Albert Einstein - génius alebo podvodník ?

 
Keď sa v Nemecku, po nástupe Hitlera, útoky na “židovskú fyziku” zosilňovali, odišiel v roku 1932 do USA. Tri roky učil na Kalifornskom Technologickom Inštitúte (California Institute of Technology). V roku 1933 bol ustanovený v Princetone “Inštitút pre Pokročilé Štúdium” (Institute of Advanced Studies), Einstein sem prišiel na pozvanie a bol aj prijatý.
Toľko je všeobecne známe z médií, zo školských osnov, tiež z osnov komunistických škôl, z rôznych publikácií a kníh, atď., atď.

Keď sa však pozrieme na jeho vedeckú kvalifikáciu trochu z iného uhla, než nám ho doteraz ponúkali svetové média a propaganda, ktoré boli a sú v rukách ľudí, ktorých môžeme smelo nazvať “mytológovia histórie”, prideme ku iným, veľmi prekvapujúcim záverom.

V roku 1916, keď Einstein uviedol jeho “Generálnu Teóriu Relativity” (General Theory of Relativity), bol prakticky stále neznámy vo svete fyziky. V skutočnosti, kedykoľvek bola relativita spomenutá, s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo vždy v spojitosti s menom Lorenz. (“The Einstein Myth and the Ives Papers”…p.266).

Potom, v roku 1919, prišla známa britská vedecká expedícia so štúdiom úplného zatmenia slnka. Ohýbanie svetla, ako prechádzalo cez slnečné gravitačné pole, sa ‘zhruba’ priblížilo výpočtom, ktoré predpovedal Einstein.
Skoro cez noc, média, s pomocou známeho britského vedca Sir Arthura Eddingtona, urobili z Einsteina medzinarodnú “celebritu”. V roku 1920 podnikol triumfálnu cestu Amerikou, nie však aby učil o svojej “novej fyzike”, ale aby vyzbieral peniaze pre Sionizmus.

Vo Weimarskej Republike nadšenie nebolo až také búrlivé. Niektorí nemeckí fyzici zorganizovali Kongres proti-relativite, na ktorom Einstein bol obžalovaný, že zavádza západnú vedu preč od smeru výskumu, do divokého vzdialeného mysticizmu, abstrakcie a špekulácie. Sto vedcov a intelektuálov prispelo do knihy, ktorá odsúdila Einsteina z vytvárania fyziky, ktorá už nebola zhodná s realitou fyziky. (“Hundert Autoren Gegen Einstein”, R. Voigtliinder Verlag, Leipzig, 1931)..

Nemci však neboli jediní kritici relativity. Niektorí prominentní britskí a americkí fyzici nesúhlasili s niektorými, alebo so všetkými ideami Einsteina a ani sa nebáli to povedať. Boli medzi nimi osobnosti ako Dayton C. Miller, prezident Americkej Fyzikálnej Spoločnosti, Herbert Dingle, president Britskej Kráľovskej Astronomikálnej Spoločnosti, Herbert Ives, brilantny americký optický fyzik, ktorý sa pričinil o vývin televízie, a po druhej svetovej vojne Louis Essen, britský expert na atómové hodiny. Ale Einsteinova sláva rástla a tieto hlasy boli viac-menej umlčané. Mená ako FitzGerald, Lorentz, Poincaré a mená iných priekopníkov vo fyzike boli zväčša zabudnuté a média odmenili Einsteina exkluzívnym patentom na relativitu.



Špeciálna Relativita hovorí, že nič sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako rýchlosť svetla a že hmota vzrastá rýchlosťou a stáva sa nekonečnou pri rýchlosti 298 051 km v sekunde, teda tak, ako bola ‘zvuková bariéra, teraz je ‘svetelná bariéra’. Kto vie, ako dlho vydrží Einsteinová ‘svetelná bariéra’?

