Je čas vrátiť sa na Mesiac ?

Je čas vrátiť sa na Mesiac ?

Je tomu už 40 rokov, čo ľudstvo nepoložilo nohu na povrch Mesiaca a napokon ani na žiaden iný vesmírny objekt. Naposledy tak učilini astronauti Eugene Cernan a Harrison Schmitt, počas misie Apollo 17, v decembri roku 1972. Aj napriek tomu, že ľudstvo už dlho sníva o Mesačných základniach, či kolóniách, smutným faktom ostáva, že posledným pozemským (kontrolovaným) strojom na Mesiaci bola sovietská Luna 24, a to ešte v roku 1976. A tak je na mieste otázka – má nám ešte Mesiac čo ponúknuť ?

Množstvo výskumníkov, predovšetkým z Veľkej Británie, Nemecka a Holandska je presvedčených, že áno. V rozhovore pre magazín Planetary and Space Science zdôrazňujú vysokú dôležitosť budúcich misií na Mesiac. "Dávame do pozornosti predovšetkým nutnosť ďalšieho skúmania Mesiaca, pretože je to náš najbližší vesmírny sused. Ak sa chceme dozvedieť viac o vzťahu Zeme a Mesiaca, ale aj o iných podobných sústavách vo vesmíre, sú ďalšie misie na Mesiac priam nevyhnutné", konštatuje Ian A. Crawford z univerzity Birkbeck v Londýne. A hoci je možné niektoré vzorky z Mesiaca odobrať pomocou bezposádkových robotických zariadení, Crawford je presvedčený, že by sme mali čím skôr ukončiť toto 40-ročné čakanie.

Tím okolo Crawforda si myslí, že by sme sa mali zamerať prevažne na zloženie pôdy, mesačnú sopečnú činnosť a históriu kráterov. To všetko by nám malo pomôcť vyriešiť "obdobie veľkého bombardovania", ktoré sa odohralo v našej Slnečnej sústave pred vyše 3,8 miliardami rokov a do značnej miery ovplyvnilo jej vývoj ako taký. Rovnako by sme nemali zabúdať ani na možnú prítomnosť vody v akomkoľvek skupenstve. Práve možná prítomnosť vody je jedným z aspektov, kvôli ktorým by sme mali na Mesiac vyslať ďalších ľudí.

Navyše, pozostatky pozemských komponentov, ktoré ostali na povrchu Mesiaca z predchádzajúcich misií si tiež zaslúžia pozornosť. Crawford si myslí, že množstvo rôznej techniky, ktorá desiatky rokov stála na Mesiaci určite obsahuje rôzne mikróby z povrchu Zeme. Ich skúmanie by nám mohlo priniesť viac odpovedí na to, akým spôsobom a či vôbec vedia pozemské baktérie prežit vo vesmíre a ako dlho sú schopné zotrvať v inom svete. "Výlet" na Mesiac by však neznamenal iba to. Mesiac je podľa mnohých odborníkov vhodnejším miestom ako Zem, na pozorovanie a štúdium ďalekého vesmíru.

Kompetentní však v tejto oblasti nie sú tak celkom jednotní. "Mesiac je minulosťou. Dozvedeli sme sa o ňom všetko, čo potrebujeme vedieť. Mali by sme radšej premýšľať nad dlhodobejšími cieľmi, ako zbytočne mínať peniaze na takéto veci. Spojené štáty sú dominantnou mocnosťou, čo sa týka vesmírneho programu. Ak sa budeme stále dookola vracať na Mesiac, to nie je žiadna dominancia. ", myslí si Buzz Aldrin, člen posádky Apollo 11 a druhý muž, ktorý kedy chodil po povrchu Mesiaca.

S jeho názorom sa stotožňuje aj Valeriy Ryumin, ruský kozmonaut, ktorý sa zúčastnil na viacerých vesmírnych misiách: "Na Mesiac už nemá zmysel viac chodiť. Nie je tam v podstate nič zaujímavé. Už sme na neho viac krát vyslali ľudskú, aj robotickú posádku. Jediný dôvod, prečo by tam niekto chodil vidím v tom, že by to pre neho znamenalo veľký finančný zisk", dodal.

Nie je žiadnym tajomstvom, že prvé pristátie Američanov na Mesiaci bola skôr politická hra, ako nevyhnutnosť. NASA už pred časom priznala, že misia Apollo 11 bola skôr pomstou Sovietskému zväzu za to, že Jurij Gagarin bol prvým kozmonautom vo vesmíre. Vláda Spojených štátov neváhala investovať sumu 150 miliárd dolárov na vesmírny program, ktorého primárnou úlohou bolo demonštrovať ich dominanciu.

