Ak Veľký Tresk vznikol zo singularity, z čoho vznikla singularita ?
Za spoluprácu pri uverejnení článku ďakujeme užívateľovi sanctuary
Teória veľkého tresku je snaha objasniť, čo sa udialo na úplnom počiatku
nášho vesmíru.Objavy v astronómii a fyzike ukázali, že aj napriek
pochybnostiam náš vesmír ma počiatok. Pred týmto momentom nebolo nič;
počas a po tom momente bolo niečo: Náš vesmír. Teória Veľkého Tresku je
snaha vysvetliť, čo sa stalo počas a po tom momente.
Podľa štandardnej teórie, náš vesmír skočil do existencie ako
“singularita” asi pred 13.7 miliardami rokov. Čo je “singularita“ a
odkiaľ sa vzala? V podstate to nevieme s istotou. Singularity sú
oblasti, ktoré odporujú nášmu terajšiemu chápaniu fyziky. Predpokladá
sa, že existujú v jadre čiernych dier. Čierne diery sú oblasti so silným
gravitačným tlakom. Tlak je považovaný, za tak silný, že konečný
materiál je vlastne stlačený do nekonečnej hustoty (matematický koncept
nad, ktorým myseľ len žasne). Tieto oblasti nekonečnej hustoty sa
nazývajú “singularity.”
Predpokladá sa, že náš vesmír začal ako infinitezimálne (nekonečne,
neobmedzene) horúci, nekonečne hustý, niečo ako... – singularita. Odkiaľ
sa vzal? Nevieme. Prečo sa objavil? Nevieme. Po jeho počiatočnom
objavení sa očividne nadul (Veľký Tresk), expandoval a schladil. Od
veľmi, veľmi malého a veľmi, veľmi horúceho na veľkosť a teplotu
terajšieho vesmíru. Dodnes pokračuje vo zväčšovaní sa a ochladzovaní a
my sme v jeho vnútri: úžasné stvorenia žijúce na unikátnej planéte
obiehajúcej prekrásnu hviezdu, zhromaždenú s niekoľkými stovkami miliárd
ďalších hviezd v galaxii, ktorá plachtí kozmom s ostatnými galaxiami a
spolu tvoria vnútro expandujúceho vesmíru, ktorý začal ako
infinitizemálna singularita, ktorá sa objavila odnikiaľ z neznámych
dôvodov. Toto je teória veľkého tresku.
Teória Veľkého tresku – časté mylné predstavy.
Je mnoho mylných predstáv obklopujúcich veľký tresk.Napríklad si ho
zvykneme predstavovať ako obrovskú explóziu. Avšak experti tvrdia, že
žiadna explózia nenastala, nastalo (a stále pokračuje) rozpínanie.
Radšej ako predstaviť si prasknutie balónu a uvoľnenie jeho obsahu, si
predstavte rozpínajúci sa balón: infinitezimálne malý balón rozpínajúci
sa až do veľkosti terajšieho vesmíru.
Ïalšia zlá predstava je, že máme sklon predstaviť si singularitu ako
malú horiacu loptu niekde vo vesmíre. Podľa mnohých expertov vesmír
neexistoval pred veľkým treskom. Počas konca rokov šesťdesiatych a
začiatkom sedemdesiatych, keď človek prvý krát kráčal po mesiaci traja
britský astrofyzici, Steven Hawking, George Ellis a Roger Penrose
obrátili pozornosť k teórii relativity a jej dopadom s ohľadom na naše
znalosti času.
V rokoch 1968 a 1970 publikovali dokumenty, v ktorých rozšírili
Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity tak, aby obsahovala proporcie
času a vesmíru. Podľa ich výpočtov, čas a priestor majú určitý počiatok ,
ktorý sa zhodoval so vznikom hmoty a energie. Singularita sa neobjavila
v priestore, priestor sa objavil v singularite. Pred singularitou nič
neexistovalo, nebol vesmír, čas, hmota alebo energia – absolútne nič.
Takže kde sa objavila singularita ak nie v priestore? Nevieme. Nevieme
odkiaľ prišla, prečo prišla ani len kde sa nachádza. Všetko čo vieme je,
že my sme v jej vnútri, kedysi neexistovala a ani my nie.
Veľký tresk – Dôkazy teórie
Ktoré hlavné dôkazy podporujú teóriu veľkého tresku?
*Predovšetkým my sme si opodstatnene istý, že vesmír mal počiatok.
