Antická Čína
Historické civilizácie a kultúry – antická Čína
Čína je jednou z najstarších civilizácií, ktoré existujú dodnes. V
ľudových kronikách sa prvý krát spomína okolo roku 3000 PNL pod názvom Traja vznešení a päť vladárov,
čo potvrdzujú aj argeologické vykopávky. Čínska civilizácia vznikla
sformovaním mestských štátov v údolí Žltej rieky. Za všeobecne
akceptovaný rok, kedy sa mestské štáty spojili do jedného veľkého
kráľovstva sa považuje rok 221 PNL, kedy bola Čína zjednodená Qin Shi Huangom.
Od lovcov až po farmárov
Práve územie dnešnej Číny bolo v minulosti obývané Človekom vzpriameným
pred viac ako miliónom rokov. Kamenné nástroje nájdené pri vykopávkach v
nálezisku Xiaochangliang sú viac ako 1,36 milióna rokov staré.
Asi najznámejším nálezom pozostatkov Človeka vzpriameného na území Číny
bol nález z roku 1923, ktorému rýchlo prischol názov Peking Man.
Úplné počiatky Čínskej histórie je veľmi ťažké určiť vzhľadom na
absenciu písma, a preto bola jej história určená na základe neskorších
materiálov, ktoré opisovali historicky dôležité udalosti. Už okolo roku
7000 PNL staré kmene na území Číny pestovali proso. Piktogramy
pochádzajúce z obdobia medzi rokmi 6000 až 5000 PNL skladajúce sa z 8453
individuálnych znakov už zobrazujú Slnko, Mesiac, hviezdy,
bohov, ale aj priebeh lovu či pastierstva. Archeologické lokality
Sanxingdui a Erlitou prinášajú dôkazy bronzového veku na území Číny.
Najstarší bronzový nôž sa našiel v provincii Qinghai a jeho vek sa odhaduje na viac ako 5000 rokov.
Vôbec prvú dynastiu spomína vo svojich dielach Čínsky historik Sima Qian. Jedná sa o dynastiu Xia,
ktorá mala Číne vládnuť asi pred 4200 rokmi. Dynastiu Xia tvorilo
celkovo 17 kráľov a 14 generácii. Úplné prvý písomný nález pochádza z
obdobia dynastie Shang, v 13.storočí PNL. Hoci neskorší historici
zvykli uvádzať, že dynastia Shang vládla v Číne po dynastii Xia,
niektoré záznamy uvádzajú, že tieto dynastie vládli Číne isté obdobie aj
súčasne. Z historického hľadiska sa ešte žiada spomenúť dynastiu Qin,
ktorá síce vládla Číne len 12 rokov, avšak preslávila sa predovšetkým
navrhnutím a začatím stavby Veľkého Čínskeho múru, ktorého stavba neskôr
pokračovala pod vládou dynastie Ming. To však nebolo všetko,
dynastii Qin sa tiež pripisujú aj zásluhy za vznik súdneho kódexu,
centralizovanej vlády, písaného jazyka alebo prvej meny.
Čína bola už od pradávna známa špecifickou architektúrou, ktorú môžeme
nájsť prakticky po celej Ázii počas mnohých rokov. Princípy pôvodnej
čínskej architektúry sa až na malé detaily zachovali dodnes v nezmenenej
podobe. Práve čínska architektúra mala obrovský vplyv na architektúru
Japonska, Kórey a Vietnamu.
Veda a technika
Čínu zaradzujeme medzi veľmi pokročilú antickú civilizáciu. Nezávisle od
Gréckych filozofov, Číňania učilini obrovský pokrok vo vede, technike,
matematike a astronómii. Prvé pozorovania komét, obežných dráh a
supernov pochádzajú z Číny. Veľmi známa je aj tradičná čínska medicína,
akupunktúra a herbálne liečenie.
Medzi úplne prvé vynálezy patrili slnečné hodiny a jedným z prvých
lietajúcich predmetov bol celosvetovo známy Čínsky lampión. Úplne
najznámejšie čínske vynálezy však sú kompas, strelný prach, výroba
papiera a tlač. Tieto technológie sa dostali do Európy až koncom
stredoveku. Spomedzi desiatok ďalších vynálezov určite stoja za
spomenutie kuša, vejár, ohňostroj, či teplovzdušný balón.
