Antické UFO
Antické UFO
Fenomén UFO je záležitosťou predovšetkým novodobou a zvýšený nárast
pozorovaní sme zaznamenali hlavne od polovice minulého storočia. Avšak
nie je to tak dávno, čo sa na internete objavili antické fresky alebo
maľby zachytávajúce neidentifikovateľné objekty. Sú tieto maľby
autentické, alebo sa jedná len o podvrh ?
Niektoré antické texty totiž spomínajú výskyt lietajúcich objektov už
roku 4000 PNL. Doktor Vijay Raghavan z univerzity v Madrase študuje
Sanskrit (pôvodný jazyk Indov a Hinduistov) už vyše 50 rokov. Dr.
Raghavan sa snaží dokázať, že staré antické dokumenty skrývajú dôkaz o
tom, že návštevníci z kozmu boli na Zemi už pred tisíckami rokov. „50
rokov tvrdej práce a skúmania týchto textov ma doviedli k záveru, že vo
vesmíre existujú inteligentné bytosti a že nás navštívili už v roku
4000 PNL. Je tam viacero zmienok o fascinujúcich lietajúcich strojoch a o
zbraniach, ktoré my dnes považujeme za science-fiction. Stačilo
preložiť Vedas (posvätné texty), Indické eposy a ostatné sanskristické
texty“ , tvrdí doktor Raghavan.
V knihe Mahabharata sú zmienky o posvätných lúčových a svetelných
zbraniach, v knihe Ramayana sa zase spomína Vimanas – stroj, ktorý bol
schopný dosahovať obrovských výšok. „Boli
to vesmírne stroje, podobné tým, ktoré dnes voláme lietajúcimi
taniermi. Ramayana dokonca opisuje prekrásny „voz“, ktorý cestuje po
oblohe a vznáša sa, ako Mesiac. Som presvedčený, že naši predkovia
vedeli zostrojiť stroje podobné dnešným lietajúcim tanierom. Veľkú časť
textov som preložiť nedokázal, ale z toho, čo som sa dočítal, na
zostrojenie takéhoto stroja používali zliatinu z celkovo 16-tich kovov, z
ktorých my dnes poznáme iba tri.“, dodal Dr. Raghavan.
Ešte zaujímavejšie detaily obsahuje antická kniha Sifrala, v ktorej je
vyše sto strán technických detailov a popisu, ako zostrojiť lietajúci
tanier. Obsahuje odbornú terminológiu, ktorú je ťažké preložiť, ale aj
napriek tomu sa odborníkom podarilo rozlúštiť niektoré názvy a nechýbajú
tam komponenty ako grafitové tyče, medené vodiče, kryštalický
indikátor, či vibračné motorčeky (viac v knihe Ancient Indian Aircraft
Technology od Hatchera Childressa).
Indické texty nám hovoria, že sa momentálne nachádzame vo „štvrtom roku
ľudstva“, v textoch nazvanom ako „Železný vek“. Podľa antických kníh sme
sa postupne cez Zlatý vek, Strieborný vek a Broznový vek dostali až k
dnešnému Železnému veku. Rovnako aj americkí Indiáni, Máyovia alebo
Inkovia verili, že približne v tomto období sa bude končiť ïalší vek
ľudstva a vystrieda ho nový. V sanskriktických textoch zase môžeme nájsť
spomienku o tom, že po prechode do štvrtého veku nastane na Zemi vojna
bohov, podobne, ako pred tisíckami rokov.
Takzvaná Ramova ríša, ktorá vznikla asi pred 15-tisíc rokmi a
rozprestierala sa na území dnešného Pakistanu a Severnej Indie, bola
národom mnohých veľkých a sofistikovaných miest. Sedem najväčších miest
Ramovej ríše sa opisuje v Hinduistických textoch ako sedem smejúcich sa
miest, kde ľudia vlastnia lietajúce taniere pod názvom „Vimany“. Indické
texty opisujú Vimany ako dvojposchodové lode s malými okienkami, ktoré
sú schopné dosahovať „rýchlosť vetra“ pri vydávaní „melodického zvuku“.
Texty opisujú minimálne štyri typy Vimanov, niektoré kruhové, iné
cylindrické. Žiaľ, staré indické texty o konštrukcii týchto strojov sú
tak odborné, že sa do angličtiny podarilo preložiť len veľmi málinko.
Niektoré detaily pokročilého letu sú však preložené a opísané v Indickej
encyklopédii Samarangana Sutradhara. Okrem toho, i jeden epos z knihy
Ramayana opisuje celkom detailný príbeh o výlete na Mesiac v plavidle
Vimana a fakty o súboji na Mesiaci s Atlantským plavidlom Valixi.
Sanskritské texty opisujú sčasti aj Atlantídu, i keï veľmi málo.
Atlanťania sú v týchto textoch nazývaní Avíni (z anglického prekladu
Asvins) a sú opisovaní ako veľmi vyspelá civilizácia, disponujúca
predovšetkým hrozivými vojnovými zbraòami. Hoci sa nenašli žiadne
pôvodné atlantské texty, niektoré knihy z iných civilizácii,
predovšetkým z Číny a Indie opisujú atlantské lietajúce stroje pod
názovom Valixi. Lietajúce stroje Valixi mali byť cigarovitého tvaru a
mali schopnosť manévrovať ako pod vodou, tak vo vzduchu. Valixi boli
prvý krát postavené asi pred 20 000 rokmi. Používali mechanický
anti-gravitačný pohon o sile približne 80 000 dnešných konských síl.
