Desať najzáhadnejších tvorov (2. časť)

V druhej časti článku o najzáhadnejších tvoroch sa pozrieme na ďalších 5 bytostí, ktorých pôvod a existencia je zahalená rúškom tajomstva.

6. Elfovia a víly

V dnešnej spoločnosti je už len málo ľudí, ktorí berú vážne existenciu elfov a víl. Ale stále sa nájdu aj ľudia, ktorí by odprisahali na život svojich detí, že ich videli – podobne ako iní videli duchov, Yetiho alebo Nessie. Príbehy o plachých maličkých stvoreniach sú možno tak staré, ako samotné ľudstvo a môžeme ich nájsť prakticky v každej kultúre. Asi najznámejšie sú príbehy o elfoch, škriatkoch a troloch z Európy a Škandinávie. Boli a sú predmetom mnohých príbehov, kníh a mýtov.

Vo všeobecnosti sú víly opisované ako maličké a plaché bytosti s krídlami, ktoré bývajú niekde v lesoch. Elfovia, škriatkovia a trpaslíci sú tiež obyvateľmi lesa, avšak na rozdiel od víl sa pomerne výrazne vo všetkom podobajú na ľudí – okrem ich veľkosti. Časté sú aj názory o tom, že títo ľudia majú aj svoju vlastnú civilizáciu, niekde skrytú od ľudského sveta.

Jednej noci v roku 1919, 13-ročný chlapec Harry Anderson videl asi 20 malých mužíčkov idúcich lesom. Tvrdí, že mali oblečené kožené kraťasy s trakmi. Od pol pása hore oblečenie nemali. Boli holohlaví a mali bledú svetlú pokožku.

V roku 1842, pri meste Stowmarket v Anglicku bol jeden muž, ako sám tvrdí, svedkom stretnutia s vílami, keď sa vracal z výletu cez lúku. „Bolo ich tam plno, rôznych veľkostí. Niektoré mali meter, iné boli maličké ako bábiky. Tancovali okolo mòa v kruhu a nevydávali pritom žiadny zvuk. Vyzerali nehmotne, nie ako človek, ale skôr ako duch. Videl som ich celkom jasne, tak, ako teraz vidím vás. Utekal som domov pre manželku a pre susedu, aby si to pozreli. Keď sme sa však vrátili na miesto, nikto tam už nebol. V živote som sa necítil trápnejšie.“ - vysvetľuje chlapík.

Víly a elfovia boli v minulosti považované za reálne bytosti a boli bežnou súčasťou tamojšieho folklóru. V dnešnej technologicky vyspelej spoločnosti sme si ich možno len zamenili v našej predstavivosti za malých sivých mimozemšťanov.

7. Démon z Doveru

Dover v štáte Massachusetts bol miestom, kde v určitej dobe množstvo ľudí pozorovalo bizarné stvorenie. Všetko to začalo 21. apríla 1977 a trvalo to len zopár dní. Počas tohto obdobia však videlo údajného démona pomerne veľké množstvo ľudí.

Prvé pozorovanie opísal 17-ročný Bill Bartlett. Bill spolu s tromi kamarátmi sa vracali z návštevy miestneho mestečka New England, keď asi o 22:30 uvideli dvaja z nich z auta podivnú bytosť, ako stála vedľa starého, napoly zrúteného domu a pozerala smerom na ich auto. Dvaja chlapci, ktorí bytosť videli sa po príchode domov ešte dlho nevedeli otriasť z hrozného pohľadu. Bill dokonca démona aj nakreslil.

Asi o dve hodiny, v ten istý deò, iný chlapík John Baxter na základe Billovho nákresu odprisahal, že videl tú istú bytosť, keď sa vracal domov od svojej priateľky. John videl, ako obluda „objíma“ kmeò stromu v miestnom parku.

