Ježiš Kristus - existoval ?

 
Ježiš Kristus – existoval vôbec ?

Vedci, ktorí sa zaoberajú pôvodom a vznikom kresťanstva si čoraz častejšie kladú otázku, "Existoval vôbec niekedy Ježiš Kristus ?". Mohol pred zhruba dvetisíc rokmi žiť niekto, kto bol synom Boha a narodil sa panne menom Mária, ktorá bola oplodnená Duchom svätým ? Nábožensky založení ľudia samozrejme dôverujú obsahu Biblie a nespochybòujú tieto tvrdenia. Mnohí však týmto príbehom neveria a myslia si, že Ježiš, hoci skutočne žil, bol iba obyčajným prorokom. Avšak s pribúdajucimi rokmi sa čoraz viac odborníkov zhoduje na tom, že Ježiš Kristus v skutočnosti pravdepodobne vôbec neexistoval.

Stále častejšie sa takmer vo všetkých krajinách sveta objavujú pochybnosti o tom, či je náboženská literatúra hodnoverným zdrojom výkladu histórie a stále viac a viac sa medzi odborníkmi, ale aj medzi obyčajnými ľuďmi šíri presvedčenie, že Ježiš bol mýtus. Ďo teda hovorí história ? Ak Ježiš skutočne žil, o jeho existencií by okrem písma svätého mala jestvovať aj iná zmienka. No je tomu skutočne tak ?

Cirkev vníma ako dôkaz existencie Ježiša štyri evanjeliá Nového zákona – evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Tieto evanjeliá nám opisujú jeho život. Avšak pravda je taká, že v skutočnosti nevieme a nemáme absolútne žiadne historické údaje o Matúšovi, Markovi, Lukášovi a Jánovi. Dokonca ani v spomínaných evanjeliách sa neuvádza, že boli napísané Matúšom, Markom, Lukášom, respektíve Jánom. O týchto osobách nemáme žiadny historický dôkaz a nikto na svete nevie, kto napísal čo i len jediný riadok týchto evanjelií. Navyše dodnes nie je celkom zrejmé, či evanjeliá opisujú len jednu osobu, alebo ich bolo viac. Mark totiž vo svojom evanjeliu tvrdil, že Ježiš bol človek. Podľa Matúša a Lukáša bol polo-boh, zatiaľčo Ján tvrdil, že Ježiš bol samotným Bohom.

Sväté písmo tvrdí, že Mark napísal svoje evanjelium po roku 70NL, Lukáš okolo roku 110NL, Matúš okolo roku 130NL a Jánove evanjelium vzniklo po roku 140NL. Prvá historická zmienka o evanjeliách Matúša, Marka a Lukáša vôbec, pochádza od kresťanského kòaza St. Ireneausa, približne z roku 190NL. Jánove evanjelium prvý spomínla Theopholis z Antiochu, niekedy okolo roku 180NL. Walter R. Cassels, autor knihy Supernatural Religion tvrdí: "Preskúmali sme všetky dostupné historické texty. Nikde okrem Svätého písma sme nenašli ani stopy po žiadnych evanjeliách. Ako môžu vôbec byť nejaké evanjeliá, ktorých bolo mimochodom oveľa viac, ale takmer všetky ostatné boli označené za nie-skutočné a ktoré sa z ničoho nič objavili 150 rokov po jeho smrti, považované za historický dôkaz o tom, že skutočne existoval ? História sa predsa zakladá na nezpochybniteľných dôkazoch. Ak by som dnes napísal o nejakom človeku, ktorý údajne žil pred 150-timi rokmi a v žiadnych iných historických záznamoch by o òom nebola ani zmienka, bola by to história ? Nie, bola by to rozprávka. Ani jediná veta o tejto osobe by nebola braná vážne. Tisícky rôznych príbehov od našich predkov, ktoré obsahovali obrov, trpaslíkov, drakov a kdečo iné, bolo zaradených do mytológie. Prečo sa na základe tohto jediného píše história ?", nechápe Cassels.

