Aztékovia
Historické civilizácie a kultúry – Aztékovia
Ďalšou historickou civilizáciou, ktorú si priblížime, bude Aztécka
civilizácia. Predpokladá sa, že sa Aztécka ríša rozprestierala na území
dnešnej Arizony, Nového Mexika, Nevady a Colorada. Historické záznamy o
Aztékoch však máme až z obdobia 12. storočia, kedy migrovali na územie
dnešného Mexika. Práve dnešní Mexičania sú vlastne akýmisi krížencami
Španielov a pôvodných obyvateľov, čiže Aztékov. Dokonca i hlavné mesto
Mexico City stojí presne v miestach bývalej Aztéckej metropoly, ktorou
bolo mesto Tenochtitlan (čítaj tenočtitlán).
Aztékovia boli pokročilou a prosperujúcou civilizáciou, ktorá vybudovala
množstvo prekrásnych miest. V čase svojho najväčšieho rozkvetu mala
Aztécka civilizácia vyše 15 miliónov obyvateľov, ktorí žili v takmer 500
rôznych komunitách. Aztékovia boli pokročilou civilizáciou predovšetkým
v oblasti hudby, umenia, remesla a vedy. Práve hudba hrala veľmi
dôležitú úlohu pri rôznych rituáloch uctievajúcich množstvo rôznych
bohov. V hlavnom meste žilo asi 300 tisíc obyvateľov a mesto bolo
zároveň sídlom vlády, ktorá kontrolovala a bola zodpovedná za trestanie,
hospodárstvo a všetky ostatné aspekty štátnej ekonomiky.
Aztécka ekonomika
Spočiatku tvoril aztécku ekonomiku prevažne výmenný obchod. V podstate
sa dá povedať, že akýmsi hlavným výmenným prostriedkom sa stali kakaové
bôby. Napríklad malý zajac mal hodnotu asi 30 kakaových bôbov, vajce ste
si mohli kúpiť za 3 kakaové bôby a drahšie komodity, ako oblečenie a
podobne sa pohybovali v hodnote 100 až 300 kakaových bôbov. Ríša mala
dômyselne prepracovaný systém spoločnosti, ktorý pozostával zo štyroch
vrstiev:
* Šľachta (mala najvyššiu moc)
* Občania (tvorili väčšinu obyvateľstva, boli to prevažne farmári)
* Nevoľníci (pracovali na majetkoch šľachty)
* Otroci (pozostávali prevažne zo zajatcov a tých, ktorí si nemohli dovoliť platiť dane)
Aztécke komunity boli pomerne výrazne závislé od hospodárstva s tým, že
kukurica bola hlavnou plodinou. Väčšina úrody sa skladovala a odkladala
na horšie časy. Aztékovia používali pokročilý zavlažovací systém, ktorý
im dovoľoval pestovať aj na inak vyschnutých územiach. Väčšinou si
vyhliadli plytké jazerá, do ktorých nanosili zeminu a povytvárali tak
malé ostrovčeky zvané „chinampas“. Takto vybudované plantáže obsahovali
veľmi úrodnú pôdu vhodnú pre pestovanie mnohých plodín.
Aztékovia a náboženstvo
Aztécke náboženstvo sa zakladalo predovšetkým na obetovaní ľudí svojim
bohom. Aztékovia uctieval stovky rôznych bohov a bôžikov, z ktorých
každý reprezentoval istý aspekt života. Práve ceremónie boli veľmi
dôležitým faktorom počas hospodárskych sezón. Aztékovia verili, že
obetovanie ľudí ich bohom im zabezpečí hojnú úrodu. ¼udí obetovali aj
pri korunováciách kráľov alebo vládcov. Väčšina obetí boli zajatci alebo
deti. Verili, že ľudské srdce a krv dávajú bohom silu a zároveň aj
utišujú ich hnev. Na tento účel bolo postavených aj množstvo veľkých
chrámov. Známy bol predovšetkým tzv. „sunstone calendar“, alebo tiež
zvaný aj Piedra del Sol. Bol to obrovský, asi 3 a pol metra široký
kruh, ktorý podľa Aztékov reprezentoval celý vesmír. Predpokladá sa, že
srdce obetovaného človeka sa vyrezalo a umiestnilo presne doprostred
tohto kameňa, čo znamenalo, že ho darovali bohom. Ako už bolo spomenuté,
Aztéci verili v mnohých bohov, ktorým denne prinášali obety. Odhaduje
sa, že počas éry Aztékov bolo dokopy obetovaných takmer 250 tisíc ľudí.