V roku 2004 vtedajší prezident George Bush vyhlásil, že človek sa určite znovu vráti na povrch Mesiaca, a to najneskôr do roku 2020. Na tento účel bolo vyčlenených 9 miliárd dolárov. NASA plánovala vypustiť raketoplán Orion, ktorý by do vesmíru vyniesli úplne nové rakety Ares. Škrt cez rozpočet však prišiel vymenovaním nového prezidenta Barracka Obamu, ktorý v roku 2011 zastavil mesačný program a celý ďalší výskum orientuje smerom k Marsu. Obama plánuje vyslať ľudskú posádku na Mars, niekedy okolo roku 2030.

Boj o Mesiac však nie je stratený. Začiatkom roku 2012 Čina oficiálne potvrdila, že sa chystá vyslať na Mesiac ľudskú posádku. Podľa čínskej vlády sa bude jednať o prvú fázu celého vesmírneho programu. Druhou fázou by malo byť vypustenie družíc na obežnú dráhu Mesiaca a treťou fázou zozbieravanie vzoriek mesačnej pôdy. Podľa Britského portálu Guardian by mali Číňania opäť vstúpiť na povrch Mesiaca niekedy okolo roku 2025.

Čínske vyhlásenia však neostali dlho bez povšimnutia. Zatiaľčo Spojené štáty ohľadom opätovného návratu na povrch Mesiaca stále mlčia, zdá sa, že novodobú "bitku o Mesiac" medzi sebou povedú Čína a Rusko. Ruská vesmírna agentúra Roscosmos takmer okamžite vracia úder Číne a čo viac, mieri ešte vyššie. "Človek by sa určite mal na Mesiac vrátiť. Ale nie iba tak, ako to urobili Američania v roku 1969, že tam nechali zástavu. My tam uskutočníme oveľa dôležitejšie veci. Vybudujeme vesmírne laboratórium na pozorovanie Slnka", vyhlásil v živom vysielaní rádia Ekho Moskva, generálny riaditeľ vesmírnej agentúry Roscosmos, Vladimir Popovkin. Ruské plány sú vcelku ambiciózne. Prvá posádka by mala na Mesiaci pristáť v roku 2020 a o desať rokov neskôr by na Mesiaci už mala byť vybudovaná plne-funkčná vedecká základňa s mega-teleskopom.

Konšpirátori si však myslia niečo iné. Už dlhšiu dobu je na svete teória, podľa ktorej Američania prestali uskutočňovať expedície na Mesiac po tom, čo prišli do kontaktu s mimozemskou civilizáciou. Ruská televízia RTR prednedávnom odvysielala dokument, v ktorom ufológ Vladimir Azhazha a astronóm Yevgeny Arsyukhin poukazujú na fakty, kvôli ktorým sa prestali uskutočňovať "výlety" na Mesiac. V dokumente sa spomína, že bytosti žijúce na Mesiaci varovali pozemšťanov, že nebudú tolerovať ich ďalšiu prítomnosť. Tvorcovia dokumentu tvrdia, že zástupcovia mimozemskej rasy poslali Američanov domov s tým, aby to ostalo utajené. NASA sa údajne obávala konfliktu s oveľa vyspelejšou civilizáciou a okamžite zastavila akýkoľvek vesmírny program smerujúci na Mesiac.

Rovnako tak sú k dispozícii audio-nahrávky rozhovorov medzi členmi posádky Apolla 11, v ktorých spomínajú isté neidentifikovateľné objekty po svojom príchode na povrch Mesiaca. Nahrávky však boli do značnej miery cenzúrované a o ich pravosti sa dodnes vedú debaty. Za zmienku však stojí autobiografia astronauta Aldrina, v ktorej priznáva silné depriesie a závislosť na alkohole po svojej dlhoročnej kariére v USAF a v NASA. Chcel Pentagon po Aldrinovi, aby tajil to, čo videl na Mesiaci ? Do akej miery by to mohlo mať spojitosť s jeho duševnými problémami ? Čo všetko z uvedených skutočností je pravda a čo nie, vedia už dnes asi len samotní členovia posádky.

Je teda čas sa opäť po 40-tich rokoch vrátiť na Mesiac ? Má zmysel ďalej sa zaoberať našim najbližším vesmírnym susedom, alebo na jeho povrchu skutočne nič zaujímavého nie je ? To sú otázky, na ktoré odpoveď prinesú pravdepodobne až najbližšie roky. Ako sa vyvinie v poradí druhá "bitka o Mesiac", momentálne nevie nikto z nás. Nechajme sa prekvapiť.