Ïalším svedectvom je výpoveď chlapíka menom Abby Brabham. Ten tvrdí, že ako sa vracal domov z nákupného centra, do cesty jeho auta mu vbehlo divné stvorenie. Jeho opis tiež presne sedel so svedectvami ostatných. Toto je opis bytosti, ktorú videli:

* Asi meter, až meter a pol vysoká postava
* Telo bez srsti a bez chlpov, len pokožka
* Dlhé a tenučké končatiny
* Obrovská hlava v tvare melónu a svietiace, oranžové oči

Nasledujúce vyšetrovanie týchto udalostí síce neprinieslo žiadne priame dôkazy, ale ani dôkazy o tom, prečo by si títo, od seba nezávislí ľudia, mali vymýšľať. Skeptici tvrdia, že to, čo ľudia videli bolo mláďa losa amerického, zatiaľ čo ufológovia priradzujú tejto bytosti mimozemský pôvod.

8. „Jašterica“ z Lovelandu

Tento pozoruhodný prípad sa tiež zapíše do histórie zvláštnych pozorovaní, a to predovšetkým pre vierohodnosť svedkov: dvaja policajní dôstojníci v dvoch nezávislých prípadoch.

Prvý prípad je z noci, 3. marca 1972. Policajný dôstojník hliadkuje po Riverside Ave, neďaleko rieky Little Miami v meste Loveland, Ohio. Na krajnici cesty uvidí ležať niečo, o čom si najprv myslí, že je to pes. Spomalí pre prípad, ak by sa zviera rýchlo postavilo a skočilo mu pod kolesá. Keď zastaví svoje auto pri zvierati, to sa zo zeme dosť rýchlo postaví na dve nohy. Dôstojník si na neho zasvieti baterkou a až vtedy pochopí, že to nie je pes, ale niečo, čo nevie vysvetliť:

* Výška meter až meter a pol
* Povrch tela pripomínal kožu
* Mokré rozcuchané vlasy a krátky chvostík
* Hlava a tvár ako žaba alebo ako jašterica

Čokoľvek to bolo, odskákalo to rýchlym tempom k rieke. Dôstojník hneď informoval kolegov na dispečingu a neskôr sa vrátili na miesto činu spolu s viacerými kolegami. Nenašli však nič, len stopy vedúce do rieky.

Na tento prípad by sa možno bolo rýchlo zabudlo, keby toto stvorenie o dva týždne nevidel aj ďalší policajt. Tiež si spočiatku myslel, že je to màtvy pes ležiaci v strede cesty. Keď však vystúpil z auta, aby ho odtiahol mimo cesty, postavilo sa to a rýchlo odskákalo opäť smerom k rieke. Jeho opis bol totožný s tým, ktorý podal prvý dôstojník. Následné vyšetrovanie neprinieslo prakticky nič, okrem jednej výpovede farmára, ktorý tvrdil, že tiež videl podobné stvorenie pri svojej farme, približne v rovnakom období. Farmár ju opísal, ako veľkú jaštericu a aj podľa toho sa tejto bytosti začalo hovoriť Jašterica z Lovelandu.

Čo to bolo ? To je dobrá otázka. Ak to bola žaba, alebo iný obojživelník – tak je to ten najväčší, aký bol kedy zaznamenaný.

9. Spring-Heeled Jack (Springheel Jack)

Nakoľko neviem presný preklad tejto bytosti do slovenčiny, jej názov ponechávam v pôvodnom jazyku, v angličtine. Začal sa objavovať po nociach v 19. storočí v Londýne, zaútočil na svoje obete smrtiacimi drápmi a potom sa pomocou super-schopností stratil ešte predtým, ako ho stihli dolapiť.

