Brazilská UFO invázia v roku 1977

Brazílska UFO invázia v roku 1977

V roku 1977 sa brazílske mesto Colares v štáte Pará, stalo dejiskom udalostí, ktoré mnohí odborníci považujú za najrozsiahlejšie stretnutia a pozorovania neznámych telies, aké sme kedy zaznamenali. Väčšina obyvateľov (vtedy) dvoj-tisícového mesta Colares (dnes >12 tisíc) bola svedkom smrtiacich svetelných lúčov, ktoré za zem zosielali neznáme lietajúce objekty. Ešte nikdy v histórii nebolo nahlásených tak veľa neidentifikovateľných lietajúcich objektov v jednej oblasti, v tak rôznorodých tvaroch. Niektoré z nich boli malé, iné veľké, niektoré cigarového tvaru, iné okrúhle, jedny svietili, druhé nie. Ale jedno mali spoločné – spôsobovali miestnym obyvateľom strach a paniku.

Od októbra 1977 do polovice januára 1978 zažívalo toto brazílske mesto doslova teror. A neboli to len pozorovania bielych bodiek niekde vysoko na oblohe. Jedná sa o dobre zdokumentované, nízko letiace neznáme objekty rôznych tvarov, ktoré pálili do ľudí silné, svetelné lúče. Nakoľko po zásahu lúčom ostávali na telách poškodených spálené škvrny, začali ľudia tieto objekty nazývať aj Chupas, alebo (v preklade "Cicač"). V ufológii sa jedná o jeden z najväčších fenoménov, ktorého vyšetrovanie dodnes prebieha.

Koncom 70tych rokov sa preto do Brazílie začali doslova hrnúť odborníci z celého sveta, ale žiaden z nich nedokázal vysvetliť, čo sa nad mestom Colares (ale v menšej miere aj nad mestami Santo Antonio do Tauá, Mosqueiro a Baía do Sol) vlastne deje. V roku 2005, celých 27 rokov po udalostiach, Brazílska vláda konečne odtajňuje svoje archívy (pozri FOTOGALÉRIU), ale udalosti, ktoré dokumenty obsahujú, sú pre ufológov, aj pre leteckých expertov veľkou záhadou. Odtajnený dokument pod názvom Operaçao Prato (Operácia tanier), obsahuje vyše 2000 strán svedectiev, viac ako 500 fotografií a celkovo 16 hodín video záznamov. Brazílske letectvo COMAR (Comando Aéreo Regional), začalo hneď niekoľko vyšetrovaní, čo je však zvláštne – v dokumente chýbajú ich závery (výsledky). Aj preto vznikla v roku 2004 petičná kampaň pod názvom UFO: Freedom of Information Now, pod ktorú sa podpísalo tisícky fyzikov, biológov, žurnalistov, ale aj dôjstojníkov a politikov z celej Brazílie. V dokumente žiadali brazílsku vládu o zverejnenie výsledkov vyšetrovaní. Vtedajší prezident Lula da Silva, však na petíciu nereagoval.

V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na niektoré časti odtajnených dokumentov. Veliteľom operácie bol menovaný kapitán Uyrangê Hollanda, ktorý sám vypracoval rozsiahlu správu o tom, čo svedkovia vyšetrovateľom opisovali. Jedno z najzaujímavejších svedectiev pochádza od farmárky menom Claudomira Paixão z mesta Baía do Sol, ktorá opisuje, že sa v noci, 18. októbra 1977, zobudila na to, ako na ňu cez okno jej spálne svieti silné svetlo. "Svetlo bolo hrejivé. Spočiatku bolo zelené. Prechádzalo to mojou hlavou a tvárou. To ma úplne prebralo. Vtedy svetlo zmenilo farbu na červenú. Videla som postavu. Mala ľudský tvar, bola nízka a oblečené mala niečo ako potápačský odev. V ruke zariadenie podobné pištoli. Namieril na mňa a objekt zablikal tri krát. Bolo to horúce, cítila som veľké teplo. Spadla som na zem a nemohla som sa ani pohnúť. Myslím, že mi odobrali krv a potom odišli", opisuje svedkyňa vo svojej výpovedi.