Podľa Svätého písma bol Ježiš a jeho učeníci židia. Ich jazykom by teda prirodzene mala byť aramajčina, čiže jazyk, ktorý sa v Palestíne v tom čase používal. Avšak všetky evanjeliá sú písané v gréčtine. To znamená, že museli byť preložené. Ich originály ale nikto nikdy nenašiel. Nevieme kto ich preložil, kedy ich preložil a už vôbec nevieme, čo obsahovali originály. Ak aj sú tieto evanjeliá pravdivé, obsahujú pomerne veľa nezrovnalostí. Poďme si priblížiť niektoré z nich.

Ak teda Ježiš skutočne žil, je prirodzené, že sa musel narodiť. Kedy sa ale narodil ? Matúš tvrdí, že to bolo v čase, kedy bol Herod kráľom Judska. Ale Lukáš tvrdí, že to bolo v čase, keď bol Cyrenius vládcom Sýrie. Herod však zomrel v roku 4PNL a Cyrenius sa stál vládcom Sýrie až o desať rokov neskôr.

"Koho pobozkám, to je on, toho chyťte!", povedal Judáš Iškariotský, aby ozačil Ježiša v príbehu o jeho zrade. Avšak celý tento príbeh akosi postráda logickú postupnosť. Podľa evanjelií mal byť Ježiš v Jeruzaleme mnoho krát. Spolu so svojimi apoštolmi mával každodenné kázania v miestnom kostole, ktorých sa zúčastòovali davy mužov a žien. ¼udia spievali "hosany" na jeho počesť. To znamenalo, že musel byť veľmi dobre známou osobou. Prečo potom museli kòazi podplatiť Judáša, aby ho identifikoval ? Muž, ktorý denne prednáša v kostole a ktorý sa denne objavuje v uliciach a na verejnosti, predsa môže byť zatknutý kedykoľvek. Nebolo by teda potrebné podplácať jedného z apoštolov, aby označil človeka, ktorého každý poznal. Ak je teda príbeh o Judášovej zrade skutočný, všetky ostatné vyhlásenia o jeho kázaniach v Jeruzaleme pravdepodobne nie sú. Navyše sa zdá, že mesto Nazareth, kde mal údajne prežiť svoje detstvo, v tom čase vôbec neexistovalo.

Ďalšie špekulácie vyvoláva Ježišove ukrižovanie. Rímania totiž boli asi najlepší právnici, akých kedy svet mal. Ich súdy boli vzorným príkladom poriadku a férovosti a rímske právo je aj základom dnešného moderného právneho systému. Nikto nebol nikdy odsúsený bez riadneho súdneho procesu a bez vynesenia rozsudku. V tom prípade je trochu paradoxné, ak máme uveriť tomu, že nevinný muž stojaci pred rímskym súdom, kde bol sudcom Pontius Pilát, bol odsúdený na smrť len preto, lebo si to žiadalo niekoľko ľudí svojimi pokrikmi. Máme uveriť tomu, že Pontius Pilát nariadil mučenie a ukrižovanie človeka, ktorý neurobil nič zlé a sám ho pokladal za nevinného, pričom by prepustil zlodeja a vraha Barabáša ? Navyše to všetko za vlády Tiberia Caesara, ktorý bol považovaný za jedného z najférovejších cisárov ? ažko uveriteľné.

Nemenej zaujímavé sú listy apoštola Pavla. Ak sú teda vôbec skutočné, tak pochádzajú od muža, ktorý žil v Jeruzaleme v čase, kedy tam mal Ježiš učiť. Ak sú teda fakty o živote Ježiša pravdivé, kto iný by ich mohol potvrdiť lepšie, ako kresťanský misionár a apoštol, ktorý žil v rovnakom meste a v rovnakom čase ? Pavol napísal celkovo trinásť listov. Viaceré z nich sú veľmi obsiahle. Boli napísané dávno pred evanjeliami. Ani v jednom však nespomína, žeby niekedy videl Ježiša, nespomína nič o jeho živote, o jeho práci, ani o jeho učeniach. Veľká časť evanjelií totiž obsahuje Ježišove zázraky a aj jeho záhadný príchod na svet z nepoškvrnenej panny Márie. Avšak ak si prečítame všetkých trinásť Pavlových listov, nenájdeme v nich ani najmenšiu zmienku zázrakoch, ani o jeho narodení. Ďo takto Ježišove kázanie na hore ? Pavol o òom nepočul. Ježišove podobenstvá ? Pavol o nich nevie. Nie je to podozrivé ? Pavol, ktorý urobil viac ako ktokoľvek iný pre rozšírenie kresťanstva po svete, by úplne ignoroval Ježišove učenie a vo všetkých trinástich listoch by neuviedol ani jedinú zmienku o òom ? Je totiž dosť možné, že Kristus, ktorého spomína Pavol a Ježiš z evanjelií sú dve odlišné osoby. Kristus, ktorého spomína Pavol totiž nemusí byť skutočná osoba. Nemá životný príbeh, nenasledujú ho davy ľudí, nekoná žiadne zázraky, nie je učiteľom. Je to len akási vízia, ktorú mal Pavol pri svojej ceste do Damasku, zjavenie, fantóm – nie žijúca bytosť. Tieto prívlastky jej neskôr dali ľudia, ktorí písali, respektíve prekladali evanjeliá.

