Bolo potopenie Titanicu predpovedané vopred ?

Bolo potopenie Titanicu predpovedané vopred ?

Pred vyše storočím, 14.apríla 1912, 23:40 miestného času sa úplne nová loď Titanic prevážajúca 2223 cestujúcich zráža s ľadovcom. O dve a pol hodiny neskôr, 15. apríla navždy zmizne pod hladinou oceánu. Mohlo byť tragické potopenie Titanicu predpovedané vopred, alebo je to len prapodivná zhoda okolností ? Túto otázku si určite kladú viacerí čitatelia románu Futility od autora Morgana Robertsona.

Hoci už uplynulo vyše sto rokov od potopenia slávneho Titanicu, stále je to udalosť, ktorá je historickým míľnikom a stala sa námetom pre mnohé knihy, dokumenty a samozrejme aj pre jeden z najväčších veľkofilmov Jamesa Camerona z roku 1997. Jedným z dôvodov, prečo sa táto tragédia tak veľmi zapísala do kroník histórie je určite aj fakt, že loď bola už od svojho začiatku považovaná za nepotopiteľnú. Ale zdá sa, že tragédia Titanicu nebola až tak neočakávaná, ako sa mnohí domnievajú. Za pomerne podivnú zhodu náhod mnoho ľudí považuje román, ktorý až so šokujúcou presnosťou opisuje udalosti zo 14. apríla 1912. Na tom by ešte nebolo nič nezvyčajné, keby toto dielo nevyšlo v roku 1898 – teda 14 rokov pred potopením Titanicu.

Morgan Robertson (1861-1915) bol v tej dobe známym autorom krátkych románov. Napokon, napísal ich vyše 200. Jeden z nich sa však predsa len niečim vymyká. Pomerne krátke dielo z roku 1898 nieslo názov Futility, pričom kniha bola neskôr premenovaná na Wreck of the Titan. Román rozprával príbeh o oceánskej lodi Titan, ktorá narazí v Atlantiku do ľadovca a potopí sa. Kniha bola napísaná ešte predtým ako bol Titanic postavený, alebo dokonca vymyslený a pre mnohých nadšencov paranormálnych javov je toto dielo dôkazom toho, že autor pri písaní románu predpovedal budúcnosť. Ako sám tvrdil, mal víziu, v ktorej cítil prítomnosť niečoho, čo sám nazýval "astrálnym priateľom". Vo svojej vízii videl obrazy oceánu. Obrazy úplne nového parníka, ktorý pláva ľadovými vodami oceánu. Na jeho predku videl jasný nápis – Titan.

Meno lode, miesto tragédie a spôsob potopenia totiž neboli jedinými spoločnými črtami medzi románom a skutočným príbehom. Obidve lode sa potopili v apríli po tom, čo zasiahli ľadovec uprostred noci v severnom Atlantiku. Na obidvoch lodiach došlo k veľkým stratám na životoch v dôsledku nedostatku záchranných člnov. Obidve lode boli považované za "nepotopiteľné". Dokonca aj veľkosť lodí a ich rýchlosť v čase nárazu bola takmer identická.

Robertson však paradoxne z tejto knihy nikdy extra neprofitoval. Po vážnej chorobe svojej manželky stratil nápady a neskôr bol dokonca hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení nemocnice Bellevue. Po prepustení sa síce pokúšal písať ďalšie diela, no jeho príbehy už postrádali akýkoľvek náboj. Zomrel na zástavu srdca v hotelovej izbe Atlantic City hotela, tri roky po potopení Titanicu, v marci roku 1915.

Autor románu Morgan Robertson však nebol jediný, kto cítil niečo zlého. Podľa neskorších vyšetrovaní, najmenej 19 ľudí malo pred plavbou vízie alebo predtuchy ohľadom potopenia Titanicu. Anglický podnikateľ J. Conon Middleton mával už niekoľko týždňov pred cestou nočné mory, v ktorých sa topil vo vode a okolo neho bolo veľké množstvo ľudí. Nevedel však miesto identifikovať. Ako sám tvrdil, v snoch videl len vodu, tmu a plno topiacich sa ľudí naokolo. Middleton napokon plavbu Titanicom zrušil, nie však kvôli zlým snom, ale kvôli jednej dôležitej konferencii.