Číňania poznali veľké množstvo prírodných foriem liečenia, vrátane
akupunktúry alebo rôznych byliniek. Pôvodným cieľom čínskej medicíny
bolo vynájdenie elixíru života, ktorý by vládcom umožňoval večný život.
Neskôr sa miešaním rôznych byliniek a prísad podarilo vytvoriť liečivé
zmesi, ktoré sa používajú v alternatívnej medicíne dodnes. Po vytvorení
mnohých liekov, ktoré vznikli kombinovaním rôznych prísad, farmakológ Tsou Yen
vytvoril teóriu, v ktorej vysvetľoval príčiny vzniku chorôb. Bol
presvedčený, že v každom tele sa nachádzajú dve duchovné sily, Yin a
Yang. Myslel si, že každá choroba vzniká vtedy, keď je v ľudskom tele
nerovnováha týchto dvoch síl. Metóda Yin Yang sa používa dodnes. Asi o
storočie neskôr sa v Číne prvý krát objavila akupunktúra. Jedná sa o
formu liečenia, pri ktorej sa nepoužívajú žiadne lieky. Čínania veria,
že ak sa vpichnú ihly do rôznych častí tela, sily Yin a Yang sa v tele
vyrovnajú.
Astronómia
Antická Čína vymyslela prvé planetárium, ktoré spočiatku slúžilo
vládcovi. Už v roku 2300 PNL disponovali čínski astrológovia slušným
množstvom observátorií po celej krajine. Ich hlavným cieľom bolo
pozorovanie obežných dráh planét, na základe ktorých predpovedali
zdravotný stav a úspech vládcov. Astrológovia boli v Číne považovaní za
veľmi dôležité osobnosti, nakoľko sa vládcovia opierali o ich
predpovede. Na druhej strane, ak sa predpoveď nenaplnila, astrológa to
väčšinou stálo krk.
Už pred viac ako 3000 rokmi číňania vynašli znamenia horoskopu. Vzhľadom
na to, že v tej dobe bola väčšina populácie negramotná, k znameniam
boli neskôr priradené zvieratá, a to potkan, byvol, tiger, zajac, drak,
had, kôň, koza, opica, kohút, pes a prasa. Väčšina číňanov je totiž
silno presvedčená, že vzhľadom na dátum narodenia každého z nás je
presne možné určiť našu osobnosť, alebo to, či budeme v živote šťastní,
bohatí, úspešní a tak ďalej.
Číňania mali už v piatom storočí zmapovaných 1464 hviezd. Iba v Pekingu
žilo vyše 5000 hvezdárov. Tí dokázali spoľahlivo predpovedať príliv,
odliv, obdobie dažďov, ale aj množstvo iných vecí len tým, že sa pozreli
na hviezdy. Číňania boli presvedčení, že celý svet pozostáva z piatich
živlov – oheň, zem, kov, voda a drevo.
Náboženstvo a mytológia
Prvé mytologické príbehy pochádzajú z obdobia dynastií Wei a Jin
(220-420NL), kedy viacerí autori, ovplyvnení ideami taoizmu a buddhizmu,
začínali písať príbehy o bohoch a duchoch. V Číne je však väčšina
mytologických príbehov spojená so skutočnosťou. Antickí hrdinovia ako
napríklad Fuxi, Shennong, Huangdi alebo Yu sú tak historické, ako aj
mytologické postavy. Číňania uctievali viacerých bohov, medzi nimi
napríklad Ch´eng-Huang – boh vody, Chu-Jung – boh ohňa, Kuan Ti – boh
vojny, Lei Kun – boh hromu alebo Kwan Yin – bohyňa zmilovania a tak
ďalej. Hlavnými smermi sa však napokon stali buddhizmus, konfucianizmus a
taoizmus.
Buddhizmus
Buddhizmus je náboženstvo a filozofia zároveň, ktorá zahàňa množstvo tradícii a zvykov založených na učení Siddharthu Gautamu, ktorý je však známejší pod pomenovaním Buddha. Viac o jeho osobe si môžete prečítať v jednom z našich článkov.
