FooFighters
Foo Fighters
Použilo Nemecké letectvo počas druhej svetovej vojny mimozemskú technológiu ?
Vzdušný priestor nad Európou bol počas druhej svetovej vojny pomerne
rušným miestom. Svoje by o tom vedeli rozprávať najmä posádky
spojeneckých bombardérov prelietávajúcich nad Nemeckým územím. Práve oni
boli totiž svedkami nezvyčajných strojov, ktoré ich sprevádzali. Jedno z
prvých svedectiev pochádza zo 7. decembra 1942. Spojenecký pilot B. C.
Lumsden bol so svojou posádkou bombardéra nad Nemeckým vzdušným
priestorom, keď sa pri nich zrazu objavil objekt, na ktorom blikali
oranžovo-zelené svetlá. „Najprv sme si
mysleli, že to je protilietadlová raketa. Ale čoskoro sme zistili, že sa
mýlime. Normálne to okolo nás lietalo. Hralo sa to s nami vo výške
dvoch kilometrov. Až vtedy sme si uvedomili, akí sme pomalí“ - tvrdí Lumsden.
Vojenskí historici David Clark a Andy Roberts urobili veľké množstvo
rozhovorov s rôznymi spojeneckými pilotmi. Prekvapujúco sa ukázalo, že
veľká časť všetkých pilotov mala dočinenia s týmito
neidentifikovateľnými objektami, ale do oficiálnych reportov to
neuvádzali. „Báli sme sa, že nás
označia za bláznov s nedostatkom morálky, ktorí sa vyhovárajú, pretože
sa boja nasadnúť do lietadla a letieť na nepriateľské územie. Vo vojne
sme si také niečo nemohli dovoliť“ - rozpráva jeden z pilotov. Týmto objektom dali piloti pomenovanie „Foo Fighters“, podľa vtedajšieho komixu.
Pilot B. C. Lumsden ďalej pokračoval. „Sme
si istí, že to priletelo z neďalekého Nemeckého letiska. Ako vravím,
spočiatku sme si mysleli, že to je raketa, ale začalo to krúžiť okolo
mojej B36-ky (americký bombardér, pozn.) akoby to ani nepoznalo
gravitáciu. Zľava, sprava, zhora, zdola, zo všetkých strán a potom medzi
chalanov v ostatných bombardéroch v letke. A nakoniec to z ničoho nič
zmizlo v oblakoch“. Zopár takýchto svedectiev by sa ešte dalo
označiť za náznaky vidín z únavy, alebo zo strachu. Ale medzi
spojeneckými pilotmi je takýchto svedectiev stovky, ak nie tisíce. To už
vidina byť nemôže.
Nemecké dokumenty, ktoré boli zozbierané po skončení vojny skutočne
ukazujú náznaky technológií, ktorých spojením je možné vyrobiť typ
stroja, akým je Foo Fighter. Nemci totiž pracovali hneď na niekoľkých
nazvime to bizarných projektoch, ale zdá sa, že žiaden z nich nestihli
realizovať. Ak by bola vojna pokračovala, bolo len otázkou času, kedy by
tieto projekty uzreli svetlo sveta.
John Dering, fyzik, technologický inžinier a historik v SARA Aerospace
Corp. urobil ako prvý rozhovor s Nemeckým návrhárom lietadiel, ktorý
pracoval na ich zostrojení ešte v prvých fázach vojny. Ten tvrdí : „
Boli to zatiaľ len prototypy. Nestihli sme ich dokončiť. Nemali žiadnu
posádku a neboli ozbrojené. Ich úkol bol len špionážny a odstrašujúci,
nič viac. Boli diaľkovo riadené zo zeme“.
Je zaujímavé, že Nemci mali rozpracovaných viac takýchto projektov. Ide o projekty FooFighters, komplex v Poľsku, neďaleko Wenceslas Mine,
kde sa našlo množstvo dokumentov ohľadom anti-gravitačného pohonu. V
tejto lokalite sa mali údajne celé výskumy realizovať a testovať. Práve
tu sa nachádza ďalšia zaujímavosť, a to takzvaný Flytrap, ktorý mal slúžiť ako pristávacia rampa pre prvý prototyp Nemeckého lietajúceho taniera.
