Iná verzia minulosti ľudstva
Kým vody Pacifiku 22 tisícročí p. n. I. pohltili kontinent Mu a jeho
nádhernú civilizáciu, skupiny emigrantov prišli do Ázie, Afriky a na
ostrovy Atlantického oceánu.
V Ázii vytvorili mocný štát Ujgurov, ktorý siahal od Uralu až po
východné okraje kontinentu, a Ramovo impérium, ktoré na vrchole svojej
moci zaberalo Indický polostrov až po územie dnešného Afganistanu a na
východe po súčasnú Barmu. Tí, ktorí prišli do Afriky, kolonizovali
Saharu a oblasť, ktorú dnes zalievajú vody Stredozemného mora, kde
vznikla krajina Ozirea. Posledná skupina utečencov osídlila ostrovy
Atlantického oceánu a umožnila zrod civilizácii Atlantídy. Približne
pred 12-tisíc rokmi krajiny disponujúce mohutnou technikou viedli medzi
sebou strašné
vojny: používali lietajúce stroje a nezvyčajné ničivé zbrane. Vtedy zo
zemského povrchu zmizli najväčšie mestá Ramovho impéria, prestala
existovať krajina Ujgurov, potopila sa Atlantída a vody Atlantického
oceánu sa preliali cez Gibraltár, pričom zaliali nádherné mestá Ozirey a
vytvorili Stredozemné more.
História sveta sa začala nanovo
Celý príbeh vyznieva ako sci-fi, ale existuje viacero dôkazov na podporu
tejto hypotézy. Napríklad nové mestá, ktoré v poslednom čase
archeológovia odhalili na území Indie a Pakistanu, sú čoraz staršie.
Staroindické eposy Ramajána a Mahábharáta zasa dosť podrobne opisujú
strašné vojny spred tisícročí na území dnešnej Indie, pričom detailne
opisujú použité zbrane, ktoré v mnohom pripomínajú tie dnešné. Existujú,
pravda, aj iné zdroje: napríklad dokumenty Lemurského bratstva, tajného
združenia, ktoré vzniklo v tridsiatich rokoch. Jeho vierohodnosť je
síce pochybná, ale prekvapujúco sa prekrýva so starodávnymi textami a
tým, čo tvrdia archeológovia.
Autormi novej verzie minulosti, ktorá berie do úvahy archeológiu a
pramene, sú dvaja bádatelia James Churchvvard a Dávid Hatcher Childress.
Dôkazy o krajine Mu
Počas pobytu v Indii Churchvvard v jednom z tamojších kláštorov natrafil
na súbor hlinených tabuliek s neznámym písmom. S pomocou budhistického
mnícha prečítal texty, hovoriace o rozvoji a úpadku úžasnej civilizácie,
ktorá pred mnohými tisícročiami existovala na kontinente Mu, ležiacom v
Pacifiku. Súbor však nebol kompletný, preto Churchvvard precestoval
Áziu, aby našiel chýbajúcu časť. Objavil ju po rokoch v Tibete. Takmer v
rovnakom čase na podobný súbor tabuliek (tentoraz kamenných) natrafil
počas archeologických prác v Mexiku William Niven. Oba súbory doplnili
históriu národa, obývajúceho pred tisícročiami kontinent Mu. Tieto
objavy priviedli Churchvvarda k napísaniu piatich kníh o zmiznutom
kontinente, ktorý bol okolo 10-tisíc kilometrov dlhý (od západu na
východ) a asi 5000 kilometrov široký (zo severu na juh). Rástli tam
nádherné lesy obývané veľkými zvieratami vrátane mastodontov. Krajina
bola rozdelená na 10 provincií a mala 60 miliónov obyvateľov. '' Hoci
dnes nik nevie, čo sa stalo s tisíckami tabuliek, ktoré boli pokryté
neznámym písmom, Chuchvvardovo tvrdenie, že v Pacifiku existoval
obrovský kontinent, možno považovať za pravdepodobné. Jazyky obyvateľov
Oceánie , pochádzajú zo spoločného kmeňa i a zvyky či legendy sú takmer
identické. Mohli ostrovania v primitívnych lodiach prekonávať obrovské
vzdialenosti, aby osídlili tisíce ostrovov v Tichom oceáne?
