Máyovia
Historicke civilizácie a kultúry – Máyovia
Máyovia sú asi najznámejšou civilizáciou spomedzi mezoamerických
civilizácií. Táto civilizácia vznikla približne v roku 2600PNL a hoci už
dnes neexistuje, potomkovia Máyov žijú dodnes v Mexiku, Guatemale,
Hondurase, Salvadore či Belize. Mnohí odborníci predpokladajú, že
Máyovia sú potomkovia nomádskych lovcov, ktorí prekročili Beringov
prieliv pred vyše 20 tisíc rokmi. Zdá sa, že Máyovia začali osídľovať
polostrov Jukatán zo západu. Ako to už býva zvykom pri antických
civilizáciách, je obtiažne rozlíšiť realitu od mýtov. Za ich prvého
známeho vodcu sa preto považuje Itzamn. Práve on mal podľa
Máyskych príbehov viesť prvú skupinu migrantov smerom na východ cez
oceán cestou, ktorú mu bohovia otvorili.
Druhá migrácia, ktorú odborníci považujú už za skutočnú, bola vedená vodcom Kukulcanom,
kňazom a učiteľom, ktorý sa stal zakladateľom Máyskeho kráľovstva a
civilizácie. Éru Máyov možno rozdeliť do štyroch období – klasická éra,
post-klasická éra, post-kolumbijská éra a moderná éra.
Asi najväčší rozmach zažili Máyovia počas klasickéj éry (300-900NL). V
tomto období vybudovali rozvinutú a dobre fungujúcu spoločnosť, ktorá
bola rozdelená do tried a profesií. Centralizovaná vláda na čele s
kráľom a samostatne spravované provincie s jasne určenými hranicami.
Tieto hranice sa menili v závislosti od toho, ako jednotlivé štáty
strácali a získavali kontrolu nad teritóriami. Najväčšími mestami v
tomto období boli Tikal, Palenque, Yaxchiln, Copn a Quiriqua. V tejto
ére žila väčšina Máyov v nížinách na území dnešného Mexika a Belize.
Antopológovia veľmi často používajú kontrast medzi mierumilovnými Máyami a agresívnymi Aztékmi.
Hoci u Máyov nebolo obetovanie ľudí až tak dôležité, ako u Aztékov,
tiež hralo v ich náboženstve pomerne dôležitú úlohu. Jednotlivci často
ponúkali svoju vlastnú krv bohom počas rôznych drastických rituálov. Za
najhodnotnejšiu sa považovala krv samotného kráľa a tá bola obetovaná
len pri veľmi dôležitých obradoch.
Post-klasická éra (1000 – 1500NL) už nebola pre Máyov tak prospešná.
Začali migrovať na Jutský polostrov, kde sa trochu zmenila ich tvár.
Hoci mnohé pozostatky určite stoja za zhliadnutie, odborníci sa zhodujú
na tom, že ich stavby a architektúra už nebola tak pôsobivá ako v
klasickej ére. Medzi tri najznámejšie mestá tejto éry patrili Chichen
Itza, Uxmal a Mayanspn. Máyovia žili v tomto období relatívne
mierumilovným životom až do roku 1100NL, kedy medzi sebou začali viesť
vojny provincie Mayanspn a Uxmal. Tieto boje trvali až do príchodu
Španielov. Zaujímavú históriu má aj mesto Chichen Itza. To vzniklo okolo
roku 500NL, ale z dodnes neznámych dôvodov bolo opustené v roku 900NL. O
približne sto rokov neskôr bolo mesto znovu osídlené, no keď do neho
okolo roku 1300 vtrhli Španieli, po Máyoch tam nebolo ani stopy. Dodnes
nie celkom zrejmé, kam jeho obyvatelia zmizli.
Spoločnosť
Máyska civilizácia nebola jedným spojeným národom, ale skôr akýmsi
zlepencom viacerých rozdielnych provincií so spoločným kultúrnym
pozadím. Podobne ako Gréci, aj Máyovia boli silne náboženským národom,
ale skladajúcim sa z viacerých politicky nezávislých štátov. Iba na
Jutskom polostrove existovalo minimálne dvadsať takýchto štátov. Medzi
najznámejšie patrili napríklad Quiche alebo Cakchiquel. Všetky štáty sa
vyznačovali vysokou kultúrnou vyspelosťou a Máyovia ako celok sú
považovaní za najpokrokovejšiu civilizáciu na Americkom kontinente.