*Po druhé, galaxie sa od nás vzďaľujú rýchlosťami úmernými k ich
vzdialenosti. Toto je Hubbleov Zákon, pomenovaný podľa objaviteľa -
Edwin Hubble, rok 1929. Toto pozorovanie podporuje rozpínanie vesmíru a
naznačuje, že vesmír bol raz celistvý.
*Po tretie, ak vesmír bol na začiatku veľmi, veľmi horúci ako Veľký
tresk vypovedá, mali by sme byť schopní nájsť nejaký zvyšok tohto tepla.
V roku 1965 rádio astronómovia Arno Penzias a Robert Wilson objavili
reliktové žiarenie (Cosmic Microwave Backround radiation) o teplote
2,725 stupňa Kelvinu (-454,765 stupňa Celzia), ktoré sa šíri
pozorovateľným vesmírom. Predpokladá sa, že je to pozostatok, ktorý
vedci hľadali. Penzias a Wilson v roku 1978 spoločne získali Nobelovu
cenu v oblasti fyziky za ich objav.
* Nakoniec, bolo nájdené veľké množstvo "svetelných zložiek", vodíka a
hélia v pozorovateľnom vesmíre čo sa považuje za podporu teórie veľkého
tresku.
Veľký tresk – Jediná prijateľná teória?
Je štandardná teória veľkého tresku jediný model vyhovujúci týmto
dôkazom? Kdeže, je to len najpopulárnejšia teória. Medzinárodne známy
astrofyzik George F. R. Ellis vysvetľuje:
„Ľudia by si mali byť vedomí, že
existuje škála modelov, ktoré môžu vysvetliť pozorovania. Napríklad ja
môžem zhotoviť guľovo symetrický vesmír s planétou Zem ako jej stredom a
nikto to nemôže spochybniť na základe pozorovaní. Môžete to vylúčiť len
z filozofického hľadiska. Z môjho pohľadu na tom nie je nič zlé. Ja
chcem len zverejniť fakt, že používame filozofické kritéria pri vyberaní
našich modelov. Veľa kozmológov sa to snaží skryť.“
V roku 2003 fyzik Robert Gentry navrhol zaujímavú alternatívu k
štandardnej teórii, alternatívu, ktorá taktiež vysvetľuje dôkazy uvedené
vyššie. Dr. Gentrz tvrdí, že štandardný veľký tresk je založený na
chybnom modeli (konkrétne Friedmann-Lemaître-Robertson-Walker-ovom
modeli expandujúceho-priestoročasu), o ktorom tvrdí , že protirečí
priamym údajom. On založil svoj model na základe Einsteinovho modelu
nemenného-priestoročasu, o ktorom tvrdí, že je tá “pravá Rosestská
Doska“, Gentry publikoval niekoľko materiálov načrtajúcich to, čo
považuje za vážne chyby v štandardnej teórii veľkého tresku.
Medzi ďalších významných odporcov patria, laureát Nobelovej ceny Dr.
Hannes Alfven, profesor Geoffrey Burbidge, Dr. Halton Arp a renomovaný
britský astronóm Sir Fred Hoyle, ktorý je uznávaný ako tvorca termínu
“Veľký tresk“, ktorý použil prvý krát počas vysielania rádia BBC v roku
1950.
Veľký tresk – A čo Boh?
Akákoľvek diskusia o Veľkom tresku by bola nekompletná bez položenia
otázky, a čo Boh? Je to kvôli kozmogónii (štúdium pôvodu vesmíru), to je
oblasť, kde sa veda a teológia stretávajú. Stvorenie bola nadpozemská
udalosť. Totiž, zaujala miesto mimo prirodzenú sféru. Tento fakt si
žiada otázku: Je tam ešte niečo, čo existuje mimo prirodzenú sféru?
Konkrétne, je tam pán architekt? My vieme, že tento vesmír mal počiatok.
Bol Boh “prvotná príčina?” My sa nechceme pokúsiť zodpovedať túto otázku
v tomto krátkom článku. My sa len pýtame: Existuje Boh? Odpoveďou na
túto podstatnú otázku je predpoklad, že odpovieme na ďalšie veľké otázky
života: Odkiaľ pochádzame? Prečo sme tu? Plníme nejaký zámer? Máme
nejakú skutočnú hodnotu? Čo sa s nami stane po smrti? Otázka existencie
Boha je základná.