Poznáme dva hlavné smery buddhizmu, a to theravada a mahayana.
Theravada je smer, ktorý bol rozšírený predovšetkým na Sri Lanke a v
juhovýchodnej Ázii. Naopak, Mahayana je známa predovšetkým vo východnej
Ázii. Hoci je buddhizmus najrozšírenejší práve v Ázii, v súčasnosti
môžeme jeho prívržencov nájsť takmer po celom svete. Zaujímavou odnožou
buddhizmu je aj tibetský buddhizmus, alebo takzvaný lamaizmus. Jedná sa o
smer, ktorý sa postupne vyvinul z buddhizmu asi v siedmom storočí NL v
Tibete.
Konfucianizmus
Konfucianizmus znamená vo voľnom preklade "škola učencov". Jedná sa o
filozofický systém, ktorý bol rozšírený predovšetkým vo východnej Ázii a
zakladá sa na myšlienkach čínskeho mudrca Konfucia. Ide o
komplex morálnych, sociálnych, politických a náboženských hodnôt, ktoré
mali obrovský vplyv na Čínsku históriu. Niektorí odborníci dokonca
považujú konfucianizmus za akési "štátne náboženstvo" cisárskej Číny.
Konfucius (551-479 PNL) bol slávny Čínsky mudrc a filozof,
ktorého učenie hlboko ovplyvňovalo vývoj východnej Ázie. Problémom však
ostáva, že na rozdiel od Buddhu alebo napríklad Sokratesa,
ľudstvo nikdy nemalo priamy prístup k myšlienkam jeho učenia. Všetky
informácie o Konfuciovi pochádzajú len z úst jeho prívržencov alebo
žiakov. Navyše, počas vlády dynastie Qin je spálené veľké množstvo
ďalších materiálov, ktoré naznačujú obsah jeho učenia. Z toho dôvodu
dnes nevieme stopercentne určiť úplne presný význam jeho myšlienok.
Predpokladá sa, že Konfucius bol mužom, ktorý nemal rád dobu, v ktorej
žil. Cestoval z miesta na miesto a snažil sa šíriť svoje politické
myšlienky medzi rôznych kráľov, ktorí sa podieľali na vedení krajiny.
Zvyklo sa mu hovoriť aj "kráľ bez koruny". Avšak, nikdy sa mu nepodarilo
presadiť svoje názory aj do praxe. Mnoho krát bol z krajiny vyhostený,
až sa napokon vrátil do svojho rodného mesta, kde učil až do svojej
smrti. Základným princípmi jeho učenia boli nežistnosť, úcta, zdvorilosť
a vernosť rodine i vládcovi. Konfucius tvrdil, že šľachetný človek sa
správa zdržanlivo, je úctivý k nadriadeným a spravodlivý a vľúdny k
ľudom. Rodičom prejavuje úctu a jeho synovskou povinnosťou je, aby sa o
nich aj postaral. Spravodlivých ľudí nazýval Csün-cé, ktorí na
rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na
svojich túžbach. K ich vlastnostiam mali patriť: pozornosť,
pravdovravnosť, snaha učiť sa, láska k ľuďom, úcta k tradíciám a úcta k
starším.
Taoizmus
Taoizmus je smer, ktorý spolu s konfucianizmom formoval vývoj Čínskeho
ľudu viac ako 2000 rokov. Nie je to náboženstvo v pravom zmysle slova.
Jedná sa skôr o spôsob života. Tao je prirodzený poriadok. Je to sila,
ktorá prúdi všetkými živými a vnímajúcimi objektami, ako aj celým
vesmírom. Ak je Tao v rovnováhe, je možné násť dokonalé šťastie.
