Bytosti prírody

Tento článok nám zaslal užívateľ Figy

Uvažovali ste niekedy nad tým, ako je možné, že príroda je tak dokonalá a všetko do seba presne zapadá a každá vec je na niečo dobrá? Nezdalo sa vám zvláštne že, pri prechode umelo vytvoreným parkom v meste ste cítili, že to prostredie nieje tak harmonické ako skutočná príroda ? Totižto Zem nieje obývaná len ľuďmi a živočíchmi ktorých je možné vidieť. Je tu takisto veľké množstvo najrozmanitejších duchov prírody, ktorí sa starajú o jej správny chod. Nieje to nič nové, vedeli to aj naši predkovia, ktorí mali rešpekt voči týmto duchom ale dnešná spoločnosť svojou aroganciou a ignoráciou prírody na nich zabudla a nechce si priznať ich existenciu.

Keď sa semienko premení v rastlinu, pokladáme to za „normálne“. Ale prečo vlastne? Pretože tento dej môže ľudstvo pozorovať už celé tisícročia. Semienko zapadne do pôdy a vyvinie sa z neho rastlina. Presne tak! Je to úplne „normálne“. A aj tak je to zázrak. Ako inak nazvať dej, kedy z kôstky čerešne vyrastie strom? Ak pozorujeme vonkajšiu formu, nemajú obe štádiá vývoja čerešňového stromu nič spoločné: malá, sotva viditeľná kôstka a veľký strom s listami, kvetmi a plodmi. Ako je možné, že sa kôstka premení na strom? Kto spôsobí tento zázrak? Musí tu byť predsa ukrytý nejaký tajomný zákon života. Ale kto je vykonávateľom tohto zákona? A kto dohliada na jeho pôsobenie?

Sú to prírodné bytosti, ktoré sa starajú o to, aby sa stále znovu uskutočňoval tento magický akt premeny semena na strom! Nespočetné tvory pracujú spoločne na tom, aby sa zelený šat našej matky Zeme rozžiaril.O nich a tiež o ostatných druhoch bytostí prírody tu bude reč.

Pri predstave planéty Zeme si každý predstaví niečo iné, niekto si predstaví Zem ako teleso vo vesmíre presne tak, ako ju poznáme zo záberov z rôznych družíc. Niekto si predstaví mestá, ľudí, civilizáciu, niekto bujné rastlinstvo, a faunu. No ak by nám niekto povedal, že nám ukáže Zem presne tak ako existuje, opýtal by sa nás pravdepodobne ešte jednu otázku, a to či ju chceme vidieť v "hrubohmotnom" alebo v "jemnohmotnom" pohľade. Pri "hrubohmotnom" pohľade na Zem by sme nevideli nič nové, videli by sme hory, flóru, faunu, oceány, prírodné deje a počasie, ľudí a ich výtvory. Ale pri "jemnohmotnom" pohľade na Zem by sme videli auru rastlín, zvierat, auru celej neživej prírody. Ďalej by sme videli ľudských duchov a ich aurálne vyžarovanie, ale spomedzi tých všetkých ľudských duchov by sme zbadali aj iných duchov - iné bytosti a zistili by sme. že práve takto - pri pohľade na "jemnohmotnú" skutočnosť môžme rozpoznať dobrého človeka od zlého, múdrejšieho od hlúpejšieho, človeka na vyššej duchovnej úrovni od človeka na nižšej duchovnej úrovni. Takisto by sme rozpoznali aj dobrých a zlých duchov. A tých dobrých by sme taktiež mohli ďalej rozdeliť na prírodne a anjelské bytosti. V tomto článku sa budem venovať práve tým prírodným bytostiam. Aj tieto bytosti môžme rozdeliť podľa vzhľadu a podľa duchovnej úrovne.

Čiže na:

* Duchov podobným zvieratám

Títo sa radia k tým na nižšej duchovnej úrovni a o niektorých dokonca môžme povedať že sú hlúpi. Avšak aj keď sú títo duchovia na nižšej úrovni, tiež majú v prírode svoje nezastupiteľné miesto.

* bytosti podobné človeku

Tieto bytosti sú na vyššej úrovni a môžu to byť elfovia, víly, škriatkovia, dévovia a podobne. Kedysi v minulosti človek poznal tieto bytosti a spolunažíval s nimi v harmonickom vzťahu, pomáhal on im a oni zase jemu a učil sa od nich všakovaké múdrosti. Tieto bytosti boli a ešte aj stále sú uznávané rôznymi prírodnými náboženstvami. Každý kmeň mal svojho ducha alebo duchov, ktorých uctieval a vážil si ich. Ale viera v prírodných duchov nieje len špecialitou malých kmeňov v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Takisto vieme že keltské náboženstvo vyznávalo množstvo prírodných bohov ktorí prebývali v stromoch, v posvätných hájoch, atď...

Prírodni elfovia prebývajú v stromoch, rastlinách, vo vodách, počnúc malými potôčikmi, končiac obrovskými riekami. Takisto prebývajú v stojatých vodách, moriach a oceánoch.

Každá bytosť má aj svoju úlohu. Napríklad "dévovia" stromov majú na starosti stromy. Dévovia stromov sú ľuďom priateľsky naklonení a majú radosť z toho, keď s nimi chceme nadviazať spojenie. Teší ich, že existujú ľudia, ktorí veria, že tu sú a ďakujú im za ich prácu – veď čím by bol náš svet bez toľkých nádherných stromov ? Vďačnosť a láska, tieto pozitívne, tvorivé zachvievania im robia dobre a robia ich šťastnými.

