľkosti. Najmenšie mali pár centimetrov, najväčšie boli sochy
dinosaurov, z ktorých niektoré mali až 1,5 metra. V celej kolekcii,
ktorá obsahuje okolo 30 500 figúrok však nenájdeme dve rovnaké. Figúrky
sú precízne opracované a len dinosaurov je niekoľko stoviek, spomedzi
ktorých boli mnohé z nich vedecky identifikované, že reprezentujú
konkrétny druh dinosaura. Medzi nimi napríklad Trachodon, Gorgosaurus,
Monoclonius, Ornitholestes, Titanosaurus, Stegosaurus, Plesiosaurus,
Leviatan, Brachiosaurus, Tyranosaurus Rex, ale aj veľké množstvo
neznámych druhov dinosaurov. Táto fantastická kolekcia dinosaurov narúša
tradičný ortodoxný koncept nášho poznania dinosaurov v mnohých
oblastiach. Dr. Ivan T. Sanderson bol v roku 1955 totálne ohúrený veľmi
presným vyzobrazením amerického dinosaura Brachiosaura, ktorý bol v tom
čase pre širokú verejnosť takmer neznámym druhom. „Táto
figurína je neskutočne krásna. Je asi 30cm veľká a je to veľmi verné
zobrazenie Brachiosaura – dinosaura, ktorý je známy len vo východnej
Afrike a v Severnej Amerike. Videl som už množstvo prác, ale táto je
suverénne najkrajšia“, dodal Dr. Sanderson. Acambaro je od
tých čias, až dodnes aktívnou archeologickou zónou. Bolo to hospodársky
úrodné údolie, kde žila za posledných cca 6000 rokov civilizácia, alebo
civilizácie, ktoré bezpochyby mali odniekiaľ poznatky o rôznych druhoch
dinosaurov.
V roku 1999 sa archeológ a kryptozoolog Dr. Dennis Swift, spolu s
geológom a archeológom, Dr. Donom R. Pattonom, rozhodli pricestovať do
mesta Acambaro, aby sa na túto senzáciu pozreli osobne. Krátko po tom,
ako prišli do Acambara zistili, že celá kolekcia týchto nálezov je
uzamknutá na chránenom mieste a nie je prístupná pre verejnosť. Po
niekoľkých dňoch nátlaku na riaditeľa miestneho múzea sa im podarilo ho
presvedčiť a ten im sprístupnil časť zbierky. „Sprístupnili
nám uzamknutú časť múzea. Bolo to celkovo 12 slabo osvetlených a dosť
silno zaprášených miestnosti. Sošky boli zabalené v novinách a
naukladané do kartónových krabíc. Je to obrovský prejav neúcty k takýmto
nálezom. Navyše, celý čas nad nami stáli dvaja muži s Ak-47 na
ramenách. Bolo to dosť nepríjemné“, spomína si na túto udalosť Dr. Swift.
Počas šiestich hodín otvorili Dr. Swift a Dr. Patton 14 krabíc a
vybalili niečo vyše 8000 figúrok, ktoré zobrazovali rôzne veci. Bohov,
náradie, masky, pomôcky, tváre mnohých ľudských rás a napokon
spomínaných dinosaurov. Celkovo sa podarilo rozpoznať 75 rôznych druhov
dinosaurov. „Najúžasnejšou udalosťou
pre mňa bolo, keď som vybalil sošku, ktorá perfektne stvárňovala
Iguanodona. Je to druh dinosaura, ktorého kostru ľudstvo našlo ako prvú“,
na záver dodal Dr. Swift. Kolekcia navyše obsahovala dosť podrobné
informácie o živote vtedajšej kultúry. Objekty znázorňovali, že celá
oblasť okolo dnešného mesta Acambaro bola dosť husto zalesnená a nebola
tak suchou oblasťou, ako je teraz. Geológovia zistili, že celé údolie
bolo pred 5 až 6 tisíc rokmi pokryté obrovským jazerom. Oblasť, kde sa
našli tieto sochy sa nachádzala na pobreží tohto jazera. Naša neznáma
civilizácia žila v hustých lesoch a horách okolo jazera.