Pôvodnými zakladateľmi tejto myšlienky sú dvaja učenci, Lao Tzu a Chuang Tzu,
ktorí venovali celý svoj život praktikám Tao. Najznámejším grafickým
vyzobrazením Taoizmu je kruh Yin Yang. Zobrazuje rovnováhu proťajškov vo
vesmíre. Ak sú v rovnováhe, všetko je v poriadku. Taoizmus je úzko
spojený s konfucianizmom. Lao Tzu bol podľa niektorých záznamov a
legiend učiteľom Konfucia. Ideologickí a politickí rivali, taoizmus,
konfucionizmus a budhizmus sa vzájomne ovplyvnili a dosiahli stav, keď
každý z nich vplýval na život v krajine. Množstvo číňanov uctievalo
všetky tri smery.
Tibet a prepojenie s mimozemšťanmi
Kamene Dropa
Podľa niektorých kontroverzných spisovateľov, sú Dropa (tiež známi aj
ako Dropas, Drok-pa alebo Dzopa) mimozemskou rasou podobajúcou sa na
trpazlíkov, ktorí pristáli na Čínsko-Tibetskej hranici pred vyše 12
tisíc rokmi. Chi Pu Tei, profesor archeológie na Pekingskej
univerzite spolu so svojimi študentami podnikol expedíciu do
Himalájskych hôr, do provincie Qinghai, ktorá leži na hraniciach
Tibetu a Číny, aby tam preskúmali sústavu jaskýň a podzemných tunelov.
Podarilo sa im nájsť kostrové pozostatky s abnormálne veľkou hlavou a
malým, tenkým telom. Telá boli pochované v maličkých, asi 1x1 meter
veľkých hroboch. Skeptici si však myslia, že pozostatky patria neznámemu
druhu opíc, ktoré pred rokmi mohli obývať horské oblasti v okolí
provincie Qinghai. Profesor Chi Pu Tei však s týmito názormi nesúhlasí. "Videl už niekto, aby sa opice pochovávali ?", nechápavo sa pýta profesor Chi Pu Tei.
Okrem spomínaných kostrových pozostatkov sa však na mieste našli aj asi
30cm široké kamenné disky s dierou uprostred. Na jednej zo stien sa
našli nákresy podobne "hlavatých" postáv, zobrazenia Slnka, Mesiaca,
hviezd, kopcov, spolu so sústavou čiar a bodiek, ktoré prepájali Zem s
vesmírom. Spoločne s kamennými diskami, aj vek týchto malieb sa odhaduje
na približne 12 tisíc rokov.
Kamenné disky boli označené a uchované na pôde Pekingskej univerzity
viac ako 20 rokov, počas ktorých sa nám však nepodarilo rozlúštiť ich
využitie. Keď boli disky podrobne preskúmané Dr. Tsumom Um Nuiom v
roku 1958, zistilo sa, že na diskoch sa nachádzajú zárezy, v ktorých sú
zobrazené miniatúrne hieroglyfy neznámeho pôvodu. Dr. Tsum neskôr
prišiel s kontroverznou teóriou, v ktorej tvrdil, že symboly vyprávajú
príbeh o havárii mimozemskej lode Dropa. "Mimozemská rasa Dropa pristála na Zemi. Naši predkovia, muži, ženy a deti sa poskrývali v jaskyniach.",
tvrdí Dr. Tsum. Časť tejto publikácie vyšla aj v profesionálnom žurnáli
v roku 1962. Dr. Tsum však zakrátko emigroval do Japonska, kde zomrel.
Pekingská akadémia histórie nikdy nevydala jeho štúdiu v plnom znení.
Ďalší výskum
V roku 1965, profesor Chi Pu Tei a jeho študenti konečne získali
povolenie výjsť so svojou teóriou na verejnosť. Vydali publikáciu s
názvom "The Grooved Script concerning Space-ships which, as recorded on the Discs, landed on Earth 12 000 years ago".
Záznamy uvádzajú, že v jaskyniach sa podarilo nájsť dokopy 716
podobných diskov, ktoré podľa autora vyprávajú príbeh o mimozemskej
lodi, ktorá pristála na úpätí hory Bayan-Kara-Ula. Obyvatelia z neďalekého kmeňa Ham žijúci v okolitých jaskyniach však členov posádky zabili.
