Muži v čiernom
Albert K. Bender bol vedúcim organizácie IFSB (International Flying
Saucer Organisation) zaoberajúcej sa výskumom lietajúcich tanierov a
pripravoval útlu publikáciu pod názvom Space review, v ktorej boli
uvedené najnovšie správy o výskume lietajúcich tanierov.
Aj napriek svojmu názvu mala IFSB len niekoľko stoviek členov a počet
čitateľov Space review tiež nepresiahol tisícku. Všetci členovia však
boli hlboko presvedčený, že lietajúce taniere sú dopravnými
prostriedkami na prekonávanie obrovských vzdialeností vo Vesmíre. Po
otvorení októbrového vydania Space review v roku 1953 v ňom však našli
dva oznamy, ktoré im vyrazili dych. Prvý hovoril o tom, že z
dôveryhodného zdroja bolo organizácii IFSB potvrdené vyšetrovanie záhad
lietajúcich tanierov zo strany vlády. Druhý oznamoval rozriešenie záhady
lietajúcich tanierov avšak zverejnenie zistení nebolo v tom čase
vhodné. Zakrátko na to Bender ukončil vydávanie Space review a ukončil
aj činnosť IFSB. Neskôr Bender pre miestne noviny uviedol, že ho
navštívili traja muži v tmavých oblekoch, ktorí mu veľmi dôrazne dali
príkaz na ukončenie vydávania materiálov o lietajúcich tanieroch. On sám
bol z toho na smrť vystrašený a niekoľko dní nemohol jesť.
Všeobecne sa predpokladalo, že “traja muži v čiernom“ boli len
vymyslení Benderom, aby tak zakryl stratovosť svojej výskumnej
organizácie a jednoducho mohol ukončiť jej činnosť. Jeho priatelia mu
však dôverovali a domnievali sa, že “traja muži v čiernom“ mohli byť zo
CIA alebo z tajnej služby amerického letectva. Ako však plynul čas muži v
čiernom sa stávali čoraz záhadnejšími a mimozemskejšími indivíduami.
Ich výskyt a návštevy boli hlásené čoraz častejšie a tak sa muži v
čiernom stali pevnou súčasťou histórie záhad spojených s UFO a
mimozemskými civilizáciami. Muži v čiernom mali vždy oblečené čierne
obleky. Častokrát nosili tmavé slnečné okuliare aby pod nimi ukryli
svoje zvláštne oči. Väčšina z nich bola podľa svedkov strednej postavy s
olivovohnedou pokožkou a tmavými rovnými vlasmi. Svedkom pripadali ako
mulati alebo orientálci. Ich prejavy boli veľmi chladné, bez emócií a
ľudia, ktorých navštívili z nich cítili že nie sú ľudmi. Rozprávali
vynikajúcim štýlom a intonáciou, ktoré pripomínali kriminálne filmy
tridsiatych rokov. Navštevy zvyčajne vykonávali v trojiciach a vozili sa
v nových, žiarivých, čiernych autách. Niekedy sa predstavovali ako
vyšetrovatelia CIA alebo iných vládnych agentúr. Niekedy svedkom
narýchlo vtisli pred oči preukaz, ktorý však už na opätovné požiadanie
neukázali. Stávalo sa však aj, že sa legitimovali odznakmi so zvláštnymi
znakmi. Na ich autách sa tiež niekedy objavovali neznáme symboly.
Dôvodom ich návštev bolo zastrašiť ľudí, ktorí videli UFO a donútiť ich
aby prestali o svojom zážitku rozprávať. Prípady známe v dnešnej dobe
tvoria len veľmi malú časť z počtu stretnutí s mužmi v čiernom. To
preto, že väčšina ľudí sa po ich návšteve k tejto tematike nikdy
nevyjadrila.
Prvým známym prípadom okrem prípadu Alberta Bendera je prípad cestného
inšpektora z Kalifornie Rexa Heflina. 3. augusta 1965 sa Heflinovi z
auta parkujúceho neďaleko Santa Any podarilo urobiť niekoľko fotografií
UFO. Fotografie boli veľmi dobré a bol na nich objekt oválneho tvaru,
ktorý sa vznášal nad zemou. Jeho fotografie boli veľmi publikované a
dodnes sú jednými z najpoužívanejších fotografií UFO vo svete. Krátko po
tom čo Heflin oznámil svoje pozorovanie, začalo vyšetrovanie Americké
letectvo.
Oficiálny vyšetrovatelia obviňovali Heflina z falošných fotografií, ale
on i keď chcel nemohol im dokázať opak, keďže fotografie pochádzali z
polaroidu - fotoaparátu, ktorý nevytvára negatívy.
Heflin uviedol, že krátko po zverejnení svojich pozorovaní ho navštívili
dvaja neznámi muži, ktorí sa predstavili ako zástupcovia NORAD
(Severoamerickej Protivzdušnej Obrany). Odovzdal im aj tri zo štyroch
originálnych fotografií neznámeho objektu. Títo dvaja muži neboli nikdy
identifikovaní.
11. októbra 1967, viac ako dva roky po pozorovaní ho navštívili ďalší
tajomní muži. Jeden z nich sa predstavil ako kapitán C.H. Edmonds z
divízie Vesmírnych systémov Amerického letectva (úrad ktorý sa angažoval
vo vyšetrovaní aj krátko po pozorovaní).
