Keckburska havária
Kecksburska havária
Niektorí možno tento príbeh poznajú celý, niektorí o ňom aspoň počuli a
pre niektorých zrejme bude úplnou novinkou. Udalosť Kecksburskej
havárie, často označovaná aj ako Ohnivá guľa pri Veľkých jazerách, alebo v angličtine "Great Lakes fireball of 1965".
Hoci je Kecksburská havária u nás na Slovensku pomerne neznámou
udalosťou, vo svete je tomu inak. Patrí k desiatim najznámejším
UFO-prípadom na svete a často sa jej zvykne hovoriť aj "druhý Roswell".
Jedná sa o veľmi rozsiahlu kauzu, ktorej vyšetrovanie v podstate
prebieha dodnes. Ako to už býva zvykom, aj v tomto prípade v prvých
rokoch prebiehal proces veľkého ututlávania, kompetentné úrady sa
snažili o masívnu dezinformáciu verejnosti a vyšetrovanie bolo uzavreté s
tým, že sa jedná o spadnutú sovietskú sondu. Celé vyšetrovanie však
bolo znovu obnovené v roku 2003, kedy NASA v rámci aktu odtajňovania dokumentov
predostrela nové dôkazy, ktoré dovtedy podliehali štátnemu tajomstvu.
40-stranový dokument však nepriniesol žiadne prevratné dôkazy.
V celom prípade Kecksburskej havárie figuruje veľké množstvo očitých
svedkov, ktorí opisujú pád neznámeho objektu žaluďovitého tvaru, v
lesoch neďaleko mesta Kecksburg v štáte Pennsylvánia, 9. decembra 1965.
Nejedná sa pritom len o civilných občanov, ale aj o zamestnancov
Ministerstva obrany Spojených štátov, Armády Spojených štátov,
pracovníkov NASA a aj niektorých agentov vládnych organizácii. V
samotnom meste Kecksburg sa dokonca aj dnes, po 46-tich rokoch, niektoré
rodiny medzi sebou vôbec nerozprávajú, pretože sa ich názory na celý
incident z roku 1965 diametrálne líšia. Ako vo väčšine prípadov, aj
teraz ostáva konečné rozhodnutie na nás. Čo spadlo onej noci do hôr pri
meste Kecksburg ? Bolo to niečo skutočne neznáme, alebo pozemské ?
9. decembra 1965, v čase 16:44 bola niektorými pilotmi, ale aj mnohými
inými svedkami v štátoch Ontario a Pennsylvánia, spozorovaná na oblohe
neznáma ohnivá guľa, ako vstupuje do atmosféry. Jej rýchlosť vtedy
odborníci odhadli na približne 1600km/h a dymová stopa na oblohe sa
udržala ešte asi 20 minút. Hneď po tom, čo objekt dopadol na zemský
povrch, tiesňové linky mesta Kecksburg boli zahltené tisíckami
telefonátov a záchranné zložky sa ihneď vydali na miesto dopadu.
Jedným z prvých svedkov incidentu bol Frances Kalp, ktorý videl ohnivý
objekt padnúť do lesa medzi prvými a ihneď túto udalosť oznámil do rádia
WHJB, ktorého reportér a riaditeľ John Murphy sa okamžite vydal na
miesto dopadu. Ešte predtým, ako na miesto dorazili zástupcovia vlády,
stihlo okolie preskúmať množstvo ľudí – bežní civilisti, hasiči,
príslušníci z miestného oddelenia polície a medzi nimi aj Murphy,
ktorému sa bezprostredne pri akcii podarilo získať výpovede niektorých
ľudí, medzi nimi aj výpoveď jedného z hasičov, ktorí zasahovali na
mieste požiaru.
"Bol začiatok decembra, trochu
snehu, trochu dažďa a samozrejme veľa blata. Mali sme nahlásenú padajúcu
ohnivú guľu z oblohy a následný požiar. K miestu pádu sme spočiatku
išli s tým, že tam spadlo lietadlo. Keď sme prišli na miesto, bolo už
šero, stmievalo sa. Rozdelili sme sa na viacero skupín a začali sme
prehľadávať oblasť. Objekt ako prvá našla druhá skupina a hneď nás k
nemu zavolali. Keď som to prvý krát uvidel, hneď mi napadlo – toto nie
je lietadlo. Jednoznačne, žiadne lietadlo, helikoptéra, raketa, ani nič
podobné. Hoci teleso pri páde polámalo množstvo stromov, na mieste
neboli žiadne úlomky, žiadne zvyšky trupu, žiadne trosky, proste nič.