Máyovia mali špecifický systém spoločenských vrstiev. Medzi vládnucou a
pracujúcou vrstvou existovala ešte vrstva vzdelaných ľudí, ktorými boli
sposivatelia, umelci a architekti. Nie sú však žiadne dôkazy existencie
kňazov, a tak sa predpokladá, že úlohu kňazov vykonávali panovníci.
Máyovia fungovali na princípe totalitnej monarchie so silným vzťahom k
duchovným a svetským veciam. Vládcovia provincií boli panovníci zo
štyroch kráľovských rodín. Panovníci jednotlivých miest alebo dedín
pochádzali z nižšej šľachty a nemuseli byť kráľovského pôvodu. Vládcovia
boli taktiež aj vojenskými veliteľmi. Máyovia poznali aj otroctvo,
avšak otrokmi boli len vojnoví zajatci, prípadne ich deti.
Máyovia vymysleli jediný systém písma, ktorý bol pôvodom z Ameriky a
boli taktiež majstrami v matematike a inžinerstve. Ich systém písma bol
kombináciou fonetických symbolov a ideogramov. Rozlúštenie ich písma bol
dlhý a namáhavý proces. Prvé kúsky sa podarilo rozlúštiť na prelome 19.
a 20. storočia. Veľký pokrok však nastal v 60-tych rokoch, kedy sa nám
podarilo rozlúštiť Máyske písmo takmer úplne a v súčasnosti už máme k
dispozícii väčšinu Máyskych textov. Hoci vieme toho o Máyoch pomerne
dosť, obrovským nešťastím je, že po tom, čo Španieli obsadili Máyske
územia, podarilo sa im zničiť väčšinu kníh a písomností.
Astronómia
Máyovia boli priemerní astronómovia. Ich hlavným záujmom bol tzv.
"zenitový prechod". Je to obdobie, kedy sa Slnko nachádza presne nad
hlavami, čiže objekty nevrhajú žiaden tieň. Väčšina Máyskych miest sa
nachádzala v polohách, kde mohli tento zenitový prechod sledovať. Takéto
pozorovania nie sú možné všade na svete a aj preto boli pre Španielov
obrovskou neznámou.
Máyovia verili, že Zem je plochá doska so štyrmi rohmi. Každý roh
prezentoval jeden hlavný smer. Každý smer mal svoju farbu. Východ
červenú, sever bielu, západ čiernu a juh žltú. Stred Zeme bol zelený. V
každom rohu sa nachádzal jeden jaguár príslušnej farby, ktorý
prezentoval oblohu.
Oveľa väčší význam prikladali našej galaxii Mlienčna cesta. Volali ju
"svetový strom", v ich jazyku Wakah Chan. Aj napriek tomu, že považovali
Zem za plochú dosku, mali pomerne dobrú znalosť oblohy. Poznali isté
astronomické pozorovania, ktoré dedili z generácie na generáciu.
Výsledkom toho bol veľmi presný kalendár, ktorý okrem iného zobrazuje aj
obežnú dráhu Venuše počas celých 6000 rokov a to s presnosťou na jeden
deň.
Počas histórie ľudstva sme poznali množstvo rôznych kalendárov, z
ktorých nie všetky sa zhodovali s našim gregoriánskym. Máyovia používali
tri kalendáre.
Haab, Tzolk´in a Long alebo aj takzvaný "veľký cyklus dlhého
odpočítavania". Ostaneme však pri názve Long. Tento kalendár nepoužívali
len Máyovia, ale aj niektoré iné mezoamerické kultúry. Na tomto
kalendári sa začalo odpočítavanie dní 11. augusta 3114 PNL (pri prepočte
na náš kalendár). Na druhej strane, slnečný kalendár Haab mal 365 dní a
Tzolk´in, ktorý sa používal prevažne na ceremónie mal 260 dní
rozdelených do 20 periód po 13 dní.
Kalendáre Haab a Tzolk´in síce obsahovali mená dní, ale nie roky. Práve
Tzolk´in je najpoužívanejším kalendárom medzi Máymi. Zakladá sa na
26tisíc ročnom cykle Plejád a bol dôležitou súčasťou Máyskych rituálov a
ceremónií. Vzhľadom na to, že tieto kalendáre sa zakladali na 365
respektíve 260 dňovom cykle, opakovali sa každých 52 rokov. Na meranie
období dlhších ako 52 rokov Máyovia používali kalendár Long.