V roku 1980 boli spozorované štyri extragalaktické rádiové zdroje, šíriace sa rýchlosťou medzi 2 až 20-krát rýchlejšie ako svetlo! (“Scientific American”, Aug. 1980, p. 82B). Samozrejme nadšenci Relativity nazvali tieto pozorovania ‘ilúziami’, teda tým istým slovom, ktoré geocentristi použili v prípade Galileovho objavu Jupiterových mesiacov.

Na rozdiel od “Špeciálnej Teórie”, “Generálna Teória Relativity” bola potvrdená len zriedka a nepodstatne. Pri každom zatmení slnka, alebo keď je objavené nejaké záhadné teleso v hlbokom vesmíre, média sa hneď snažia oznámiť svetu, že sa zase dokázala pravdivosť Einsteina.
Keď je však “Generálna Teória” tak ‘pevne ustanovená’, prečo musí byť stále a stále znovu dokazovaná?

Skutočnosťou je, že jestvuje viac prijateľných teórií, pojednávajúcich o gravitácii. Jedna z nich “Teória Brans-Dickeho” (Brans-Dicke Theory), bola dokázaná byť tak isto správnou ako “Generálna Teória”, keď bola podriadená skúškam. (“Scientific American”, Nov. 1974, pp. 25-33.)

Einstein prišiel neskoršie k záveru, že ku správnemu generalizovaniu jeho “Špeciálnej Teórie” musí ešte vziať do úvahy a pridať teóriu o gravitácii. Jeho snahy boli konečne úspešné a po niekoľkých predbežných verziách publikoval v roku 1916 jeho “Generálnu Teóriu Relativity” Okrem toho prispel (všimni slovo ‘prispel’) k problému “Teórie o radiácii” a k problému “Štatistická mechanika”. Ale treba tiež podotknúť fakt, že existuje viac iných vierohodných teórií pojednávajúcich o “príťažlivosti”; jednou z nich je napríklad teória Brans-Dicke-ho.

Napriek vzrastaniu ‘úmrtnosti’ najpevnejšie ustálených fyzikálnych zákonov – v roku 1962, teória ustálená o moc pevnejšie vo vedeckom svete ako Relativita, bola zanedbaná, keď professor Bartlett z Univerzity v Britskej Kolumbii vyvinul xenon-platinum hexafluoride. Dovtedy totiž existoval v chémii nezmeniteľný zákon, že platina a xenon, ‘noble’ kov a ‘noble’ plyn, boli úplne odolné chemickému zlúčeniu. (“San Francisco Chronile”, This World, Dec. 9, 1962, p. 25.), akokoľvek však, “Generálna Relativita ostáva nenapadnuteľná. Dobrý dôvod je taký, že keby nejaký vedec povedal nahlas niečo proti Einsteinovi, ohrozil by svoju kariéru.

Treba si tiež uvedomiť, že Nobelovú cenu v roku 1922 (za rok 1921) Einstein nedostal za “Špeciálnu Teóriu Relativity” ale za “fotoelektrickú zákonitosť “ a jeho prácu v oblasti teoretickej fyziky”

Bolo to azda preto, lebo jeho ‘Teóriu Relativity’ napadlo nie len okolo 100 nemeckých vedcov a intelektuálov (v diele “Hundert Autoren Gegen Einstein”, Leipzig, 1931), ale aj také britské a americké esá ako Dayton C. Miller, prezident Americkej Fyzikálnej Spoločnosti, Herbert Dingle, prezident Britskej Kráľovskej Astro¬nomickej Spoločnosti, Herbert Ives, americký ‘optical phys¬icist’, Louis Essen, britský expert na “atomic clocks”, teda istota v správnosť Einsteinovej teórie bola neistá a výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny sa nechcel po čase blamovať?
Jedno je tiež pravdou, že s jeho Teóriou Relativity sa Einstein nikdy viac, po zvyšok svojho života nezaoberal.