Niekoľko diskov bolo zaslaných na expertízu aj do Moskvy, kde ich
podrobili chemickej analýze. Na prekvapenie vedcov, disky obsahovali
veľké množstvá kobaltu a iných kovov. Navyše, keď ich umiestnili na
rotujúci stôl, podľa Dr. Vyatcheslava Saizeva, ktorý opísal
experiment v sovietskom magazíne Sputnik, kamenné disky vibrovali a
vydávali zvláštny "hukot" počas toho, ako nimi prechádzal elektrický
prúd. "Ako keby boli súčasťou
nejakého elektrického obvodu. Pripadajú mi ako antický harddisk, ktorý
sa otáča podobne, ako dnešné typy diskov. Možno keby sme dokázali
pochopiť princíp ich fungovania, naskytlo by sa nám viacero odpovedí", vyjadril sa Dr. Vyatcheslav Saizev.
Skeptici si však myslia, že všetky príbehy o diskoch Dropa sú výmyslom a
nie sú ničim iným, ako ľudovými povesťami, opierajúc sa pritom o
viaceré nezrovnalosti v menách odborníkov, ktorí mali kamene skúmať, ako
aj v pochybnostiach možného rozlúštenia hieroglyfov neznámym vedcom.
Rovnako im trochu nahráva do karát skutočnosť, že kamene sa momentálne
nenachádzajú v žiadnom múzeu. Podľa niektorých zdrojov však za tento
stav môže socialistický režim a ich cenzúra v Číne. Viacerí kritici sú
dokonca presvedčení, že príbeh vznikol v hlave Ericha von Dänikena, ktorý ho spomenul vo svojej knihe Chariots of Gods.
Ten však ako zdroj svojich informácii uvádza sovietského autora
Alexanra Kazantseva, a tak kruh ostáva aj naďalej začarovaný.
Šambala
V Buddhistických tradíciach je Šambala (Shambala, Shambhala) mystickým
kráľovstvom, ktoré sa spomína vo viacerých antických textoch vrátane
Kalachakri a textoch kultúry Zhang Zhung, ktorá žila na území
Číny ešte pred vznikom Buddhizmu v Tibete. Šambala je termín
nachádzajúci sa v sankristických textoch a znamená miesto mieru, alebo
miesto šťastia. V textoch sa uvádza, že Šambala je spoločnosť, v ktorej
sa všetci obyvatelia sústreďujú okolo jej hlavného mesta Kalapa. Krajine
vládne kráľ Kulika (alebo Kalki). Niektoré konšpiračné teórie hovoria o
tom, že Šambala má byť údajne podzemná ríša, alebo dokonca civilizácia,
ktorá dala prednosť životu pod zemským povrchom. Povesti vypovedajú o
podivných javoch. Čas od času sa vraj niekde ľuďom z hlbín ozvú
neobvyklé zvuky pripomínajúce hluk ťažkých strojov a občas sa hovorí aj o
zelených svetlách. A to sa opakuje už stovky rokov. Podobné príbehy sa
tradujú u kanadských indiánov, aljašských Eskimákov, vo folklóre
obyvateľov Mongolska, Kašmíru, Perzie, Sibíru alebo Kaukazu. Tibetskí
lámovia a drvivá väčšina legiend tvrdí, že sa ríša nachádza niekde pod
povrchom Ázie, v oblasti Tibetu a Himalájí, kde žijú potomkovia
Atlanťanov. Žijú v priestoroch, ktoré sú napojené na doteraz priechodné
chodby osvetlené zeleným luminiscenčným svetlom, umožňujúcim rast
podzemných rastlín a ľudský život.
Dodnes sa však odborníci nevedia jednoznačne zhodnúť, či je ríša
Šambala, ktorá sa spomína v starých textoch miestom skutočným, alebo sa
jedná o nefyzickú oblasť, prípadne stav mysle. Vieme ale napríklad, že
hľadaním Šambaly boli posadnutí aj Adolf Hitler, či Joseph Stalin.
Ako možeme vidieť, aj antická Čína nám ponúka množstvo zaujimavostí.
Podobne, ako mnohé iné staré civilizácie, aj v Číne môžeme nájsť
množstvo zaujímavých tém na hlbšie zamyslenie sa nad históriou ľudstva
na planéte Zem.