Časopriestorové brány existujú - experiment Rainbow

Začiatkom tridsiatich rokov nášho storočia prebiehali na univerzite v Chicagu pod vedením J. Huntchindona a J. Kurthauera výskumné štúdie sledujúce osvetlenie fyzikálnej podstaty času, relativity a optickej neviditeľnosti. Tieto práce sa odvíjali od predchádzajúcich teoretických prácí D. Hilberta a nadväzujúcich na matematické štúdie známych ako Livensonove rovnice času. V roku 1936 k projektu pristúpil aj Nikola Tesla. Projekt dostal podporu vládnych zložiek a nazvali ho "project rainbow". Podstatou experimentu bolo vytvorenie silného elektromagnetického poľa obklopujúcu loď a dosiahnutie radarovej a neskôr úplnej neviditeľnosti.

V roku 1941 vzhľadom na napätú situáciu v Pacifiku, nariadila vláda aj napriek nie kompletnému výskumu celý projekt uskutočniť. Nikola Tesla bol poverený zneviditeľniť torpédoborec USS Eldridge DE 173 aj s kompletnou posádkou. Tesla odmietal predčasné začatie projektu, vzhľadom na niektoré jeho evidentné nedostatky.

Krížnik USS Eldridge

Tesla sa opieral o svoje výskumy ešte z roku 1920, týkajúcu sa existencie fenoménu "Zero time" (ďalej len ZT), ktorý je charakteristickým prvkom každého objektu, ktorý kedy vznikol v čase. Tesla zostrojil referenčný generátor pracujúci na frekvencii 30Hz, ktorý dovoľoval hodnoty ZT presne zmerať. Tesla zistil, že ZT majú nie len ľudia, ale aj objekty, dokonca i planéta Zem a dimenzie, čo nasvedčuje, že boli v určitom čase vytvorené s istým úmyslom. Tesla ďalej zistil, že ZT ľudí je niekoľko rádovo vyššie ako ZT Zeme a celej Slnečnej sústavy. Plynú z toho dva závery: buď sa Tesla pri meraní ľudského ZT pomýlil, alebo bol človek vytvorený niekde mimo Slnečnej sústavy. (to tvrdia aj niektoré staré knihy, ako Kniha Dhyanov, Kabala, Tonalamatl a iné). Tesla označil pôvod ľudskej rasy niekde v sústavách Plejád alebo Orionu. Vráťme sa ale k projektu Rainbow. Keď Tesla odmietol projekt uskutočniť, bol odvolaný a nahradený vedcom Johnom von Neumannom. Teraz, bez Teslu, vláda mohla projekt uskutočniť.

Krížnik USS Eldridge bol zakotvený v móle Philadelphia Navy York a bol plne obsadený posádkou. Behom samotného experimentu, ktorý sa neskôr vniesol do podvedomia ako neslávny "Filadelfský experiment", bolo dosiahnuté absolútnej neviditeľnosti lode počas doby 15 minút a bola vidieť len priehlbina na vodnej hladine. Nedostatočne zvládnuté fyzikálne aspekty projektu však spôsobili rozkmitanie priestoru, vzniklo nestabilné energetické pole vyššieho radu a to vyvolalo otvorenie časového tunelu na pomezí paradimenznej hranice. Ukázalo sa, že podiel elektromagnetického poľa obklopujúceho nie je dostatočné na to, aby sa experiment mohol podariť. Naopak je ale dosť silné na to, aby otvorilo časovú smyčku. Krížnik tak balancoval na hranici oboch paradimenzíí. To malo za následok, že sa v priebehu niekoľkých minút premiestnil z Philadephie do Norfolku a hneď nato do Portsmouthu, potom zase späť do Philadelphie. Všetko sa to stalo preto, že celý experiment nemal doriešený tzv. "priestorový časový zámok". Èasť posádky mala rôzne zdravotné problémy, niekoľko námorníkov bolo psychicky dezorientovaných a niekoľko utrpelo aj vážne mentálne poškodenie.