Práve lúče rôznych farieb sú opisované aj v ďalších svedectvách. Mnohí ľudia zasiahnutí lúčom upadli do bezvedomia a po prebratí sa u nich začali objavovať symptómy rôznych porúch, najčastejšie však chudokrvnosť a slabosť. Doktorka Wellaide Cecim Carvalho, počas svojich služieb v meste Vigia, ošetrila viac ako 40 obetí týchto záhadných útokov. Všetky z nich mali na telách známky po zásahu, a to predovšetkým spálené miesta. Tá vo svojej správe pre vyšetrovateľov uvádza: "Všetci pacienti utrpeli poranenia na tvári, alebo v oblasti krku. Poškodenia javlili známky popálenín z radiácie – začínalí intenzívnym sčervenaním pokožky, neskôr výpadkom vlasov a stmavnutím rany. Pacienti necítili bolesť, len mierne teplo. Obeťami boli muži a ženy v rôznom veku, bez rozdielu. Pre príčinu vzniknutých poranení nemám vysvetlenie".

Miestni obyvatelia, z ktorých boli väčšina farmári a rybári, nemali pre tento fenomén vysvetlenie a nevedeli, prečo boli lúčmi zasiahnutí práve oni. Počas "obliehania" mnoho rodín opustilo mesto Colares. Tí, ktorí ostali, chránili svoje domovy rôznymi spôsobmi. Pálili veľké vatry, aby presvietili ulice, niekedy odpaľovali ohňostroje, alebo búchali na kovové predmety v domnení, že odplašia posádky lietajúcich objektov. Ako však uvádza kapitán Hollanda, mnohí z nich na objekty strieľali zo svojich zbraní. "Vždy sme im prizvukovali – nestrieľajte, nestrieľajte. V jednom prípade sa neznámy objekt objavil nad domom miestneho tesára. 60-ročný pán vzal brokovnicu a začal do objektu strieľať. V tom dostal zásah lúčom a ostal 15 dní paralyzovaný. Nemohol sa ani pohnúť. Videl a počul, ale ako-tak sa začal hýbať až po viac ako dvoch týždňoch", dodáva.

Vzhľadom na množiace sa hlásenia, 1. novembra 1977 sa armáda rozhodla založiť tzv. "pozorovacie miesto" na vodnej veži v blízkosti mesta Colares. Práve tam boli kapitán Hollanda so svojou posádkou svedkami nezvyčajnej udalosti. Už počas skorej noci boli z iných častí regiónu zaznamenané viaceré hlásenia "modrého svetla", ako sa premiestňuje z juhu na sever. Krátko po polnoci tento objekt spozorovala aj Hollandova skupina, ako sa pomaly presúva a neskôr zastavuje nad piesočným valom zvaným Coroa Vermelha. Iný svetlý objekt, svietiaci na žlto-červeno sa k nemu priblíži a "zhasne" po tom, čo sa dotkne svetla. O hodinu a pol neskôr, ďalší objekt urobí to isté – zmizne po tom, čo "pristane" na modrom svetle. Kapitán Holland si myslí, že obrovský modrý objekt, môže byť materskou loďou. "V tom momente som nevedel, čo mám robiť. Okolo siedmej hodiny ráno sme dostali hlásenie, že podobnú udalosť pozorovali pri Baía do Sol. Bol som zhrozený. Mohli si s nami robiť čo chceli", dodáva. Hollandovej skupine sa z pozorovacej veže podarilo vyhotoviť štyri zábery.

