Čo je na konci vesmíru ?

Na úvod si povedzme, že "rozpínanie" nie je práve to najlepšie slovo na opis toho, čo sa deje s vesmírom, hoci sa práve toto slovo najčastejšie používa. Myslím si, že toto slovo zbytočne spôsobuje zmätky v predstavách ľudí. Oveľa lepším termínom je slovo "naťahovanie". Pretože mnohí si pod pojmom "rozpínanie vesmíru" predstavia, že vo vesmíre je niekoľko galaxií, ktoré letia vesmírom ako loptička vzduchom, začali v jednom mieste a teraz sa od tohto bodu istou rýchlosťou vzďaľujú.

V skutočnosti však toto nie je tá pravá teória, ktorú by sme si mali predstaviť. Namiesto toho si predstavme, že galaxie sú v skutočnosti na jednom mieste a neletia vesmírom ako lopta vzduchom. Avšak, ako čas plynie, priestor medzi galaxiami sa naťahuje presne tým spôsobom, ako keď máte gumičku a natiahnete jej oba konce smerom od seba. Hoci sa galaxie vesmírom nikdy nepohybovali, sú od seba stále a stále ďalej, pretože priestor medzi nimi sa natiahol.



Samozrejme v našom každodennom živote sa ani nezamýšľame nad tým, ako je možné, že sa niečo môže naťahovať. Vesrmír berieme tak, že tu proste je a všetko čo je v ňom má tiež svoje miesto. Ale podľa Einsteinovej teórie relativity, vesmír nie je taký jednoduchý, ako si naše bežné zmysly dokážu predstaviť. Ak chceme pochopiť skutočný systém, ako vlastne vesmír pracuje, musíme nájsť nejakú podobnosť, podľa ktorej by sme si to vedeli aspoň približne predstaviť vsermír ako taký, ktorý je schopný ohýbania a naťahovania.

Môj obľúbený príklad, ako to najlepšie pochopiť, je hromada cesta, s kopou hrozienok v nej. Cesto zobrazuje vesmír a hrozienka galaxie. Momentálne vôbec netušíme, aké veľké je cesto, pretože sa nachádzame niekde vo vnútri niektorého z hrozienok a okraj cesta je pre nás tak ďaleko, že to nemá vôbec žiadny vplyv na to, čo vidíme. A teraz to cesto začne kvasiť. Hrozienka sa od seba vzdiaľujú, ale v závislosti na cesto sa vôbec nepohybujú. V skutočnosti tie isté častice cesta, ktoré boli pri jednom hrozienku na začiatku, sú pri ňom aj teraz. To je presne príklad, ktorý sme spomínali - galaxie sa po vesmíre nepohybujú, ale vzdialenosti medzi nimi sa zväčšujú.

AKO ĎALEKO SÚ OD SEBA GALAXIE ?

Podľa starej teórie "rozpínania vesmíru" by to bolo teoreticky (nie prakticky) jednoduché zmerať. Proste si predstavme obrovský meter, ktorý prichytíme do nejakej galaxie a ako sa bude vzdiaľovať, meter sa bude rozvíjať a my si jednoducho pozrieme, či je vzdialená miliardu svetelných rokov, dve miliardy, tri miliardy atď.

Avšak náš nový pohľad na vesmír (cesto a hrozienka) je iný. V tomto prípade by sa nám meter nerozvíjal, pretože v skutočnosti sa galaxie od seba nevzďaľujú. Meter by ukazoval, že sú od seba vzdialené jednu miliárdu svetelných rokov. Jednoduché že ? Vzdialenosť medzi galaxiami sa postupom času vôbec nezmenila. Nie tak celkom - ak by sme teraz chceli meter natočiť späť, zistili by sme, že nám do púzdra už nevojde. V dôsledku naťahovania priestoru, sa náš meter tiež natiahol. Ak by sme teraz použili presne rovnaký meter na porovnanie, zistili by sme, že centimetre na prvom metri sú dva krát tak dlhé, ako na našom druhom metri. Teraz už aspoň trochu chápete približný koncept vesmíru ? (Len tak mimochodom, presne to, čo sme si vysvetľovali s našim pomyselným metrom sa v skutočnosti deje aj so svetlom. Keď je svetlo vyžarené v jednej galaxii a cestuje priestorom do druhej galaxie, taktiež sa roztiahne, čo spôsobuje dlhé sveteľné "vlny" a svetlo sa sfarbí viac do červena. To je presne tá červená farba, ktorú vidíme, keď sa pozeráme na vzdialené galaxie a práve toto svetlo nám umožňuje zmerať aj približnú vzdialenosť galaxií.

KDE JE STRED VESMÍRU ?