Zaujímavé sú aj niektoré ďalšie zdokumentované predtuchy viacerých cestujúcich. Jedna z pasažierok a zároveň aj módna návrhárka Edith Rosenbaumová deň pred plavbou zaslala telegram svojej sekretárke do Paríža, v ktorom uvádzala, že má zlé tušenie ohľadom plavby Titanicu. Pôvodne chcela plavbu zrušiť úplne, no na poslednú chvíľu si to rozmyslela. Nakoniec tragédiu prežila

Guvernérka Elizabeth Shutesová údajne v osudnú noc povedala svojej spolubývajúcej, že nemôže zaspať, pretože má tušenie, že loď sa potopí. Noc predtým sa jej snívalo, že navštívila ľadovú jaskyňu. Nakoniec tragédiu prežila.

William Edward Minahan, doktor z mesta Fond du Lac v štáte Wisconsin, pár dní pred plavbou navštívil vykladača kariet. Ten mu predpovedal smrť na lodi počas plavby. Ukázalo sa, že mal pravdu.

Nemenej šokujúca je kniha The Sinking of a Modern Liner, ktorá bola napísaná anglickým žurnalistom W.T.Steadom v roku 1886, teda rovnako v čase ešte pred stavbou Titanicu. Príbeh je tiež až náramne podobný skutočnej tragédii Titanicu. V tomto príbehu, sa nemenovaná loď na plavbe z Liverpoolu do New Yorku zrazí s ľadovcom. Počas masovej paniky zahynie množstvo pasažierov následkom nedostatku záchranných člnov. Iróniou osudu je, že autor knihy W.T.Steadom v podstate v knihe predpovedal svoju vlastnú smrť – on sám zahynul na palube Titanicu v roku 1912. Očití svedkovia uviedli, že videli Steada ako pomáha ženám a deťom dostať sa do záchranných člnov. Po tom, čo už neostali žiadne voľné záchranné člny, odobral sa do fajčiarskej miestnosti, kde si sadol do kresla a čítal knihu.

The White Star Company a stavba lode Gigantic

Skeptici si však myslia opak. Opierajú sa pritom predovšetkým o skutočnosti, že stavba lode Titanic nebola až tak utajovanou skutočnosťou. Myslia si, že autor románu Futility, Morgan Robertson čerpal svoje informácie z článku, ktorý vyšiel v roku 1892 v denníku New York Times. Noviny vtedy vydali článok o spolčnosti White Star Lane, ktorá v tom čase plánovala stavbu lode Gigantic. Skeptici tvrdia, že v čase, kedy Robertson písal svoj román už mala spoločnosť postavené štyri lode spodobnými názvami: Oceanic, Britannic, Teutonic a Majestic.

Skeptici sú rovnako presvedčení, že aj ostatné náležitosti Robertsonovej knihy sú ľahko vysvetliteľné. Napríklad aj nebezpečenstvo ľadovcov v severnom Atlantiku bolo v tom čase často diskutovanou témou a nebolo ničím nezvyčajným, rovnako tak "nepotopiteľnosť" lode, čo mala spoločnosť White Star Lane tvrdiť už o lodi Gigantic, ktorá mala podobnú veľkosť a kapacitu ako Titanic. Zo všetkých týchto skutočností údajne Morgan Robertson čerpal informácie pre svoj román a dal svojmu dielu náhodný dej, ktorý sa mu zhodou okolností neskôr vyplnil.

Mohol teda autor knihy Futility, Morgan Robertson skutočne predpovedať nehodu Titanicu, alebo celý jeho príbeh je len otázka náhody ? Je ľudské telo schopné vycítiť blížiacu sa katastrofu, ako tomu bolo v prípadoch niektorých pasažierov, alebo sú to len báchorky, ktoré si vymysleli po samotnej tragédii ?