Ďalší experiment prebehol 12. augusta 1943. Už niekoľko dní pred experimentom sa však okolo dejiska záhadne zjavovali tri objekty UFO neznámeho pôvodu. V okamihu zahájenia experimentu bol jeden z objektov UFO vtiahnutý do časového víru a ten ho preniesol do roku 1983, kedy sa objavil v podzemnej hale projektu Monatuk. Oproti predchádzajúcemu experimentu boli použité namiesto jedného hneď tri synchronizované generátory, z ktorých každý napájal dvojicu Helmholzových cievok, tentokrát však v opačnom poradí, ako pri pôvodnom Teslovom návrhu. Celý priebeh experimentu monitorovali v podpalubí dvaja vedci, bratia Edward a Duncan Cameronovci. Po dobu asi šesť minút od zahájenia experimentu prebiehalo všetko bez problémov a USS Eldridge nebol vôbec viditeľný. V zápätí sa však experiment vymykol kontrole a došlo k oslepujúcemu modrému záblesku, ktorý (ako dnes vieme) sprevádzal otvorenie časového tunelu. Ako sa začal experiment vymykať kontrole, obaja bratia vybehli z riadiacej miestnosti a skočili cez palubu. Nedopadli však na more, ale ocitli sa na suchej zemi v priestore Monatuku. Bol však už rok 1983. Došlo k tomu, že bratia vlastne preskočily vytvoreným časovým tunelom do budúcnosti vzdialenej presne 40 rokov. V objekte Monatuk, nachádzajúcom sa na Monatuk Pointe na východnej časti polostrova Long Island, New York, sa stretli so staručkým von Neumannem, ktorý ich žiadal, aby sa vrátili otvoreným časovým tunelom späť do roku 1943 a experiment prerušili za každú cenu. Tak sa aj stalo. Bratia Cameronovi sa vrátili a odpojili káble privádzajúce energiu k cievkam, čím sa experiment zastavil. Edward zostal v roku 1943, ale Duncan preskočil časovým tunelom do roku 1983 a zostal v Monatuku. Následne však z nevysvetliteľných príčin rýchlo zostarol a zomrel.


Vráťme sa ešte na chvíľu do okamihu, kedy bratia Cameronovi zastavili experiment. Po pohľade na krížnik USS Eldridge sa vedcom a pozorovateľom z USS Navy naskytol príšerný pohľad. V podpalubí bolo mnoho námorníkov doslova rozdrvených, ďalší boli vrastení svojimi telami alebo končatinami do palubných nástavieb, všetci boli psychicky dezorientovaní a časť posádky zošalela. Rádiový stožiar USS Eldridge a veľká časť elektrických vedení lode bola spálená. Po tomto tragickom debakle sa US Navy rozhodlo k poslednému experimentu koncom novembra 1943, bez posádky. Tentokrát bol na lodi inštalovaný aj Teslov generátor nulového času ZT. Asi 15-20 minút po zahájení experimentu bol USS Eldridge neviditeľný, ale keď sa opäť objavil, chýbali niektoré časti vybavenia a lodné nadstavby boli zdevastované. Pod dojmom neúspechu vláda USA a USS Navy projekt Rainbow zastavili a loď bola po opravách predaná Grécku.

Tak skončila jedna z menej slávnych etáp vedeckého výskumu, za ktorý svojimi životmi a zdravím zaplatilo niekoľko desiatok ľudí, ktorým neopatrní, málo predvídaví a nezodpovední vedci doslova otvorili brány pekla. Albert Einstein bol udalosťami tak hlboko rozrušený, že zničil svoju takmer dokončenú prácu o teórii jednotného poľa, pretože si časť udalostí pripisoval sám sebe.

Pokiaľ si ktokoľvek myslí, že debakel projektu Rainbow dodal vedcom dostatočné poučenie o tom, čo je obsahom pojmu "etika vedy", tak sa mýli, pretože neuplynulo mnoho času a z príkazov vlády boli položené základy oveľa hrôzostrašnejšieho experimentu - experimentu Monatuk. Ale o tom nabudúce....

(so súhlasom www.osud.cz)