Cesta smrti v New Jersey

Miesta na Zemi – cesta smrti v New Jersey

Cesta smrti (v angličtine Shades of Death Road), je asi 11 kilometrový úsek cesty neďaleko Warren County v americkom štáte New Jersey. S týmto úsekom cesty sa spája hneď niekoľko hrozivých príbehov a aj preto si vyslúžila tak strašidelné pomenovanie. Vzhľadom na to, že sa jedná o kopcovitý a kľukatý úsek, názov môže naznačovať, že by mohlo ísť o nehodový úsek, následkom čoho si vyslúžil pomenovanie „cesta smrti“. To však nie je pravda. Oblasť si vyslúžila svoje pomenovanie ešte predtým, ako sa stalo používanie automobilov vcelku bežnou záležitosťou. Treba však upozorniť, že na území Spojených štátov sa nachádza hneď niekoľko ciest, ktoré nesú prívlastok „cesta smrti“.

Medzi rokmi 1920 a 1930 sa totiž na tomto úseku cesty odohrali tri brutálne vraždy. V prvom prípade sa jednalo o lúpež, kedy bol miestny muž na smrť dobitý železnou tyčou len pre pár drobných. Druhý prípad bol o niečo hrozivejší. Žiarlivá manželka zabila svojho manžela, odsekla mu hlavu, ktorú zakopala na jednej strane a telo na druhej strane cesty. V prípade tretej vraždy sa jednalo tiež o miestneho obyvateľa Billa Cumminsa, ktorého niekto zastrelil, zaviazal do vreca a zakopal neďaleko cesty. Jeho vraha polícia nikdy nevypátrala.
Jedna miestna historka sa však automobilov predsa len týka. Legenda hovorí, že pred mnohými rokmi sa po tejto ceste vracala skupina teenagerov zo školského plesu. Kvôli silnému vetru a primrzajúcej hmle, auto zišlo z cesty do priekopy, pričom zahynul jeden člen posádky – dievča, o ktorom miestni tvrdia, že sa dodnes zjavuje na mieste havárie, presne v zákrute, kde auto havarovalo.

Jazero duchov

V celom prípade sa však nejedná iba o kus cesty. Američania poznajú danú oblasť predovšetkým pre údajný výskyt paranormálnych aktivít, ako na ceste, tak v jej blízkom okolí. Prípadom sa zaoberal aj magazín Wierd NJ, čo pritiahlo ešte väčšiu pozornosť. Hneď popri ceste sa nachádza aj tzv. Jazero duchov (oficiálne bez názvu). Bolo umelo vytvorené ešte začiatkom 20-tého storočia, kedy dvaja bohatí miestni muži nechali prehradiť potok, ktorý tiekol údolím. Hoci v súčasnosti už oblasť okolo jazera nie je obývaná, návštevníci prezradili reportérom z Wierd NJ, že počas noci je obloha nad jazerom z neznámych príčin nezvyčajne svetlá, ako pri svitaní. Niektorí dokonca spomínali výskyt duchov, predovšetkým v opustenej starej chatrči pri jazere. Údajne sa má jednať práve o obete vráždy z rokov 1920 až 1930.

Hneď v blízkosti jazera sa nachádza malá jaskyňa, ktorú kedysi využívali indiáni z kmeňa Lenape. Hoci je v súčasnosti pomerne jednoducho prístupná, kedysi tomu tak nebolo. V roku 1918 v nej archeológovia našli zvyšky keramiky, kresadlo a polámané hroty zo šípov. Archeológovia usúdili, že jaskyňa slúžila vďaka svojej blízkosti k hneď niekoľkým cintorínom ako nábožensky dôležité a pravdepodobne aj obetné miesto. Tento výskum sa uskutočnil ešte pred vznikom „Jazera duchov“. Ak je to pravda, to by ešte zvýšilo počet úmrtí v oblasti.

Od jazera smerom na severo-východ môžeme nájsť poľnú cestu, ktorá sa tiahne lesom asi jeden kilometer a končí na starej farme, respektíve pri opustenom žrebčíne. S touto farmou sú tiež spojené zaujímavé svedectvá. Mnoho návštevníkov totiž opisuje extrémne hustú hmlu, ktorá doľahne na farmu vždy v noci, a to dokonca aj vtedy, keď je jasno. Viacerí svedkovia videli v hmle pohybujúce sa postavy, alebo tiene.