Elfovia stromov sú obdivuhodnými priateľmi. Je jedno, či sa cítiš pri svojom putovaní prírodou priťahovaný nejakým stromom a uzavrieš s ním priateľstvo, alebo stojí v tvojej záhrade a ty ho už dlho poznáš. Nezáleží teda na tom, či je to nový, alebo dôverný starý priateľ. Elf sa ti bude plne venovať, otvorí sa ti, vycíti, čo práve v danom okamihu potrebuješ a pokúsi sa ti to dať. Nie je to krásna definícia priateľstva? Pre elfov je prirodzené darovať nám také priateľstvá, ak sa im zodpovedajúcim spôsobom priblížime. Všetko, čo k nim necháme v láske pritekať, prúdi zosilené od nich späť k nám, takže týmto spôsobom uvedieme do chodu kolobeh, ktorý v najhlbšom zmysle slova obohatí všetkých zúčastnených.

Dévovia stromov môžu mať mužskú i ženskú podobu. Môžu byť mladí i starí, nežní i plní sily. Elfovia mladých stromov sú malí a nežní, ich veľkosť zodpovedá veľkosti stromu. Najprv vyzerajú ako deti, spolu so stromom rastú a prežívajú tak mladosť a neskôr i zrelosť. Staré a silné stromy chránia veľké, dôstojné postavy, ktoré však môžu vyzerať podivuhodne mlado v porovnaní s vekom stromu. Déva sto rokov starého stromu nevyzerá ako storočný človek! Pre čas platia v ríši elfov iné zákony než u nás. Jednu z ich predností by som obzvlášť rád vyzdvihol: sú medzi nimi veľkolepí liečitelia! Keď nás sužuje nejaké telesné utrpenie alebo duševná bolesť, dévovia stromov vidia, čo nás trápi a v mnohých prípadoch sa nám pokúšajú pomôcť. Môžu zasiahnuť na jemnohmotnej úrovni, odstrániť tam rušivú energiu a na jej miesto nechať prúdiť obnovujúce zachvievanie. Je to koniec koncov rovnaký spôsob, aký sa používa pri čistení aury a čakier. V prípade núdze však býva v dosahu skôr nejaký strom než človek, ktorý vie pracovať s energiou; potom neváhaj poprosiť o pomoc bytosť stromu – keď budeš mať šťastie, prežiješ niečo nezabudnuteľného. (tento fakt je aj historicky podložený, pretože je známe, že ľudia už v dávnych dobách dávali nevyliečiteľne chorých k stromom).

Na záver tejto kapitoly by som rád tlmočil slová dévu jedle, ktorý vyzýva ľudí, aby si na prírodu urobili čas, aby ju vnímali jemnejšími zmyslami a nepovažovali ju za „športové náradie“, či za kulisu pre cestovanie, horolezectvo alebo jógu.

„Ľudia sa pomiatli. Prírodou sa len slepo ženú. Čo získajú, keď behajú z jedného miesta na druhé a zase späť? Hýbu iba telom, inak nič. Nevnímajú to, čo ich obklopuje, necítia nič z toho, čo žije okolo nich. Kedy sa ku mne niekto posadil na tak dlho ako ty? Je pekné, keď sa s nami niektorí ľudia pokúšajú nadviazať kontakt. Mohli by sme si navzájom tak mnohé odovzdať."

Takisto ako dévovia stromov existujú v prírode aj bytosti vody. Tieto bytosti často ľudia nazývajú vodné žienky alebo vodné víly, pretože sa vzhľadom podobajú malým dievčatám. Nejedná sa ale o deti, no o dospelých svojho druhu. Sú to nežné bytosti, päťdesiat až sedemdesiat centimetrov vysoké, s guľatým detským obličajom a veľkými, takmer výlučne modrými očami. Majú veľmi svetlú farbu kože a svetlé, často kučeravé, zvlnené, alebo i hladké vlasy. Možno prebúdza najväčší záujem stavba ich tela: vedzte teda, že vodné žienky majú nohy! Ani stopy po často zmieňovanom rybom chvoste. To je tiež dôvod, prečo sa vyhýbam označeniu vodná panna, ktoré by nepochybne prebúdzalo tieto asociácie. Vodné bytosti s rybím chvostom existujú prirodzene tiež, ale žijú v rozsiahlých moriach a oceánoch.

Taktiež sa v prírode nachádzajú aj veľkí elfovia hôr. Aj v Slovenských Tatrách sa nachádzajú takíto duchovia. Ten najväčší a najmocnejší z nich je majestátny elf mužskej postavy ktorý sa volá T(h)átra .Tieto mocné bytosti môžeme kľudne nazvať aj kniežaťami vo svete elfov.

Treba si uvedomiť, že v našej vlasti na Slovensku ešte stále žije veľké množstvo všetkých vyššie uvedených bytostí a je len a len na nás či sa budeme k nim správať ľahostajne, alebo si začneme uvedomovať ich dôležitosť v prírode a začneme prírodu chrániť alebo budeme k nej stále ľahostajní a postupne ju zničíme a tým aj seba.

Na záver by som chcel ešte uviesť jeden fakt, a to, že prírodní elfovia sa nevedia hnevať na človeka, nevedia cítiť nenávisť voči nám môžu nám len dohovoriť a nás slovne usmerniť. Ublížiť nám ale nedokážu.

Fakty o výzor elfov som čerpal z knihy Bytosti prírody od spisovateľky Margot Ruins.