Kauza Springheel Jack je jedna z najzáhadnejších vecí, ktorá sa v Anglicku stala a dodnes nie je úplne vyriešená alebo vysvetlená. Podľa záznamov sa útoky začali jednej noci v roku 1837 v juhovýchodnom Londýne. Polly Adamsová, výčapníčka v miestnej krčme bola jednou z troch napadnutých žien v septembri oného roku. Roztrhal jej blúzku a brucho jej poškriabal železnými drápmi. Napadnuté ženy samozrejme podali opis a nákres bytosti:

* Vyzeral ako muž, ale s ozrutnou tvárou
* Namiesto prstov mal ostré železné nechty, alebo drápy
* Vysoký, tenký a veľmi silný
* Žiarivé oči
* Nosil dlhý čierny kabát, pod ktorým mal odev olivovej farby
* Niektorí tvrdia, že mal na hlave klobúk alebo nejaký druh prilby
* Mal schopnosť skákať na neuveriteľnú vzdialenosť a výšku

Útoky pokračovali až do prvej polovice roku 1838, avšak niektoré príbehy spomínajú svedectvá aj neskôr, v 50, 60 a 70-tych rokoch. Vo všetkých prípadoch útočník vystrašil obete svojim odporným vzhľadom, porezal ich na bruchu a zmizol neuveriteľným spôsobom. Čo je zaujímavé, Springheel Jack nikdy nikoho nezabil, okrem 18-ročnej Lucy Scalesovej.

Kto bol Springeel Jack ? Nejaký narušený maniak so super-schopnosťami ? Mimozemšťan ? Démon ? Nikto nevie. Avšak isté je, že ostáva jednou z najzáhadnejších postáv novodobej histórie.

10. Žijúci dinosaurus

Všetci sme boli ohromení realistickými digitálnymi efektami vo filme Jurský Park. Rovnako nás vzrušuje aj myšlienka, že jedného dòa možno bude možné vyklónovať obrovských tvorov, ktorí sa prechádzali po Zemi pred miliónmi rokov. Ale niektorí ľudia sú presvedčení o tom, že na Zemi sú ľuďmi zabudnuté miesta, kde by dinosaury mohli žiť.

Tieto informácie sú síce sporadické, ale objavujú sa už po dobu viac ako 200 rokov. Správy pochádzajú z hustých dažďových pralesov, od miestnych kmeòov, ktoré moderná doba ešte nezasiahla a žijú prakticky rovnako ako pred tisíc rokmi. Ide o kmene z Južnej Ameriky, Jago-nini, Dingonek a Ol-umaina. Miestni obyvatelia tvrdia, že poznajú tvora, ktorý sa podľa ich opisu asi najviac podobá na apatosaurusa.

V roku 1913 si nemecký bádateľ kapitán Freiheer von Stein zu Lausnitz vypočul od miestnych ľudí jednak príbehy a jednak opis tvora, ktorého domorodci nazývajú Mok'ele-mbembe. Toto je jeho opis:

* Hladká sivo-zelená pokožka
* Asi výšky slona, dlhý možno 10 metrov
* Dlhý a ohybný krk
* Stravuje sa bylinami, ale zabije aj človeka, ak sa k nemu veľmi priblíži

V roku 1980 prebiehala expedícia, ktorej hlavnými členmi boli kryptozólog Roy Mackel a herpetológ James Powell. Keď ukázali miestnym obrázky dinosaurov z rodu Sauropodov, domorodci im potvrdili, že je to veľmi podobné ich tvorovi Mok'ele-mbembe. Okrem svedectiev domorodcov (o ktorých skeptici tvrdia, že sú vymyslené, pretože chcú oklamať bielych ľudí), sa našlo len veľmi málo ďalších dôkazov, ktoré by potvrdzovali existenciu živých dinosaurov. Niektoré expedície našli pomerne veľké odtlačky stôp (asi tak veľké, ako bežný tanier) a Japonská expedícia z roku 1992 tvrdí, že má asi 15 sekundový video záznam neznámeho veľkého tvora natočený z lietadla, na ktorom má byť veľký tvor brodiaci sa riekou. Nanešťastie je záznam dosť nekvalitný a nie je z neho jednoznačne vidieť, o akého tvora sa jedná.