Ak Ježiš skutočne žil, bol reformátorom, ktorý vykonal množstvo zázrakov, zaujal davy ľudí, až sa nakoniec dostal do konfliktu s autoritami, ktoré ho nechali ukrižovať. Ak je toto všetko pravda, ako vysvetlíme fakt, že skutočná história dokonca ani len nepozná jeho meno ? Doba, v ktorej žil, bola dobou myslieteľov a filozofov. Len v Grécku, v Ríme a v Palestíne žilo v tom čase množstvo historikov, básnikov, rečníkov, politikov a filozofov. Žili dokonca niektorí z najlepších židovských spisovateľov, akých kedy tento národ mal. Každá, čo i len nepatrná udalosť bola zaznamenaná. Ako je teda možné, že ani jedna písomnosť z daného obdobia nevenuje ani jeden riadok, ani jedno slovo a ani jedno písmeno Ježišovi ? Veľkí spisovatelia by sa zaoberali udalosťami oveľa menšej dôležitosti a nenapísali by ani jediné slovo o najslávnejšej osobe, ktorá kedy na svete žila ? O niekom, kto uzdravil malomocného, kto chodil po hladine vody, kto vstal z màtvych... ? John E. Remsburg vo svojej knihe The Christ uvádza zoznam celkovo 42 slávnych spisovateľov, ktorí žili v daných rokoch, alebo v rokoch tesne po Ježišovej smrti. Žiaden z nich ho vo svojich dielach vôbec nespomína.

Meno Ježiš (v originále Jesus) bolo medzi židmi úplne bežným menom, asi tak, ako dnes u nás Peter, či Andrej. V záznamoch spisovateľa Jozefa Flaviusa figuruje hneď niekoľko Ježišov. Jeden z nich je napríklad zakladateľ skupiny námorníkov, alebo ďalší je vodcom bandy zlodejov, ktorí boli neskôr všetci pochytaní a odsúdení. Slovo Kristus (v originále Christ) zase v gréčtine znamená "pomazaný". Nie je to žiadne meno, či priezvisko, je to akýsi titul, ktorý sa dával pokrsteným ľuďom. Tých bolo v histórii tiež pomerne veľa. Židovský národ hľadal svojho spasiteľa, svojho vodcu, alebo akéhosi politického lídra, ktorý by navrátil ich národu nezávislosť. Flavius spomína viacerých "mesiášov", ktorí sa o to v tej dobe snažili a boli rímanmi popravení, čisto z politických dôvodov. Podľa Flavia však Pontius Pilát nechal takto popraviť iba jediného človeka – istého samaritánskeho proroka.

Zdá sa teda, že osoba Ježiša môže byť vymyslená. Celá svetová literatúra je preplnená rôznymi vymyslenými postavami, ktoré si žili svoj imaginárny život. Ale ako by sme zdôvodnili vieru, ak by Ježiš neexistoval ? Zamyslime sa. Ako zdôvodniť napríklad renesanciu, Francúzsku revolúciu alebo socializmus ? Nič z toho nevymyslela jedna konkrétna osoba, tieto udalosti proste vznikli. A tak isto vzniklo aj kresťanstvo. Nie Ježiš vytvoril cirkev, cirkev vytvorila Ježiša.