Medzi jedného zo svedkov patrí aj miestny kňaz (toho času už mŕtvy), Alfredo de La Ó, ktorý vo svojej výpovedi uvádza: "Jedného večera som z auta uvidel svetielkujúci objekt kužeľovitého tvaru. Bol asi 300 metrov odomňa a zdalo sa, akoby pristával. Zastavil som a vyšiel som z auta, aby som sa lepšie pozrel. Svietilo to na zeleno, červeno a žlto. Zrazu svetla zosilneli, vyletelo to hore a zmizlo", uvádza kňaz.

27. novembra 1977 o 2:00 sa brazílske letectvo zameriava na tri jasné objekty rôznych rozmerov nad miestom zvaným Ponta do Machadinho. Objekty letia vzdialené asi kilometer od seba. Neskôr sa menší spojí s väčším a o pár sekúnd zmiznú veľkou rýchlosťou smerom na severovýchod k mestu Belém. Miestny obyvateľ Sebastião V. Miranda vypovedá, že brazílska armáda strávila v meste Colares 35 dní inštalovaním rôznych zariadení na pláži Bacurí. Spomína si, ako vojaci rozmiestňovali po meste autá, vrtulníky, rádio vysielače, ďalekohľady a rôzne iné vybavenie. "Z času na čas sa vrtulníky pokúšali to UFO naháňať, ale bezúspešne", vypovedá Miranda.

Operácia Tanier nebola nikdy ukončená oficiálnym stanoviskom. Po tom, čo útoky v januári 1978 prestali, brazilské letectvo projekt zrušilo bez akéhokoľvek vysvetlenia. Takmer dve desaťročia po udalostiach, v roku 1997, sa kapitán Hollanda (teraz už plukovník vo výslužbe) prihlásil v Brazilskom centre pre výskom lietajúcich tanierov (CBPDV – Centro Brasileiro de Pesquisas de Discos Vodores), kde v rozhovore pre výskumníkov Ademar José Gavaerda a Marca Antônia Petita priznal, že bol v minulosti kontaktovaný mimozemskou entitou. Pamätná ostala predovšetkým jeho veta "Letectvo to nezaujíma, ale mňa áno". O tri mesiace po tomto rozhovore ho našla dcéra obeseného v jeho dome. Oficiálna verzia hovorí, že spáchal samovraždu.

Pravdou však ostáva, že nad územím Brazílie, Peru a Bolívie je už od začiatku 60tych rokov zaznamenaná zvýšená aktivita UFO. To viedlo niektorých ľudí, vrátane Dr. Olava Fontesa k názoru, že práve niekde v týchto miestach by sa mohla nachádzať tajná základňa. Jeho slová neskôr potvrdil vojnový veterán, generálmajor Moacyr Uchoa, ktorý v roku 1965 vyhlásil, že letectvo disponuje dôkazmi, ktoré "silne smerujú k možnej existencii takejto základne" a nevylučuje možnú inváziu v severnej časti Brazílie. Aj preto vznikol v roku 1969 tzv. SIOANI (Sistema de Investigação de Objetos Aéreos Não Identificados), ktorého úlohou bolo zbierať informácie a fotografie o akomkoľvek nezvyklom fenoméne. Brazília však nemala buď prostriedky, alebo záujem zaoberať sa záhadami, a tak väčšinu získaných informácii odovzdala letectvu Spojených Štátov.

Práve to zdvihlo medzi mnohými ľuďmi vlnu špekulácie, či v celých neskorších udalostiach pri meste Colares nemalo prsty práve americké letectvo. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že Spojené štáty sa zaujímali o Amazónske povodie už v roku 1960, kedy tam hľadali zdroj vzácneho minerálu – niobia. Niobium je strieborno-sivý kov, ktorý je zásadný pre produkciu vesmírnych zliatin a jadier nukleárnych reaktorov. Práve povodie Amazónky je bohaté na Niobium a Mangán. Či sa niekedy dozvieme, čo spôsobilo paniku v okolí mesta Colares v roku 1977 tak ostáva stále záhadou.