Pravdepodobnejšie je to, že ostrovy sú zvyškami jedného kontinentu. Ich
flóra pozostáva z foriem typicky oceánskych, ako aj z ázijských,
austrálskych, oboch Amerík a dokonca Antarktídy. Existujú aj
archeologické dôkazy. Na Veľkonočnom ostrove 555 sôch hľadí do diaľky:
podobné objavili na Havajských ostrovoch a inde, rovnako ako megalitické
chrámy a mramorové stĺpy. Všetko to potvrdzuje hypotézu, že ostrovy
Pacifiku sú zvyškami veľkého kontinentu, ktorý svojou rozlohou na severe
zahrňoval Japonsko a cez Havaj smeroval ku Kalifornii až po Chile.
Nedávny objav šiestich monumentálnych podmorských stavieb pri pobreží
japonských miest Yonaguni, Kerama a Aguni, ako aj mesta pri pobreží Indie (o ktorom sme písali) robí túto hypotézu ešte vierohodnejšou.
Blíži sa súčasná civilizácia ku koncu?
Kontinent Mu sa potopil pred 24-tisíc rokmi po celosvetovej kataklizme
(prepólovania následkom nahromadeného ľadu na oboch póloch). Teóriu
cyklickosti takýchto katastrôf vyslovil v 50. rokoch Charles Hapgood a
podporil ju sám Albert Einstein.
Aj indická kozmológia tvrdí, že život na Zemi prebieha v cykloch
trvajúcich 24 000 rokov, ktoré sa vždy končia celosvetovou apokalypsou.
Ak je to pravda, náš súčasný svet je na prahu záhuby (z tohto pohľadu aj
rok 2012, o ktorom hovoria Aztékovia, že je zavàšením cyklu, veľmi
reálnym koncom). Churchward píše, že tesne pred úpadkom civilizácie Mu
značná časť obyvateľov tohto kontinentu emigrovala do Ázie, kde na
teréne súčasného Mongolska vytvorila mocný štát Ujgurov, ktorý zakrátko
siahal od Uralu po východné hranice kontinentu. Približne pred sto rokmi
ruský archeológ Kozlov objavil v hĺbke 15 metrov pod ruinami mesta
Chara-choto v púšti Gobi hrobku starú 18-tisíc rokov. Ľudské pozostatky,
ktoré sa v nej nachádzali, boli zdobené podobnými znakmi ako tie, ktoré
Churchvvard našiel na hlinených tabuľkách v Indii a Tibete. Legendy
všetkých krajín Východu spomínajú, že Ázia bola kedysi nížinatou
krajinou s úrodnou pôdou a tisíckami miest. Na púšti Gobi dodnes vidieť
vyschnuté korytá riek a jazier.
Súčasný bádateľ a autor mnohých kníh o zmiznutých mestách dávnych čias
D. Hatcher Childress je presvedčený, že skupina utečencov z Mu založila
na Indickom polostrove Ramovo impérium. Jeho hlavnými strediskami malo
byť deväť miest: Nagpur, Mathura, Klaiban-gan, Dwarka, Mohendžo Daro,
Lothal, Harappa, Kót Džidži a Ajodhja. Posledné z týchto centier
spomínajú staroindické eposy Ramajána a Mahábharáta, ktorých obsah
vyzerá ako scenár Hviezdnych vojen. V týchto tisíce rokov starých
textoch bohatieri lietajú v kovových strojoch s antigravitačným pohonom,
bojujú pomocou rakiet a majú zbrane so smrtonosnými lúčmi. Zo zemského
povrchu miznú celé armády a mestá a tí, ktorí prežijú, zomierajú
následkom choroby z ožiarenia.