Obetovanie sa delilo na dve hlavné časti. Buï bola obeti zoťatá hlava,
alebo – a to bola pre obetovaných väčšia česť (dokonca sa robili akési
„výberové konania“, kde sa obete sami dobrovoľne hlásili), sa obeti
zaživa vyrezalo srdce, ktoré sa umiestnilo na obetný kameň a obeť sa
nechala vykrvácať. V niektorých prípadoch dokonca trval rituál celej
obety štyri dni.
Aztécki bohovia
Aztécki panovníci boli považovaní za stelesnených bohov a vravievalo sa,
že majú takisto schopnosti a vôľu týchto bohov. Spomedzi veľkého
množstva bohov môžeme povedať, že medzi najznámejších bohov patrili
Huitzilopochtli, Tlaloc, a Tezcatlipoca. Napríklad Huitzilopochtli mohol
byť utíšený jedine ľudskou krvou. Jeho chrám stojí priamo na vrchu
pyramídy v Tenochtitláne. Z ostatných bohov a bohýň krátko spomenieme:
Atlacoya – bohyňa sucha
Chiconahui – bohyňa plodnosti
Citlalicue – tvorca hviezd
Cipactonal – boh čarodejníctva
Oxomoco – bohyňa astrológie
Xochiquetzal – bohyňa ženskej sexuality, prostitútok a potešenia
Patecatl – boh liečenia a stvoriteľ Peyote (americký halucinogénny druh kaktusu)
Tezcatlipoca - bohyňa temnoty
Je zaujímavé, že väčšina Aztéckych bohov stála na strane „temna“.
Dokonca väčšina neskorších pohanských rituálov, alebo aj satanistické
kulty uctievajú práve Aztécke praktíky. Na rozdiel od kresťanského Boha,
ktorý je bohom lásky, porozumenia a spásy, Aztécki bohovia boli bohovia
brutality, násilia a vojny. Pretože – podľa Aztékov, všetci boli zlí,
nakoľko zhrešili (prostredníctvom jedného veľkého pôvodcu všetkých
hriechov – v Rajskej záhrade). Boh neskôr prišiel na Zem v podobe
človeka – Ježiša, ktorý sa nechal obetovať. Aztéci veria, že aj my,
obyčajní ľudia, máme tú možnosť nechať sa obetovať podobne, ako Ježiš a
očistiť sa tak od všetkých hriechov. Podľa Aztékov, človek, ktorý sa
nechá dobrovoľne obetovať bohom a očistí sa od všetkých hriechov, zaradí
sa medzi nich a nadobudne všetky schopnosti, ktorými jeho bohovia
disponujú.
Zánik Aztéckej civilizácie
Zánik Aztéckej civilizácie bol pomerne rýchly - príchodom Španielského
dobyvateľa Hernána Cortésa, ktorý sa ulakomil na Aztécke zlato.
Oficiálne Aztécka ríša kapitulovala dobytím ich hlavného mesta
Tenochtitlán v roku 1521, po dlhom obliehaní, kedy väčšina obyvateľstva
umrela hladom. Španielom však trvalo ïalších 60 rokov, kým sa im
podarilo obsadiť aj väčšinu zvyšného územia. Nebyť však série troch
obrovských epidémii, ktoré vyhladili takmer 75% celej Aztéckej
populácie, trvalo by to omnoho dlhšie. Španieli totiž priniesli na
Americký kontinent z Európy choroby, ktoré pôvodní obyvatelia nepoznali –
týfus a kiahne. To bol zánik jednej z ïalších vyspelých civilizácii,
ktorá zanechala obrovský kultúrny vplyv a navždy sa zapísala do kroniky
ľudských dejín.