Môže byť vesmír nekonečný ?
Môže byť vesmír skutočne nekonečný ?
Veľký tresk
je jedna z teórii, ktorou sa vedci pokúšajú vysvetliť vznik a vývoj
vesmíru. Táto teória však siaha len do času asi stotinu sekundy po
samotnom Veľkom tresku. Neobjasňuje však, ako vznikla a odkiaľ pochádza
všetká hmota, ktorá mala za následok samotný Veľký tresk. V skutočnosti
je veľkým paradoxom hovoriť o dobe "pred Veľkým treskom", keďže žiadne
"predtým" vlastne nemôže existovať, nakoľko podľa tejto teórie aj
samotný čas začal plynúť až od momentu Veľkého tresku. A tak sa stalo
všeobecne zaužívaným tvrdením, že pred Veľkým treskom jednoducho
(ne)bolo nič. Avšak je pomerne neuspokojivé mať na svete teóriu, ktorá
opisuje vznik vesmíru, ale nevysvetľuje, odkiaľ všetká hmota a energia
vlastne pochádza.
Skúsme sa najprv venovať myšlienke, že pred samotným Veľkým treskom tu
jednoducho nebolo nič. Ak chceme totiž pochopiť, odkiaľ vesmír pochádza,
musíme najprv pochopiť, čo je to "nič". Slovo "nič" je určite pre
každého z nás každodenne používaným slovom, no málokto sa už niekedy
zamyslel nad jeho hlbším významom. Zjednodušene povedané, nič, môžeme
definovať ako úplnú absenciu čohokoľvek, proste nekonečnú prázdnotu.
Nekonečnú preto, lebo ak nič má existovať, musí byť nekonečné. Nesmie
byť limitované žiadnými hranicami. Ak by totiž nič malo hranice, už by
sa pochopiteľne nemohlo jednať o nič, ale o niečo. A práve tu sa pomaly
dostávame k pojmu (ne)konečnosť.
Často používame pojmy "nekonečný" alebo "nekonečné" práve v súvislosti s
vesmírom. Tieto pojmy môžeme ale nájsť napríklad aj v matematike, kde
môžeme mať povedzme číslo s nekonečným počtom desatiných miest, ako
napríklad Pí. Avšak čísla nie sú skutočné, sú abstraktné. Môže však
nekonečno existovať aj v praxi ? Celý koncept nekonečnosti je totiž
veľmi nejasný a existuje len v teoretickej rovine. Predstavme si krátky
príklad. Máme balík hracích kariet, v ktorom každá desiata karta je
žolík. Ak si teraz teoreticky predstavíme, že náš balíček má nekonečné
množstvo kariet, logicky by v ňom malo byť viac obyčajných kariet ako
žolíkov. Môžete si povedať, že ak máme nekonečný počet kariet, nemôžu
byť spočítané a tým pádom nemôžeme presne určiť, či máme aj menej
žolíkov. Avšak, pomer žolíkov k ostatným kartám bol presne určený a
nemenný, čo znamená, že pri akomkoľvek počte kariet bude žolíkov v
pomere k ostatným kartám stále menej. V matematike by to teda znamenalo,
že môžeme mať niekoľko rôznych stupňov nekonečna. Znie to zvláštne, ale
je to tak.
Mnoho ľudí robí chybu pri predstavovaní si nekonečna v tom, že sa snaží
nekonečno vyjadriť číslami. Skúste si sami odpovedať na otázku, ktoré z
nasledujúcich dvoch čísel má bližšie k nekonečnu ?
10
100 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000
V skutočnosti, ani jedno. Aj to najväčšie číslo, alebo najväčší počet je
v porovnaní s nekonečnom nič, pretože nekonečno nie je číslo. Veľké
čísla v skutočnosti nie sú "bližšie" k nekonečnu, ako tie malé.
Napríklad jedna miliarda nie je o nič bližšie k nekonečnu, než číslo
jeden. Môžeme proste počítať donekonečna a nikdy ho nedosiahneme. Je to
len opis, definícia. Nekonečnosť totiž opisuje, že veci nemajú koniec,
nemajú limit, hranicu, proste pokračujú navždy.