Počas rozhovoru sa ho muž opýtal či by chcel späť svoje fotografie
neznámeho objektu. Keď Heflin uviedol, že nie mužovi sa viditeľne
uľavilo. Znenazdajky začal hovoriť o Bermudskom trojuholníku, kde zmizlo
množstvo lietadiel a lodí a niektoré prípady boli spájané s UFO. Počas
rozhovoru si Heflin všimol, že vonku parkovalo auto, s nejakým nápisom
na dverách. Na zadnom sedadle sedela postava, ktorá mala na ruke fialovú
rukavicu a v nej nejaký prístroj. Heflin sa domnieval, že celý jeho
rozhovor bol zaznamenaný. Americké letectvo sa pokúšalo zistiť kto je
kapitán C.H. Edmonds, avšak v archívoch nebol nikdo podobného mena
nájdený.
Oveľa zaujímavejšia príhoda sa stala neznámej rodine, ktorá pozorovala
UFO. Istý čas po pozorovaní ich navštívil veľmi zvláštny muž, vysoký
viac ako 2 metre, s malou hlavou a mŕtvolne bledou pokožkou. Tento
návštevník uviedol, že je poisťovací vyšetrovateľ, a že hľadá niekoho s
rovnakým menom ako mal otec rodiny. Naznačoval, že ten človek zdedil
väčší obnos peňazí. Zvláštne bolo, že tento zvláštny muž sa zjavil
uprotred noci a na sebe mal len ľahký kabát. Legitimoval sa oficiálne
vyzerajúcim preukazom, ale kým si ktokoľvek mohol čosi z neho prečítať
opäť ho odložil. Po vyzlečení kabáta si domáci všimli odznak, ktorý
však hneď ukryl. Návštevník sa pýtal rôzne osobné otázky o rodine a ani
raz nespomenul nič v súvislosti s UFO. Najzvláštnejším momentom bolo,
keď si dcéra všimla drôt zelenaj farby vychádzajúci z mužovej ponožky,
ktorý sa na dvoch miestach ponáral priamo do tkaniva nohy. Po rozhovore
muž nastúpil do veľkého čierneho auta, v ktorom sa nachádzali aspoň dve
ďalšie osoby. Auto sa čoskoro stratilo na prašnej lesnej ceste vedúcej
od domu.
Okrem zastrašovania a vystrašovania ľudí spôsobujú muži v čiernom
množstvo nepríjemných psychologických potiaží. Bender uviedol, že trpel
bolesťami hlavy, výpadkami pamäti a prenasledoval ho zvláštny pach,
ktorý zacítil pri prvej návšteve muža v čiernom. Ľudia, ktorých tiež
navštívili muži v čiernom uvádzali podobné symptómy. Ich ďalšou
schopnosťou je vyzerať ako ktokoľvek iný. John Keel známy výskumník UFO
uviedol, že sa stretol s množstvom ľudí, ktorí neverili že je kto v
skutočnosti je. Uvádzali, že skutočný John Keel bol unesený
mimozemšťanmi a na Zemi ho nahradili androidom, ktroý vyzeral ako on.
John Kell neskôr dostal správy od svojich starých priateľov, že aj oni
si veľmi podrobne overovali podpisy na listoch od neho či to náhodou nie
je pravda.
Jeden z prípadov stretnutí s mužmi v čiernom je však odlišný od
ostatných. Je to príbeh únosu Betty a Barnieho Hillovcov. V noci 19.
Septembra 1961 sa vracali manželia Hillovci autom domov do Portsmouthu v
New Hampshire, Kanada. Nachádzali sa práve na veľmi tichom a izolovanom
úseku cesty, keď si všimli nad hlavami lietajúci tanier. Potom
nasledovali v ich živote dve hodiny, na ktoré si vôbec nespomínajú. Od
okamihu keď spozorovali UFO si nepamätajú nič až dovtedy, kým sa nenašli
v aute niekoľko míľ ďalej na tej istej ceste o dve hodiny neskôr.
Niekoľko nasledujúcich mesiacov obidvaja manželia prekonávali ťažké
psychické problémy. Rozhodli sa navštíviť psychiatra a po konzultácii s
ním sa nechali uviesť do stavu hypnózy, v ktorom si spomenuli ako boli
unesený na palubu lietajúceho taniera. Ani jeden z manželov nemal záujem
na tom, aby bol ich príbeh nejako publikovaný. Ujal sa ho však John
Fuller, ktorý s pomocou manželov Hillovcov a ich psychiatra napísal
knihu “Prerušená cesta“. Aj keď kniha obsahuje pasáže, ktoré by
čitateľovi mohli pripadať ako halucinácie väčšina ľudí, ktroí ju čítali
považuje celý príbeh za pravdivý.
V dnešnej dobe v existenciu mimozemských civilizácií verí len veľmi málo
ľudí a ešte menej ich verí v ich prítomnosť na Zemi. Príbehy o mužoch v
čiernom sú také bizarné, že zverejniť sa ich odvážia len lokálne
bulvárne noviny, alebo UFO magazíny. Tieto sú často tlačené súkromne a
len v niekoľkých stovkách exemplárov. Avšak niekoľko väčších
vydavateľstiev sa odvážilo publikovať knihy o mužoch v čiernom a táto
téma býva niekedy aj na programe televíznych diskusií. Dá sa teda
povedať, že ľudia sa stretávajú s termínom muži v čiernom, ale nevedia
ho bližšie špecifikovať.
Zdroj: www.tajomstva.org