Megaurýchľovač častíc môže spôsobiť otvorenie časovej brány

Celá verejnosť, ale najmä fyzici z celého sveta s napätím očakávali spustenie najväčšieho mega-urýchľovača častíc, ktorý bol kedy skonštruovaný. Projekt, ktorý stál 1 bilión, 54 miliárd a 470 miliónov Slovenských korún však môže mať pre svet katastrofické následky.

Ak by sme chceli napísať číslo, ktoré vyjadruje celkové investície do projektu, dostali by sme nasledujúcu hodnotu: 1 92 806 000 000 slovenských korún. Presne toľko korún stálo spustenie najväčšieho urýchľovača častíc, ktorý je postavený v oblasti Svajčiarsko-Francúzskych hraníc, neďaleko Ženevy. A to ešte nie je konečná suma. Pri pokuse sa v dvadsaťsedem kilometrov dlhom tuneli pod francúzsko-švajčiarskymi hranicami zrazia takmer pri rýchlosti svetla polarizované lúče, ktoré by mali vytvoriť explóziu o veľkosti mince, menší úkaz než ten, ktorý vraj stvoril vesmír a všetky jeho komponenty pred 13,7 miliardami rokov. Vďaka LHC budeme môcť pozorovať to, čo príroda okolo nás robí už veľmi dlho.

"LHC je bezpečné, akékoľvek tvrdenie o jeho rizikách je nezmysel," uviedol Robert Aymar, francúzsky fyzik a riaditeľ vedeckého inštitútu CERN.

Veľa hlasov, aj z radov odborníkov, vyjadrilo ale obavy nad možnými vedľajšími efektmi alebo dôsledkami pokusu. Mnohí sa totiž domnievajú, že pri pokuse môžu vzniknúť čierne diery, ktoré by mohli pohltiť celú Zem. Čierne diery však nie sú jedinou hrozbou. Profesórka Irina Arefeva a Doktor Igor Volovich, matematickí experti na Steklov Mathematical Institute v Moskve tvrdia, že celý experiment môže spôsobiť viacero vedľajších efektov, medzi nimi aj otvorenie časovej brány.

Cestovanie v čase sa prvý krát zrodilo v hlave Alberta Einsteina. Neskôr logik, matematik, filozof, docent a profesor Kurt Gödel prvý krát použitím Einsteinovej teórie dokázal, že cestovanie v čase nie je iba mýtus. Niektorí fyzici sú ale stále presvedčení o tom, že cestovanie v čase nie je možné. Opierajú sa pritom o tzv. teóriu paradoxu, ktorá hovorí, že ak sa cestovateľ v čase vráti do minulosti a zabije svojich rodičov, tým pádom sa nikdy nenarodí. V histórii sme boli svedkami už niekoľkých pokusov cestovať v čase. Aj keď oficiálne výsledky nie sú verejnosti známe, šepká sa, že sa niektoré experimenty skutočne podarili.

Ruskí vedci sú ale presvedčení, že keď sa všetká energia vyprodukovaná generátorom LHC zhromaždí vo vnútri častice jediného atómu o veľkosti trilion krát menšej ako mucha, môže to mať nepredvídateľné účinky na hmotu a čas, ktorú nazývame aj časopriestor. Zatiaľ čo gravitácia Zeme iba nepatrne narúša časopriestor, LHC generátor ho môže svojim výkonom narušiť až do takej miery, že sa akoby "previnie" späť do určitého bodu - tvrdí doktor Volovich. Celé to môžeme prirovnať k magnetofónovej páske, ktorú v určitom momente previnieme späť. Tento jav nazývame "uzavretá časová slučka" a znamená to, že by sme pomocou nich (teda aspoň podľa výpočtov) mohli navštíviť momenty, ktoré sa už udiali. Základy týchto výpočtov položil profesor Kip Thorne a jeho spolupracovníci z California Institute of Technology, Pasadena, ktorí vypočítali, že pomocou červých dier by sme mohli cestovať v čase.



Profesórka Arefeva a doktor Volovich si myslia, že LHC generátor môže vytvoriť presne takéto (hoci miniatúrne) červie diery umožňujúce cestovanie v čase. Takáto časová brána môže byť pre nás veľmi nebezpečná - vysvetľuje doktor Volovich. Tak, ako môže pohltiť nás, môže "vypľuť" aj veci z jej druhej strany. Nikdy tak nevieme, čo alebo kto sa k nám prostredníctvom nich môže dostať. Musíme si počkať na výsledky. Ak nejaká hmota, ktorú LHC generátor mal vytvoriť jednoducho nebude, znamená to, že bola prenesená časovou bránou na iné miesto. pokračuje.

Červie diery však nie sú jediným nebezpečenstvom LHC generátora. Pri celom experimente môže vzniknúť aj tzv. "Dark energy", alebo taktiež nová častica, ktorú nazvali "strangelet". Táto častice má byť miliónkrát ťažšia ako železo a mala by mať gravitačnú silu, ktorej nemôže nič vzdorovať. Čiže všetkého, čoho sa strangelet dotkne sa mení na strangelet. Podľa expertov z CERN-u a Kalifornskej univerzity by sa také niečo nemalo stať.

"Nemalo stať" je pre nás však nedostačujúcou odpoveďou. Sme si vedomí, že týmto experimentom riskujeme náš zánik ? Nie zrážka s iným telesom, prepólovanie, zemetrasenie, ale my sami môžeme byť príčinou nášho konca. Sme si naozaj istí, že chceme vedieť, čo bolo na začiatku vesmíru ? Má toto tajomstvo cenu toho, čo za neho riskujeme ? Dokáže to ľudský mozog vôbec pochopiť ? A budeme vôbec schopní prijať odpoveď ? Na tieto otázky nech už si zodpovie každý z sám...