Existuje Boh – Filozofický problém
Pred tým než sa opýtame “Existuje Boh?”, sa musíme najprv vysporiadať s
našou filozofickou spôsobilosťou. Napríklad, ak som oddaný filozofickej
myšlienke, že nič nemôže existovať mimo našej prirodzenej sféry (nemôže
tam byť nič, žiadny nadpozemský Boh), žiadne množstvo dôkazov ma
nepresvedčí o opaku. Kladenie otázky “existuje Boh?” bude zbytočné. Moja
odpoveď bude “Nie, neexistuje,” bez ohľadu na to, či naozaj je alebo
nie. Bude nemožné zodpovedať otázku z dôkazového hľadiska, jednoducho
preto, že čokoľvek čo mohol Boh urobiť (to jest akýkoľvek nadprirodzený
čin, ktorý môže poslúžiť ako dôkaz jeho existencie) bude musieť byť
zodpovedaný ináč, z hľadiska prirodzených dôvodov, nie pretože vieme, že
by to mohli prirodzené dôvody, ale len preto, že existencia
nadprirodzeného Boha nie je možná. Dr. Richard Lewontin, profesor
zoológie na Harvardskej Univerzite, vysvetľuje:
„Nie je to tým, že vedecké metódy a inštitúcie nás nejako nútia prijať
materiálne vysvetlenie neobyčajného sveta ale naopak, my sme tlačení
naším “prvotným lipnutím“ k materiálnym záležitostiam , aby sme
vytvorili vyšetrovací mechanizmus a súbor návrhov, ktoré produkujú
materiálne vysvetlenia, bez ohľadu na to, že sú proti intuícii, bez
ohľadu na to, že sú mätúce pre nezasvätených. Ba čo viac, materializmus
je nadradený, preto nemôžeme pripustiť ani len kúsoček duchovna.” (Richard Lewontin, "Billions and Billions of Demons," strana. 28).
Na druhej strane, ak by som bol neutrálny a nemal žiadne “prvotné
lipnutie“ k určitému svetonázoru, otázka “naozaj existuje Boh?” by mala
zmysel. Skôr by to bol prvý krok k objektívnemu a zmysluplnému hľadaniu
konečnej pravdy.
Naša ochota na opýtanie sa otázky s otvorenou mysľou je podstatná aby
sme boli schopný objaviť odpoveď, ktorá sa skrýva za otázkou. Takže pred
tým, ako sa vôbec opýtate otázku sa rozhodnite, či ste ochotný prijať
odpoveď.
Existuje Boh – okolnosti na zváženie
Raz, keď budete pripravený opýtať sa: “Existuje Boh?” tu je pár poznámok na posúdenie, keď začnete hľadať objektívnu odpoveď:
*Objavy v astronómii nepochybne ukázali, že vesmír mal naozaj začiatok. Bol tam moment stvorenia.
*Pokroky v molekulárnej biológii odhalili nesmierne množstvo informácii
zakódované v každej jednej živej bunke. Molekulárny biológovia objavili
tisíce a tisíce nádherne navrhnutých zariadení na molekulárnej úrovni.
*Biochemici a matematici vypočítali šancu proti vzniku života z ničoho
len prostredníctvom prirodzených, neinteligentných procesov. Šanca je
astronomická. V skutočnosti si vedci nie sú ani len istý, či sa život
mohol vyvinúť prirodzene prostredníctvom neinteligentných procesov.
Ak život nevznikol náhodou, ako vznikol?
* Vesmír je usporiadaný podľa prírodných zákonov. Odkiaľ sa vzali a akému účelu slúžia?
*Filozofi súhlasia, že jediné vierohodné vysvetlenie nepredpojatého morálneho štandardu je nadprirodzený zákonodarca.
*Ľudia všetkých rás, vyznaní, farieb a kultúr, muži a ženy, mladí a
starí, múdri i hlúpi, od vzdelaných až po nevzdelaných tvrdia, že osobne
zakúsili niečo nadprirodzené. Takže čo sme povinní robiť s týmito
obdivuhodnými správami o duchovnom liečení, prorockých zjaveniach,
vyslyšaných modlitbách a ďalších zázračných fenoménoch?
Ignorancia a predstavivosť mohli zohrať rolu, pravdaže, ale je tam aj
niečo viac? Ak sa prebudila vaša zvedavosť a želáte si nahliadnuť
ďalej, odporúčame vám vziať do úvahy svetovú kolekciu takzvaných svätých
kníh ako Biblia, Korán, Védy a mnohé iné.
Ak Boh existuje, odhalil sa sám? A ak sa odhalil sám, naozaj existuje...