Pôvodný nálezca týchto sôch Waldemar Julsrud sa viac krát snažil
vystúpiť so svojimi nálezmi na verejnosť, avšak odborné kruhy sa
rozhodli ho ignorovať. Preto sa rozhodol vydať knihu Spanish Enigmas Del Pasado,
v ktorej tvrdí, že tieto sochy boli zakopané úmyselne, a to neznámou
civilizáciou, ktorá očakávala obrovskú katastrofu. Julsrud sa domnieva,
že Zem zasiahlo v tomto období viacero obrovských katastrof a kedysi
existovala pokročilá civilizácia, ktorá bola týmito katastrofami
vyhladená. Najväčšie pobúrenie medzi odborníkmi vyvolalo Julsrudove
tvrdenie, že táto civilizácia existovala na Zemi spoločne s dinosaurami.
Asi najväčším kritikom týchto objavov bol archeológ Dr. Charles C. Di
Peso. Ten vo svojej správe tvrdil, že všetky figúrky, aj celé toto
nálezisko je obrovským podvodom a Julsrud chce na tom len zbohatnúť. Vo
svojich tvrdeniach sa pritom opiera o stav a množstvo nálezov. Tvrdí, že
na to, že boli tieto sochy zakopané v zemi viac ako 1500 rokov, sú
príliš zachovalé. Nevidí pritom žiadny dôvod ich zakopania práve na
tomto mieste, nakoľko sa nejedná o žiadne posvätné, ani inak dôležité
miesto. Rovnako sa mu nepozdáva ani ich počet. „Rozmýšľajte.
Nájde sa viac ako 35 000 nálezov a z toho celého počtu sú takmer všetky
v perfektnom stave ? Počas celej mojej kariéry som sa s ničím podobným
ešte nestretol. Každá keramika je zvyčajne nachádzaná vo fragmentoch,
ktoré neskôr hodiny a hodiny zliepame dokopy. Tu sa nájde obrovské
množstvo keramiky a takmer všetká je záhadne v poriadku“,
myslí si Dr. Di Peso. Rovnako nesúhlasí ani s odhadnutím ich veku, ktorý
vykonala firma Isotopes inc. Argumentuje pritom tvrdením, že pri
odhadovaní veku rôznych nálezov rádiokarbónovou metódou môže dôjsť k
chybným prepočtom. Objekty môžu byť kontaminované, čo môže mať za
následok nesprávne výsledky. „Títo ľudia asi v živote nevideli 1500 rokov staré vykopávky“, dodal na záver Dr. Di peso.
Na záver sa nám teda otvára niekoľko zaujímavých otázok. Odkiaľ mohol
niekto tak dokonale poznať veľké množstvo rôznych dinosaurích druhov, z
ktorých nám dodnes nie sú všetky známe? Máme tu dve rozhádané skupiny
ľudí. Na jednej strane Waldemar Julsrund, ktorý si stojí za svojimi
objavmi, štyria renomovaní mexickí archeológovia – Dr. Eduardo Noquera,
Dr. Rafael Orellana, Dr. Ponciano Salazar a Dr. Antonio Pompa, ktorí sa
spolu-podieľali na ich odkrývaní, firmu Isotopes inc, ktorá tvrdí, že
vek artefaktov bol určený bezpochyby správne a dvoch pánov Dr. Dennisa
Swifta spolu s Dr. Donon R. Pattonom, ktorí ich tiež videli na vlastné
oči. Na druhej strane stojí kritik Dr. Charles C. Di Peso, ktorý s tým
všetkým nesúhlasí. Otázkou tiež ostáva, prečo boli všetky tieto nálezy
zamknuté v Acambarskom múzeu a nepristupné verejnosti ? Odpovede by
mohli priniesť ďalšie štúdiá...