Mytológia a náboženstvo
V Máyskej mytológii je zakorenená silná polyteistická viera.
Polyteistické smerovanie náboženstva pravdepodobne sprevádzalo Máyov už
od počiatku ich histórie, čoho dôkazom sú aj mnohé monumenty po celej
oblasti. Treba však podotknúť, že ich náboženský systém a tradície sa
postupom času menili a vyvíjali.
Máyovia mali celý komplex rôznych bohov, ktorých uctievali a ktorým
ponúkali ľudské obety. Vládcovia boli považovaní za potomkov bohov a ich
krv sa pri obetách považovala za najcennejšiu. Máyska predstava vesmíru
bola rozdelená na niekoľko úrovní – nad Zemou, pod Zemou, na sever,
juh, východ a západ. Máyovia verili, že každá duša sa po smrti dostane
do tzv. Podsvetia, ktoré nazývali Xibalba (čítaj ši-bal-bah).
Máyovia verili, že sú potomkovia bohov, ktorí prišli osídľovať Zem. V ich knihe o stvorení sveta Popol Vuh
môžeme nájsť príbeh, ktorý opisuje mimozemských bohov, ktorí prišli na
Zem a stvorili ľudí na svoj obraz. Prví ľudia, ktorých vytvorili im boli
rovní. Mohli žiť tak dlho ako bohovia a disponovali ich schopnosťami.
Avšak z obavy, že tieto schopnosti ľudia zneužijú, ich bohovia zničili.
Neskôr vytvorili druhú "verziu" ľudí, ktorí už nemali takéto schopnosti a
žijú na Zemi dodnes. V celej Máyskej kultúre existuje veľké množstvo
legiend, ktoré spomínajú návštevníkov z kozmu. V podstate vo všetkých
ich náboženských príbehoch bohovia sľúbili, že sa jedného dňa na Zem
vrátia.
Nahvyšším a najstarším Máyskym bohom bol Kukulcan. Pyramída slnka
bola zasvätená práve jemu. Je zaujímavé, že rovnaký boh sa spomína aj v
príbehoch o Atlantíde (Tehuti), v starovekom Egypte (Thoth), u Sumerov
(Enki) a napokon aj v niektorých ostatných mesoamerických ríšiach
(Quetzalcoatl). Kukulcan bol takisto vládcom štyroch elementov, z
ktorých každý reprezentovalo isté posvätné zviera alebo rastlina: vzduch
– sup, zem – kukrica, oheň – jašterica, voda – ryba. Ako historická
postava bol však Kukulcan zaradený do mytológie.
Medzi ďalších najznámejších Máyskych bohov patria predovšetkým:
Chac (alebo Chaac) – boh dažďa a hromu. Dôležitý boh úrody a
poľnohospodárstva. Je zobrazovaný ako starý muž s reptiliánskymi črtmi.
Slza v oku reprezentovala dážď a sekera v ruke hrom.
Kinich Ahau – tento boh sa považoval za druhého boha Slnka. Bol
patrónom mesta Itzamal. Podľa Máyskych legiend bral na seba podobu
papagája a navštevoval mesto každý deň presne na obed. Bol znázorňovaný
ako muž so schopnosťami jaguára.
Ix Chel – v preklade "pani dúha" bola bohyňou Zeme a Mesiaca,
patrónka tkáčov a tehotných žien. Jeden príbeh hovorí o tom, že Slnko
bol jej milencom, no jej starému otcovi sa to nepáčilo a od zlosti ju
zabil bleskom. Zvláštnosťou je, že tento príbeh náramne pripomína príbeh
z Japonskej mytológie o Izanami a Izanagi.
Postupný zánik Máyskej civilizácie nastal v post-kolumbijskej ére (po
roku 1500NL), príchodom Španielov. Tí sa viac-krát snažili si Máyov
podmaniť, výsledkom čoho boli aj prvé Španielske kolónie na Jutskom
polostrove. Španieli boli motivovaní vidinou obrovského bohatstva.
Predpokladali, že podobne ako u Aztékov alebo Inkov, aj u Máyov nájdu
veľké zásoby zlata a striebra. Máyske oblasti však boli paradoxne
chudobné na tieto suroviny. Po dlhom a náročnom dobývaní sa nakoniec
Španielom podarilo získať kontrolu nad väčšinou Máyskych území.
Dobývanie však trvalo vyše 170 rokov.