Kauza Nemecké lietajúce taniere komplikovanejšia ako sa zdá
Krátko pred ukončením tohto článku som sa náhodou dostal k ďalším
informáciám, ktoré ani zďaleka neukončujú túto problematiku, práve
naopak. Je pravda, že počas rokov, ktoré uplynuli od skončenia vojny sa
medzi tieto informácie mohli dostať výmysly a nepravda, ale zdá sa, že
základy projektu sú skutočné. Pravdou je, že Nemci vyvíjali stroje,
ktoré mali dosť divnú konštrukciu nato, aby boli „pozemské“ - nielen
,,lietajúce taniere“, ale napríklad aj stíhačka s kolmým štartom Focke wulf Triebflugel,
ktorú poháňali tri rotujúce krídla, prípadne zvláštne ,,lietajúce
krídla“ od firmy Horten či Messerschmitt ME 163 mali na tú dobu veľmi
netypickú konštrukciu. Po obsadení Nemecka na začiatku roku 1945
objavili Američania a Briti v tajných archívoch SS okrem iného mnoho
fotografií strojov Haunebu. Ešte v roku 1939 mal byť vytvorený projekt
Vergeltungswaffe 7 (zbraň odplaty). Pod týmto označením mali byť
postavené ďalšie lietajúce taniere s modelovým označením Haunebu. Prvým
modelom bol stroj Haunebu 1. Jeho maximálna rýchlosť mala byť až 4 800
km/h. Druhým modelovým radom bol Haunebu 2, ktorý vedel letieť
rýchlosťou 6 000 km/h a bol schopný aj letu vo vesmíre, avšak iba
obmedzene a po dobu 8 letových hodín. Posledným známym dokončeným
strojom bol Haunebu 3. Ten letel rýchlosťou 7 000 km/h s dåžkou letu až 8
letových týždňov. Archívy obsahovali nákresy ešte jedného stroja. Mala
to byť kozmická loď Vril 7, ktorá sa vedela pohybovať rýchlosťou až 40
000km/h. V plánoch bola rovnako aj materská loď Andromeda, ktorá malá
slúžiť ako odstavisko pre stroje Haunebu a Vril. Neboli však nikdy
zostrojené a ostali iba na papieri, pretože ich Nemci nestihli dokončiť.
Očitým svedkom týchto udalostí mal byť Dr. John Kastermans.: „
Pracoval som pre spojencov, konkrétne pre Americkú armádu. Videl som,
ako Američania odvážajú Nemeckých vedcov preč. Tí mali na výber – buď
budú odteraz pracovať pre Američanov, alebo budú vojnoví zajatci. Medzi
nimi boli aj Dr. Ing. Miethe a Ing. Rudolf Schrievers. Ja som bol
tlmočník, a preto som sa dostal k tým materiálom. Presne si na to
spomínam. Videl som niekoľko konštrukčných výkresov a fotografií, ktoré
zobrazovali lietajúce objekty diskovitého tvaru. Pokiaľ dobre viem,
všetko to bolo odvezené do USA. Niektoré z týchto fotografií som opäť
videl v roku 1996. Boli v knihe, ktorej predaj je v Nemecku zakázaný. „
Virgil Armstrong, bývalý agent CIA a člen „zelených baretov“ počas
druhej svetovej vojny popisuje kolmý štart a pristávanie, lietanie v
pravom uhle, prudké zmeny smeru a lety nadmernou rýchlosťou. Na obranu
mali mať tieto stroje tiež Nemcami vyvinuté zbrane, takzvané KSK
(paprskomety).
Profesor J.J. Hurtak (ufológ a autor „Klíče k enochu") popisuje snahu
Nemcov postaviť „niečo veľké“. Hurtak tvrdí, že mal v ruke dokumenty, v
ktorých stálo, že Nemci chcú postaviť vesmírne mesto „Peenemünde“ a
presunúť tam najlepších technikov a vedcov z celého Nemecka.
Prečo všetky tieto stroje tesne po vojne záhadne zmizli nie je známe.
Dr. Kastermans tvrdí, že boli dopravené do Ameriky, kde boli podľa ich
vzoru postavené niektoré ďalšie modely. Práve technológia z nich bola
použitá pri experimente Phoenix.
Je málo pravdepodobné, že boli zničené, nakoľko bezprostredne po
skončení vojny prudko narástol počet pozorovaní UFO rovnakých alebo
podobných tvarov, aké sú zobrazené na Nemeckých projektoch. Najznámejším
je asi prípad Rexa Heflina.
Tou najhlavnejšou otázkou je, odkiaľ mali Nemci poznatky o tejto
technológií ? Ak tieto dokumenty obsahujú systém fungovania nám neznámej
technológie a ak túto technológiu Nemci skutočne používali ešte v
rokoch druhej svetovej vojny, za uplynulé pol storočie sme ju určite
museli zdokonaliť. Čo sa opäť skrýva pred verejnosťou ? Mnohé názory a
webové stránky uvádzajú, že sa jedná o hoax (čiže výmysel). Ale nie je
tu pre ten výmysel príliš veľa podkladov ? Sú vôbec lietajúce taniere,
ktoré pozorujeme v súčasnosti mimozemského pôvodu ?