Bol to jeden pevný kus, žiadne dvere, žiadne okná. Malo to tvar ako
žaluď alebo lieskový orech a bolo to celé také zvláštne. Viete, pracujem
tu už 24 rokov a stretol som sa počas svojej praxe s nespočítateľným
množstvom rôznych materiálov, ale kov ako tento som v živote nevidel.
Viac neviem, potom prišla armáda a celú oblasť uzavrela".
Ďalšími svedkami udalosti, ktorých výpovede sa podarilo zdokumentovať,
boli civilisti Dave Newhouse a Don Sebastian, ktorí boli v tom čase ešte
tínedžermi. Ich dve nezávisle výpovede sa však zhodujú v detailoch:
"Boli sme mladí, mali sme vtedy z
toho srandu. Počuli sme v rádiu, že sa niečo veľké udialo, všade plno
hasičov a policajtov, proste sme sa zo zvedavosti chceli pozrieť, čo sa
deje. Na mieste bola aj armáda, neviem presne koľko, ale určite
minimálne sto mužov. Znášali si tam nejaké vybavenie, neviem presne, čo
to bolo. Celú oblasť uzavreli, dokonca vyhodili aj hasičov. Potom sme
videli prichádzať nejaké biele auto, pravdepodobne žeriav. Chceli sme sa
dostať na miesto zozadu, smerom od lesa. Už bola takmer tma, tak sme si
mysleli, že nás v lese nebude vidieť. Boli sme už dosť blízko miesta a
potom sme započuli hrozný krik. Ten krik neznel ľudsky, neviem to
slovami opísať, bolo to hrozné, po celom tele mi preši zimomriavky.
Ležali sme v lístí v takej priehlbine za stromami. Asi o dve minúty sa
ten krik ozval zase. Vtedy som si povedal, že musím vidieť, čo sa tam
deje. Žiaľ sa nám to nepodarilo, o pár sekúnd na to nás zbadali vojaci.
Jeden z nich na nás namieril zbraň a povedal, aby sme vypadli. Nemám ani
poňatia, čo to bolo, ale príde mi to divné, že armáda tak pozorne
stráži kus lesa".
Vyšetrovanie
Prvé oficiálne vyjadrenie vlády znelo, že sa jedná o meteorit.
Vyšetrovanie bolo s týmto stanoviskom aj uzavreté, a to trvalo až do
roku 1990. Vtedy sa prípadom začal znovu zaujímať ufológ Stan Gordon,
ktorému sa do televízneho dokumentu Unsolved Mysteries podarilo
zohnať exkluzívneho hosťa, ktorý mal informácie hneď z prvej ruky. Bol
ním hasič James Romansky, vtedy priamo zasahujúci na mieste činu. Ten v
dokumente vypovedal, že na vlastné oči videl objekt žaluďovitého tvaru
brozovej farby, ktorý mal na povrchu nejaké znaky. "Malo to na sebe nejaké písmo. Nič podobné tomu dnešnému, skôr by som to prirovnal k nejakým egyptským hieroglyfom",
vyhlásil Romansky. Po odvysielaní dokumentu sa do televizie prihlásil
ďalší očitý svedok, ktorý si však ako bývalý zamestnanec armády želal
ostať v anonymite. Ten tvrdil, že bol jedným z mužov, ktorí strážili
nákladiak prevážajúci teleso. "Nevedeli
sme čo to je. Bolo to prikryté plachtami. Mali sme však rozkaz strieľať
bez príkazu na každého, kto sa pokúsi k autu priblížiť. Doprevadili sme
nákladiak na vojenskú základňu Wright Patterson, kde si ho vyzdvihli
nejakí muži v anti-radiačných oblekoch", vypovedal svedok.
