Dedičstvo po Atlanťanoch
Skalné kresby z Afriky nemajú obdobu v žiadnej kultúre. Sú dedičstvom po Atlanťanoch?
Vo vzdialenej minulosti, v takzvanom zlatom veku ľudstva, existovali
civilizácie, ktoré spomínajú len mýty. V ich existenciu však vždy verili
romantici, spisovatelia a mystici. Zdá sa, že najnovšie senzačné objavy
archeológov ich existenciu takisto potvrdzujú.
Hoci dodnes môžeme čítať články a sledovať televízne relácie o tom, že
Platón pri opise Atlantídy mal na mysli len fikciu, a Cayceho opisy
tejto mýtickej krajiny sú spochybňované (akoby tento prorok žijúci v
chudobe mohol byť platený americkými ropnými či inými koncernmi, ako sa
nám to snažia nahovoriť niektorí vedci), pribúda objavov, ktoré nás
nútia poznané prehodnotiť. Koncom decembra minulého roku archeológovia z
Centra stredomorskej archeológie Varšavskej univerzity v oáze Dakhla na
Sahare natrafili na nezvyčajné obrázky na skalách, staré desaťtisíce
rokov.
V tých časoch bola klíma v okolí oázy Dakhla
vlhká, čo potvrdzujú skalné zobrazenia zvierat, typických pre africkú
savanu: žiráf, antilop, gaziel. Na jednej z kresieb je rituál, pri
ktorom ľudia chytajú mladé žirafy do lasa a obetúvajú božstvám. Na
obrazoch sú aj bohyne s maskami na tvári, vlasmi učesanými do vrkôčikov,
v krátkych sukienkach. Na rukách i nohách majú cikcakovité ozdoby,
nevedno, či sú to náramky alebo tetovanie. Profesor Lech Krzyžniak z
Archeologického ústavu v Poznani, ktorý vedie výskum, tvrdí, že postavy
vyryté v púštnej skale nemajú obdobu v žiadnej zo známych kultúr. Tým sa
však nekončí odkrývanie artefaktov z čias, keï sa nad Atlantídou sotva
zavrela hladina mora. V polovici mája tohto roku v Tell Quaramel pri
úpätí hôr Taurus v Sýrii poľskí archeológovia objavili jednu z
najstarších stavieb na svete - desaťtisíc rokov starú vežu.
Pravdepodobne bola časťou opevnení chrániacich osadu, ktorej ruiny
archeológovia odhaľujú. Nezvyčajnú stavbu vztýčili v 8. tisícročí p. n.
I. z kameňov spojených riečnym bahnom.V tých časoch mala najstaršia veža
priemer 7,5 metra a bola 9 m vysoká. Ide o druhú rovnako starú osadu v
tejto oblasti ako Jericho a prvú kamennú stavbu. Odborníkov prekvapuje
stavebná technika dávnych obyvateľov osady a veľkosť veže. Profesor
Mazurowski z Archeologického inštitútu vo Varšave hovorí, že ide o veľmi
pokročilú civilizáciu.
Veža dlho slúžila ľuïom. Hoci krátko po postavení bola vážne poškodená
zakrátko ju znova postavili. Pretrvala 5 tisícročí až do ranej bronzovej
éry. Stála pri významnej obchodnej ceste. K pobrežiu Stredozemného mora
zvážali z Anatólie obsidián, malachit a lápis lazuli.V osade museli mať
veľa bohatstva, nečudo, že ju tak pevne ohradili.Objav poľských
archeológov je výnimočný, pretože doteraz sa za najstaršiu osadu
považoval Catan Hayuk v Turecku: budovy obklopené múrom spred ôsmich
tisícročí.Desaťtisíc rokov stará mohutná kamenná veža mení doterajšie
predstavy o materiálnej kultúre tamtých čias. Podľa vedcov išlo 0
obdobie predkeramického neolitu, keï sa na Blízkom východe iba formovali
prvé roľnícke kultúry: pestovanie pšenice a jačmeňa a ľudia sa práve
pokúšali zdomácniť zvieratá. V Európe začali s úpravou pôdy až o
päťtisíc rokov neskôr.
Sto storočí staré saharské kresby a kamenná veža obchodnej osady, stopy
po dávno vymretých tajomných kultúrach, ktoré objavili poľskí vedci, sa
môžu stať kľúčom k poznaniu pradávnych civilizácií, ktoré sme doteraz
považovali len za mýtus (Lemúria, Atlantída, Mu).
Podľa Platóna zničila Atlantídu kataklizma okolo roku 9000 pred naším
letopočtom. Čiže tisíc rokov predtým, ako bola postavená veža v Tell
Quaramel. Saharské bohyne a kamenná veža môžu byť dielom dedičov po
Atlantíde. Nie je od veci pripomenúť, že všetky mystické odkazy hovoria o
zachránených Atlanťanoch, ktorí svoje poznanie preniesli na rôzne
kontinenty; okrem iných aj do oblasti Stredozemného mora. Hovoríme o
neznámom, nepreskúmanom období dejín, od ktorého nás delí obrovská
priepasť času. Čo v takejto súvislosti znamená tisíc rokov?!
A ešte čosi: spomínaná oblasť je jednou z najzaľudnenejších, ktorá je v
popredí záujmu vedcov. Nedávno som však videl fotografie úžasných
skalných kresieb a neuveriteľných menhirov nasmerovaných na východ,
ktoré pri svojej ceste do Mongolska urobil moskovský kameraman s
manželkou Slovenkou, ktorá šéfuje Rerichovej spoločnosti v Indii. Ide o
skutočne výnimočné kresby, ktorým zatiaľ žiaden odborník nevenoval
pozornosť a nepreskúmal ich.
zdroj: www.tajomstva.rog