Podľa starej teórie rozpínania je to proste miesto, kde všetky galaxie začali svoju cestu. Našim novým pohľadom to však nie je až také jednoduché. Nezabudnite - galaxie sa od seba v skutočnosti nevzdiaľujú, sú stále na tom istom mieste. Vráťme sa ešte na chvíľu k nášmu cestu a hrozienkam. Predstavme si, že aj keď je cesto veľmi, veľmi veľké, má určité miesto, ktoré je jeho geometrickým stredom. Ale tento pojem nám bude nanič. Pokiaľ je cesto vesmírom, v ktorom žijeme, nemáme možnosť vidieť von z cesta, tým pádom nevieme jeho skutočný tvar na to, aby sme zistili, kde je stred. Takže ak sa nachádzame niekde vo vnútri cesta a nevidíme okolo seba nič len cesto, aký je vlastne rozdiel medzi geometrickým stredom cesta a miestom, v ktorom sa nachádzame ? V skutočnosti absolútne žiadny. Tým pádom teória o strede vesmíru v našom koncepte úplne stráca zmysel.



V prípade, ak je vesmír nekonečný, nemá ani žiadny stred. Ako je to možné ? Ak by bol nekonečný, mohli by sme kráčať donekonečna a nikdy by sme nedošli na jeho kraj. Jediným spôsobom, ako určiť stred niečoho je určiť bod, ktorý je v rovnakej vzidalenosti od všetkých okrajov. Takže ak je vesmír nekonečne veľký a nemá okraje, taktiež nemôže mať ani stred - a to ani v teoretickej rovine.

KDE SA VESMÍR ROZPÍNA ?

Teraz, keď sme schopní si predstaviť našu teóriu, sa môžeme vrátiť k pôvodnej otázke - kde sa vesrmír rozpína? Pri starom pohľade na vec by bola odpoveď jednoduchá - avšak veľmi neuspokojívá. Isté množstvo galaxií sa rozpína po vesmíre, tým pádom sa aj vesmír rozpína do ďalšieho priestoru, ktorý je ešte neoblkopený. Pri našej novej teórii sú galaxie hrozienkami v ceste a ich prítomnosť je vzhľadom na celkové rozťahovanie cesta v podstate irelevantná.

V prípade, že cesto nemá hranice, je nezymslom sa pýtať, čo je za nimi. Ale pre náš vesmír, je to veľmi komplikovaná otázka. Koniec cesta reprezentuje koniec vesmíru. V skutočnosti existujeme vo vnútri priestoru a nemáme možnosť z neho uniknúť. A tak si myslíme, že neexistuje žiadny spôsob na zmeranie alebo pozorvanie toho, čo sa nachádza vonku. Je skutočne veľmi divná predstava, ak si predstavíme, čo je "koniec" vesmíru. Ako by to vyzeralo ? To je otázka, na ktorú nemáme vedeckú odpoveď - v skutočnosti, žiadna odpoveď ani neexistuje. Všetko čo v súčasnosti vieme v našom súčasnom vnímaní vesmíru je fakt, že vesmír buď nemá koniec, alebo je nejakým spôsobom zakrivený.

V prípade, ak je vesmír nekonečný, tým pádom neexistuje NIÈ, kde by sa mohol rozpínať. Predstaviť si však nekonečnosť je veľmi ťažké, ale existuje tu istý spôsob, ako by sme si to mohli matematicky aspoň priblížiť. Predstavme si, že máme čísla 1,2,3...atď, ktoré pokračujú až donekonečna. Teraz zdvojnásobíme každé číslo v zozname. Namiesto toho budeme mať 2,4,6...atď. Vzdialenosť medzi každým číslom sa roztiahla (teraz máme 2 namiesto 1), ale aj napriek tomu nemôžeme povedať, že skutočný výsledok sa "rozpínal". V prvom prípade sme mali výsledok nekonečný, v druhom prípade taktiež. Ak by tieto čísla reprezentovali vzdialenosti medzi jednotlivými galaxiami a vesmír by v skutočnosti bol nekonečný, je to dobrým príkladom toho, že sa vesmír nemusí rozpínať aj napriek tomu, že sa rozťahuje.

Veľmi zožité pre obyčajného smrteľníka ? Ak sa veda nemýli, tak si potom položme otázku, čo tu bolo PRED veľkým treskom, odkiaľ všetká tá hmota pochádza, odkiaľ sa zobrala voda vo vesmíre ? Vysvetlením jednej otázky by sa nám pravdepodobne nastolilo desať ďalších a tak by sme mohli pokračovať donekonečna. V súčasnosti môžeme povedať, že odpoveď na ne NEVIEME. A možno je to aj tak dobre....