Ramayana, Mahabharata, ale aj iné antické texty spomínajú obrovskú vojnu
približne pred 12 000 rokmi, ktorú viedli medzi sebou Atlanťania a
Ramova ríša.
Niektoré informácie hovoria o tom, že v minulosti mal vzniknúť tajný
spolok osvietených ľudí, ktorí si hovorili „Bratstvo“ a ich úlohou bolo
chrániť tieto vynálezy a všetky poznatky vedy. Množstvo ľudí, ako
napríklad Lao Tzu, Confucious, Krishna, Zoroaster, Mahavira,
Quetzalcoatl, Akhenaton, ale aj iné známe osobnosti, ktoré ostali v
anonymite mali byť členmi bratstva. Či sa im niektoré vedomosti podarilo
zachrániť, nie je známe, ale v tejto súvislosti sa žiada pripomenúť
zaujímavú poznámku. Keï Alexander Veľký vpadol pred viac ako 2000 rokmi
do Indie, jeho historické poznámky spomínajú, že v jednom momente boli
jeho vojská napadnuté „lietajúcimi, ohnivými štítmi“. Už viacero
spisovateľov sa vo svojich knihách (hoci sci-fi zamerania) snažilo
naznačiť, že sa bratstvu možno podarilo zachovať niektoré antické
moderné stroje niekde v oblasti Tibetu, centrálnej Ázie, alebo v Čínskej
púšti Lop Nor. Ďalším nemenej známym faktom je, že aj nacistické
nemecko, neskôr pod vedením Adolfa Hitlera usilovne prehľadávalo oblasti
Tibetu a konfiškovalo všetky staré spisy a knihy. Nie je celkom
vylúčené, že sa Nemcom podarilo preložiť niektoré časti textov, na
základe ktorých neskôr vyrobili svoje stroje Haunebu alebo Vril.
Ďalšími nemenej zaujímavými sú staré maľby z obdobia stredoveku, ktoré
zachytávajú na oblohe neznáme objekty. Od ohnivých vozov, až po
vznášajúce sa objekty diskovitého tvaru – to všetko sa objavuje na
maľbách od rôznych autorov v období renesancie, kde boli väčšinou
označované ako „anjelské plavidlá“. Niektoré zdroje uvádzajú, že v
období stredoveku platila aj pre obrazy prísna cenzúra a väčšina malieb,
na ktorých sa objavovali tieto objekty skončila v prísne strážených
cirkevných archívoch, alebo bola zničená. Dnešný moderný človek už bez
väčších problémov dokáže prijať fakt, že nie sme vo vesmíre sami,
nakoľko vieme, že žijeme na planéte, ktorá obieha okolo hviezdy a
takýchto sústav je vo vesmíre stovky miliárd. V minulosti, kde Zem bola
stredom vesmíru, sa každý náznak toho, že by mohol existovať ešte niekto
inteligentný vo vesmíre tvrdo trestal. Aj napriek tomu sa však podarilo
niektorým autorom ukryť pred verejnosťou svoje maľby, ktoré uzreli
svetlo sveta omnoho neskôr, a to v dobe, kedy sa už nepovažovali za
niečo zlé. Ukážky všetkých tu samozrejme kvôli nedostatku priestoru dať
nemôžeme, avšak skrátený zoznam autorov a ich tvorby určite postačí. S
ich vyhľadaním vám určite rád pomôže starý dobrý kamarát google.
* Aert De Gelder, The Baptism of Christ, namaľovaný v roku 1710,
* Neznámy autor, The Crucifixion, namaľovaný v roku 1350,
* Palazzo Vecchio, The Madonna with Saint Giovannino, namaľovaný niekedy v 15. storočí
* Carlo Crivelli, The Annunciation, namaľovaný v roku 1484,
* Bonaventura Salimbeni, The Glorification of Eucharist, namaľovaný v roku 1600 v kostole San Lorenzo v meste San Pietro
* Neznámy autor, The Assumption of the Virgin, namaľovaný v roku 1490
* Angelo de Tummulillis, Notabilia Temporum, namaľovaný v roku 1465
* Neznámy autor, The Magnificat – freska v bazilike Notre-Dame, vytvorená niekedy v 15. storočí
* Matthew Hurley, UFO sighting from Windsor Castle, namaľovaný v roku 1783
* Neznámy autor, the Crucifixion of Christ – freska v Gruzínskej katedrále Mtskheta. Vytvorená niekedy v 17. storočí
* Jacques Legrand, Le Livre Des Bonnes Moeurs, obrázok z knihy z roku 1338
* Masolino Da Panicale, The Miracle of the Snow, namaľovaný cca v roku 1400
* Neznámy autor, UFO Sighting over Angers France, rok 842
* Manuskripty Annales Laurissenses z 12. storočia, autor neznámy
* Paolo Uccello, La Tebaide, namaľovaný v roku 1460
* Koberec z roku 1538 s názvom Summer's Triumph
* Wu You-run, Shu Que bridge, rok 1890
* Ume No Chiri, Haratonohama, Hitachi, rok 1803