Starodávne indické texty vrátane Vimanika Šastra podrobne opisujú plány
týchto lietajúcich strojov - vimán, ako aj ich vybavenie. Ruiny Mohendžo
Dara, Harappy a Kót Džidži existujú dodnes. Bádateľov prekvapujú
pravidelné stavby domov a ulice križujúce sa v priamom uhle, ako aj
dokonale naprojektovaný vodovodno-kanalizačný systém s tečúcou vodou a
toaletami. Starodávny prístav Lothal je od pobrežia vzdialený niekoľko
kilometrov, preto pobrežná línia Indického polostrova, ako píše
Churchvvard, musela vyzerať celkom inak. Tesne pri brehoch Indie možno
nájsť zvyšky potopených stavieb. Všetky ruiny vykopané v Indii a
Pakistane, nesú stopy katastrofy, akoby pohroma prišla nečakane.
Atlantída a Ozirea
Kto zrovnal so zemou nádherné mestá Ramovho impéria? Dokumenty
Lemúrskeho bratstva a Childressove výskumy ukazujú na Atlantídu. Táto
civilizácia disponovala nepredstaviteľnou technikou a armádou vrátane
lietajúcich vozidiel. Ramovo mierumilovné impérium (ktoré lietajúce
stroje využívalo najmä na civilné účely) i silná Ujguria boli voči
Atlanťanom bezmocné. Nepredstaviteľná sila zmietla z povrchu Zeme
nádherné mestá Ázie, zabila milióny ľudí a hlavné mesto Ujgurov zmenila v
púšť. Ale Atlanťania urobili chybu. Použili ako zbraň tzv. skalárne
vlny, ktoré poslali cez stred Zeme: zničili impérium Ujgurov, ale
zároveň zahubili vlastnú krajinu. Asi pred desaťtisíc rokmi vlny oceánu
zaliali Atlantídu, čo zapríčinilo aj zánik mohutnej Ozirey v severnej
Afrike a krajín v oblasti Stredozemného mora. O Ozirisovom panstve dnes
veľa nevieme, rovnako ako o ostatných impériách, ktoré vznikli po zániku
civilizácie Mu. Keď emigranti z potápajúceho sa kontinentu prišli do
severnej Afriky, táto oblasť ešte nebola púšťou a oblasť, ktorú dnes
vypínajú vody Stredozemného mora, bola úrodným údolím. Níl, v tom čase
nazývaný Styxom, tiekol ďalej na sever a skrúcal sa na západ: ústie
rieky sa nachádzalo v okolí Gibraltáru (Herkulove stĺpy).
V Egypte i v celej oblasti Stredozemného mora existujú pozostatky po
tejto zmiznutej civilizácii. Patrí k nim Sfinga, ktorej vek (bádatelia
vychádzali z erózie skaly) sa odhaduje na 12-tisíc rokov, a Veľká
pyramída, neprávom považovaná za Cheopsovu hrobku. Staviteľské impérium
Ozirisa sa preslávilo najmä megalitickými stavbami. K takýmto stavbám
patria Ozireon v egyptskom Abidose, Baalbecká terasa a stovky iných
stavieb v oblasti Stredozemného mora. Veľký dojem vzbudzujú najmä
prehistorická Olympia, základy Minosovho paláca na Kréte, konštrukcie
pod vodou pri pobreží Alexandrie, pyramída v Argose, „múry Kyklopov" v
Delose a Alatrii, 30 megalitických svätýň na Malte, rovnako ako Carnac a
Lixus v severozápadnom Maroku. To všetko je len zlomkom toho, čo
zostalo po Ozirey: veď dodnes nevieme, čo skrývajú piesky Sahary a vody
Stredozemného mora...
Čoraz viac nálezov napovedá tomu, že pred mnohými tisícročiami naozaj
existovali na Zemi civilizácie, ktoré sa technicky vyrovnali našej a
zrejme ju aj prevyšovali. Oficiálna veda datuje počiatky organizovaných
spoločenstiev na ôsme tisícročie p. n. l. K najstarším známym mestám
tejto oblasti patria Jericho v dnešnom Izraeli a Catal Huyuk v Turecku.
Prvé egyptské pyramídy oficiálne vznikli v treťom tisícročí p. n. l. a
prakticky odvtedy sa datuje nám známa história. Čo však bolo predtým?
Oficiálna veda stále nedokáže objasniť náhly rozvoj kultúr Mezopotámie a
Egypta. Možnože naozaj boli dedičmi zmiznutých civilizácií, po ktorých
zostali iba legendy.
zdroj: www.tajomstva.org