Nie je ani tajomstvom, že časti v Einsteinovej “Špeciálnej Teórie” sú prevažne založené na matematických rovniciach írskeho ‘teoretického fyzika’ George FitzGeralda a holandského “teoretického fyzika” Hendrika Lorenza.

Čo svet počul a čo vie o Planckovi, Poincaré, Lorenzovi alebo FitzGeraldovi? Skoro nič, ale zato Einstein je “génius”.

O Einsteinovej žene Mileve, tiež málokto vie, že to bola ona, ktorá kontrolovala a opravovala jeho výpočty. Čo to hovori? Kto bol lepší, Einstein, alebo jeho žena? Planck a Mileva boli údajne najväčší matematici v histórii ľudstva. Samozrejme o nej nikto nič nevie, ba mnoho ľudí ani nevie o jej existencii! Tá chudera skončila, keď ju Einstein opustil, pri opatrovaní jedného zo svojich (dvoch) synov, trpiaceho na padúcnicu. K Einsteinovmu dobru však treba pripísať, že jej dal peniaze, ktoré obdržal za jeho Nobelovu cenu.

Einsteinove ‘zavandrovanie’ do politiky bolo taktiež pochybné. Jeho podpora komunistickej-ľavičiarskej koalícii v Španielskej revolúcii, jeho utopický socializmus, jeho spojenie s najmenej jedenástimi, komunistami vedenými organizáciami v Amerike, s prepožičaním svojho mena nespočetným komunistickým ‘manifestom’, jeho úloha ako obchodníka s atómovou bombou, jeho priateľstvo s Východným Nemeckom po druhej “svetovej” vojne, všetko toto mu vynieslo veľmi zlé ohodnotenie u takých západných eminentov, ako Ortega y Gasset.

Za zmienku taktiež stojí, že pred nedávnom prebehla v kanadskej televízii správa, že Američania poslali do obehu ‘satelite’, ktorý má dokázať “správnosť alebo nesprávnosť” Einsteinovej Teórie Relativity! Znamená to, že správnosť tejto teórie ešte nebola vôbec dokázaná?
V iných rozmeroch nemusia platiť fyzikálne zákony, ako ich poznáme, napríklad rýchlosť svetla sa nemusí rovnať veličine "c", nemusí to byť najväčšia dosiahnuteľná rýchlosť, nemusí v nich plynúť čas, atď. Rýchlosť svetla je najväčšou rýchlosťou v dimenzii, v ktorej existujeme. Ale človek a vesmír neexistuje len v jednom rozmere. A v ostatných platia oveľa neskutočnejšie zákony a zákonitosti, než si vieme predstaviť.

Z hľadiska čiste teoretickho, “special theory” poskytuje vedúci princíp v pátraní po zákonoch prírody. Naviac prezrádza, že náš jednoduchý koncept priestoru a času, na ktorom boli založené “Newtonian mechanics”, vyžadujú dôkladnú modifikáciu.

V roku 1982 uskutočnili francúzski fyzici Alain Aspect, Jean Dalibard a Gerard Roger hádam najvýznamnejší pokus storočia. Ešte v roku 1920 Einstein povedal, že formulácie kvantovej fyziky naznačujú, že sub-atomické častice by teoreticky mohli byť schopné navzájom medzi sebou komunikovať. Einstein sa nazdával, že je to nezmysel, pretože to by znamenalo, že výmena informácií medzi nimi by musela prebiehať nadsvetelnou rýchlosťou. A to by potom vyvracalo jeho vlastnú teóriu, že najvyššou dosiahnuteľnou rýchlosťou je rýchlosť svetla. Pokus, ktorý sa uskutočnil s tzv. dvojičkami častíc, kedy atómy vápnika zohrievali laserami, však dokázal, že to nielen možné je, ale že sa to skutočne deje! Je teda Albert Einstein skotočne génius alebo len nafuknutá bublina ?

Zdroj: www.beo.sk