Môže byť teda vesmír nekonečný ? Pravdepodobne nie. Už len fakt, že sa vesmír rozpína
nám napovedá, že musí mať koniec. Čo je to vlastne vesmír ? Vesmír je
všetko okolo nás. Ak je vesmír všetko okolo nás, potom sa nerozpína do
ničoho ďalšieho, ale len sám do seba. Ak by bol vesmír nekonečný, musel
by vo všetkých rozmeroch pokračovať donekonečna. Nikde by nesmelo byť
nič iné, LEN vesmír. Vesmír preto nemôže byť nekonečný a zároveň sa
rozpínať. Možný je len jeden z týchto dvoch scénarov. BUĎ je vesmír
nekonečný, ALEBO sa rozpína, nie oboje.
Mnoho ľudí má ale problém s predstavou konca vesmíru. Jednoducho si
nevieme predstaviť, ako taký koniec vesmíru môže vyzerať, ako to tam
vyzerá, či sú tam nejaké hranice, alebo bariéra, cez ktorú sa nedá
dostať. Táto predstava je však mylná. Mnoho odborníkov sa domnieva, že
ak by sme vyslali sondu, ktorá by mala smerovať k hraniciam vesmíru, bez
ohľadu na to, akou rýchlosťou by letela, nikdy by tam nedorazila. Túto
skutočnosť preto argumentujú zakrivením časopriestoru. Zjednodušene,
sonda by cestovala stále do kruhu, hoci by sa zdalo, že letí stále
rovno. Einstein demonštroval možné zakrivenie časopriestoru tým, že
správne predpovedal, ako veľmi naše Slnko narúša okolitý priestor. Vo
svojom pokuse dokázal, že hviezdu, ktorá sa nachádza (z nášho uhla
pohľadu) za Slnkom, môžeme v skutočnosti vidieť vedľa Slnka. Je to kvôli
tomu, že Slnko narúša okolitý priestor a to zakrivuje tok svetelných
lúčov okolo Slnka, čo spôsobuje, že hviezdu môžeme vidieť aj napriek
tomu, že by to za normálnych okolností nemalo byť možné.
V skutočnosti, galaxie samé o sebe vytvárajú ešte silnejšie narúšanie
časopriestoru a všetká hmota vo vesmíre narúša časopriestor tak silno,
že aj zdanlivo priamy lúč svetla je vo vesmíre pokrivený natoľko, že
nikdy nedosiahne jeho hranice. Zdá sa, že vesmír má viac rozmerov, ako
dokážeme vnímať. Skúsme si predstaviť mravca, ako dvojrozmerného
živočícha, ktorý sa pohybuje po trojrozmernom povrchu futbalovej lopty.
Tak pochopíme, že pre daného mravca je futbalová lopta nekonečná.
Ktorýmkoľvek smerom a akoukoľvek rýchlosťou sa po nej bude pohybovať,
nikdy nedorazí na jej koniec. Podobne, z nášho štvorrozmerného (tri
rozmery + čas) pohľadu na vesmír sa nám zdá, že je nekonečný. Avšak to
je len ilúzia. Sme obmedzení limitmi nášho vnímania, a preto z neho
nemôžeme vidieť jeho hranice.
Je preto logické, že ďalšou otázkou, ktorú si každý z nás položí je – čo
je za hranicou vesmíru a kde sa to vlastne ten náš konečný vesmír
rozpína ? Odpoveď na túto otázku nikdy nenájdeme, vzhľadom na
skutočnosť, že nemôžeme opustiť náš vesmír, aby sme to zistili. Môžeme o
tom len špekulovať a existuje hneď niekoľko teórii, spomedzi ktorých si
môžeme vybrať.
Zdá sa preto, že pojem nekonečnosť existuje len v teoretickej rovine a v
nehmotnej podobe, ako napríklad v matematike. Je málo pravdepodobné, že
reálne existuje aj vo vesmíre, alebo vo svete okolo nás, napríklad vo
forme nekonečnej hustoty, či nekonečnej veľkosti. Pojem "nekonečnosť" má
len opisný charakter a v skutočnosti sa ním nedá merať veľkosť, čo
znamená, že nemôže byť použitý na skutočné a hmotné veci, či predmety.
Stephen Hawking sa snaží vo svojej knihe The Universe in a Nutshell
dokázať, že sa v našom vesmíre môže nachádzať až 11 rozmerov. Sú však
tak malé, že ich prítomnosť nevieme rozoznať, ale matematici a
teoretickí fyzici špekulujú nad ich existenciou už dlhšiu dobu. Niektorí
dokonca tvrdia, že náš vesmír je len jedným z atómov ďalšieho
mega-vesmíru. Môže byť vesmír skutočne nekonečný ?