V roku 2000 sa začala vysielať prvá séria reality show FEAR, v ktorej producenti brali prihlásených účastníkov na miesta, o ktorých sa hovorilo, že sú prekliate. Jedna časť s názvom „Camp Spirit Lake“ sa odohrávala práve tu. Na základe týchto vrážd okolo cesty smrti bol natočený aj prvý film zo série Piatok trinásteho. Avšak, zatiaľčo sa o oblasti toľko narozprávalo v príbehoch a historkách, dôkazy o tom, či sú pravdivé a či sa jedná o reálne historické udalosti zatiaľ chýbajú. Možno aj preto bola do oblasti vyslaná skupina z Ghost Hunter Society, v zložení Ryan Smith, Dave Acree, Mark Ehlman, Bill Bullock a Rich Rossnagel, ktorí po návšteve a prešetrení prípadov podali nasledujúcu správu:

Celá oblasť je dosť podivná. Čo sa týka historiek, existuje ich mnoho, takže oblasť má skutočne farebné pozadie. Jeden z najstarších, ak nie vôbec najstarší príbeh hovorí o starom predavačovi, ktorý tadiaľto pravidelne prechádzal so svojim vozom, ktorý ťahal kôň. Potulného predavača neskôr zabili lúpežnici, ktorí sa snažili obrať ho o zarobené peniaze. Podľa historiek, dodnes možno vo vetre občas začuť kroky jeho koňa a hrkot jeho voza. Ïalšia historka rozpráva o dáme, ktorej ducha údajne vídať počas niektorých nocí na hladine jazera. Mala spáchať samovraždu skokom zo skaly po tom, čo prišla o manžela a nezvládla psychický tlak. No a v nedposlednom rade musíme spomenúť ducha 9-ročného dievčatka, ktorý blúdi po lese. Toto dievča sa malo stať obeťou vraha, ktorý ju uniesol a žiadal od rodičov výkupné. Tí však toľko peňazí nemali, a preto vraj dievčatko odniesol do tohto lesa, kde ju zabil. Historiek spájajúcich sa s touto oblasťou je požehnane, a tak sme sa chceli na vlastné oči presvedčiť, či sú aspoň niektoré z nich pravdivé.

Prišli sme sem na niekoľko dní, ale zaujímalo nás predovšetkým dianie v noci, keďže sa väčšina príbehov viaže na noc. Prvá noc bola vcelku zaujímavá. Prvá vec, ktorú musím spomenúť je fakt, že počas noci nad celú oblasť doľahol taký zvláštny opar, alebo hmla. Hmlu som už v živote samozrejme videl, ale táto bola zvláštna...respektíve, zapáchala zvláštne. Bol to taký nepríjemný hnilobný, alebo plesnivý zápach, ako niekde v starej hrobke. Potom sme na ceste našli niečo nechutné – tri divé husy s odseknutými hlavami. Nevieme, či ich prešlo auto alebo čo sa s nimi stalo, ale vôbec to tak nevyzeralo. Okolo jednej hodiny po polnoci sme pri jazere skúsili zaznamenať nejaké to EVP. Neskôr sme na nahrávke identifikovali nejaké kroky a dokonca aj spev, ktorý bol však tak slabučký, že slová sa nedali presne rozpoznať.

Na druhý deň sa našej šikovnej kolegyni podarilo získať z pomerne dôveryhodného zdroja informácie, že v týchto lesoch sa kedysi schádzali ľudia z akéhosi neznámeho kultu a pri jazere vykonávali svoje ceremónie. Kult však už neexistuje, pretože podobne, ako Heaven´s Gate, aj oni spáchali hromadnú samovraždu (prečo, to neviem a radšej ani nechcem vedieť). Druhú noc sme celú strávili pri jazere, kde sa neudialo nič, čo by stálo za reč, až na pár zvukov z lesa, ktoré sme pripísali divej zveri. Po návrate k autu sme si však všimli, že je posunuté o pár metrov dopredu. Vzhľadom na to, že sme sa celý čas všetci nachádzali pri jazere, nevedeli sme si to vysvetliť, až sme napokon začali pochybovať o tom, kde sme ho vlastne predtým zaparkovali. Na ďalšiu noc sme však pre istotu okolo auta rozsypali múku. Počas noci sme z lesa počuli taký zvláštny zvuk...ako keď o seba búchate dve drevené varechy. Ale zvuk bol oveľa silnejší, taký prenikavý. Nevedeli sme však určiť jeho pôvod. Šok nás ešte len čakal, keď sme sa vrátili k nášmu autu. Na kapote sme našli niekoľo čerstvo vyrytých znakov (nejakým ostrým predmetom, pravdepodobne nožom). Jeden bol obrázok lebky s rohami, druhý bola obyčajná lebka a tretí obrázok bol kvet. V múke okolo auta však neboli žiadne stopy. Vzhľadom na tieto skutočnosti sme radšej na druhý deň ráno odišli.

Zaujímavé však je, že o istý čas sa na miesto vrátila aj iná (známejšia) skupina „hľadačov duchov“, CPSI (The Center for Paranormal Study and Investigation), ktorá na mieste strávila niekoľko nocí a vykonala hneď niekoľko pokusov EVP, ITC (Instrumental Transcommunication – použitie rádia, televízie, telefónu, atď.na komunikáciu s duchmi), monitorovanie teploty okolia, zmenu elektromagnetického poľa, ako aj video a foto dokumentáciu, no všetko bezvýsledne. Za celý čas sa im nepodarilo nájsť jediný dôkaz toho, že sú tieto príbehy skutočné. A tak celá záhada okolo cesty smrti v New Jersey ostáva nevyriešená a aj naďalej otvorená.