Veľké nádeje toho, že sa celý prípad podarí úspešne rozlúsknuť nastali v
decembri roku 2003, kedy dostala NASA povolenie na zverejnenie tajných
spisov. V rámci aktu odtajňovania dokumentov vtedy vydala
40-stranový spis obsahujúci údaje o Keckburskej havárii. Na nemilé
prekvapenie však spis neobsahoval takmer žiadne podrobnosti a zahàňal
len všeobecné a nesúvislé informácie. NASA o pár dní vyhlásila, že spis
nie je úplný a ďalšie dva boxy výpovedí "sa stratili a nie je možné ich nájsť".
To vyústilo do sporu, kedy sa televízna spoločnosť SyFy Channel
rozhodla podať oficiálnu žalobu na vedenie NASA kvôli úmyselnému mareniu
vyšetrovania a celý súdny spor aj financovala. Súd napokon v decembri
2005 nariadil organizácii NASA opätovne prehľadať svoje archívy kvôli
chýbajúcim dôkazom. 26. októbra 2006 NASA umožnila vstup štátnej
kontroly do svojich archívov, no chýbajúce dva boxy dokumentov sa aj tak
nikdy nenašli. Celé vyšetrovanie symbolicky uzavrel hlavný vyšetrovateľ
Keckburského incidentu vetou: "Nemám
pochýb o tom, že vláda vie oveľa viacej o tejto udalosti, než len to,
čo sa dostalo na verejnosť. Máme tu nejaké dokumenty, výpovede očitých
svedkov, jeden mega-drahý súdny proces a čo sa dozvedela verejnosť ? Aj
tak nič".
Alternatívne teórie
Vysvetlení pre tento prípad bolo hneď niekoľko. Oficiálna správa
vzdušných síl Spojených štátov znela, že sa jedná o meteorit. Toto
vyhlásenie bolo oficiálne po dobu takmer 40 rokov a mnohí skeptici si
dokonca dodnes myslia, že je to tak, aj napriek tomu, že samotná NASA v
roku 2005 tieto informácíe poprela. V spomínanom roku 2005 totiž
zástupcovia z NASY vyhlásili, že po preskúmaní telesa, ktoré spadlo do
lesov neďaleko Kecksburgu dospeli k záveru, že sa jedná o úlomok
sovietskej sondy Cosmos 96
a nie meteorit, ako predtým tvrdili vzdušné sily. Veľkým paradoxom pri
tomto tvrdení je fakt, že samotný pracovník a jeden z najlepších
inžinierov NASA, Dr. Nicholas L. Johnson vyhlásil, že sa podľa jeho
názoru nemohlo jednať o sovietskú vesmírnu sondu. Johnson totiž
preskúmal obežné dáta sondy Cosmos 96 a podľa jeho výpočtov prelietala
ponad štátom Pennsylvánia o 06:20 ráno. Kecksburský objekt však spadol
16:45 popoludní. "Takáto odchýlka proste nemohla nastať. Nemohol to byť Cosmos 96. Orbitálna mechanika je veľmi presná", dodal Johnson.
Ďalšou pomerne známou teóriou je, že teleso, ktoré toho večera padlo z neba, bola jadrová hlavica Mk-6 RV,
označovaná aj ako Mark 6. Tá bola firmou General Electric navrhnutá
tak, aby mohla byť raketou Titan II vynesená na obežnú dráhu a mala
niesť multi-megatonovú hlavicu W-53. Hoci je pravdou, že Spojené štáty v
tom čase vlastnili spomínané zariadenie, problémom ostáva, že jeho
rozmery sa nezhodujú s telesom, ktoré opisovali očití svedkovia na
mieste dopadu. Jednou z posledných špekulatívnych teórii je teória o
nacistickom experimentálnom zariadení Die Glocke.
Stále však ostáva nezodpovedaná otázka "hieroglyfov" na povrchu telesa,
ktoré opisoval jeden z hasičov a zvláštny krik, ktorý počuli dvaja
chlapci skrývajúci sa v lese. Čokoľvek spadlo na zem podvečer, 9.
decembra 1965 v lesoch pri Kenckburgu, je vládou mimoriadne utajované z
neznámych príčin. Vyšetrovanie však stále prebieha a o prípad sa zaujíma
čoraz viac ľudí z odborných kruhov. A tak sa možno aj my jedného dňa
dozvieme pravdu o tom, čo vlastne toto teleso bolo.