Mýtická desiata planéta Faethón - existovala ?
Pôvod Mesiaca bol odjakživa záhadou. Žiadná iná planéta v našej Slnečnej
sústave sa nemôže pýšiť takýmto pozoruhodným satelitom. Merkúr ani
Venuša nemajú vôbec žiadne mesiace, Mars má maličké nerovnomerné "akože"
satelity, Pluto samo o sebe ani nie je planéta a ostatné obrie planéty
majú svoje satelity neporovnateľne menšie ako sú oni samotné. Náš Mesiac
je v porovnaní s veľkosťou Zeme ako materskej planéty najväčší. Hoci
Mesiac pozorujeme už dlhé roky, žiadny vedec zatiaľ nedokázal s
určitosťou určiť jeho pôvod. Doposiaľ boli najznámejšie tri teórie :
1. Mesiac bol kedysi časťou Zeme a istým spôsobom sa od nej oddelil.
Táto teória sa považuje za najpravdepodobnejšiu. Ako potom ale
vysvetlíme, že zloženie horniny Mesiaca obsahuje iné prvky a častice ako
Zemská kôra ? Prečo je mesačná hornina viac "prepálená" ?
2. Mesiac sa sformoval na inom mieste vo vesmíre, až nakoniec zakotvil
na obežnej dráhe Zeme, ktorá si ho pritiahla svojou gravitáciou - Táto
teória by bola možná len za predpokladu, že by mala Zem dostatočnú
gravitáciu na to, aby zastavila a stiahla na svoju obežnú dráhu teleso
takých rozmerov, čo v súčasnosti nemá.
3. Mesiac sa sformoval spolu so Zemou už ako naša obežnica - tým pádom
by ale musel mať rovnaké, alebo aspoň podobné zloženie, ako Zem.
Celkom nedávno však prišla skupina vedcov s novou teóriou, zvanou
tzv."veľký stret". Podľa tejto teórie sa formujúca sa Zem zrazila s iným
objektom, približne rovnakej veľkosti, ako je Zem. Z pozozstatkov
vtedajšej Zeme a neznámeho telesa sa postupom času sformoval Mesiac. To
by vysvetľovalo aj záhadu, prečo je mesačná hornina iného zloženia,
nakoľko istá časť z jeho horniny pochádza z iného telesa ako zo Zeme.
V posledných piatich rokoch vyspelá technológia a výkonnejšie počítače
umožnili detailnejšie simulovať veľký stret. Táto teória siaha až niekde
do počiatku vzniku našej Slnečnej sústavy. Veľké zemské jadro Merkúra
môže naznačovať, že "niečo" jednoducho odtrhlo Merkúrov vonkajší plášť.
Venuša so svojim zložením taktiež môže byť pozostatkom tejto kolízie.
Obrovská vlna mohla vychýliť Urán na jeho terajšiu nepravidelnú obežnú
dráhu a Plutov dvojník Cháron je pravdepodobne druhá polovica z
vtedajšej väčšej planéty.
Teraz si zoberme do úvahy ďalší zaujimavý fakt. Tim Swindle z Arizonskej
univerzity podľa antikých záznamov a laserových odrážačov umiestnených
na povrch Mesiaca astronautmi Apolla vypočítal, že Mesiac sa od zeme
vzdiaľuje, a to o viac ako 2,5cm ročne. Pred viac ako 4 miliárdami rokov
bol Mesiac k Zemi oveľa bližšie, podľa výpočtov až 15 krát. Momentálne
je vzdialený približne 384 000km. Na počiatku bol vzdialený len niečo
okolo 25 000km. Na oblohe sa preto javil 15x väčší ako ho vidíme dnes.
Odrážajúc sa od tejto teórie môžeme dedukovať ďalšie fakty. V prípade,
ak Mesiac bol k Zemi skutočne bližšie, znamená to, že Zem musela rotovať
rýchlejšie. Deň pravdepodobne trval len niekoľko hodín. William
Hartmann z planetárneho inštitútu v Tuscone však nesúhlasí s touto
teóriou. "Ak by sa Zem zrazila s iným
telesom, vytvorilil by sa okolo nej prstence podobne, ako pri Saturne
alebo Jupiteri. Navyše, ak by sa Zem zrazila s približne rovnako veľkou
planétou, aj tak by z toho muselo vzniknúť oveľa väčšie teleso, ako je
Mesiac" - tvrdí Hartmann.
V skutočnosti všetky domnienky o pôvode Mesiaca stoja na tenkých nohách.
Experti sa rozchádzajú v názore, či zrážka nastala ešte predtým, ako sa
Zem stihla sformovať do jej pôvodnej veľkosti. Podľa niektorých
antických Gréckych astronómov, sa Zem zrazila s planétou, ktorú nazvali
Théia. Tá však nemalá železné jadro a pravdepodobne sa pri kolízii so
Zemou rozpadla na kusy, z ktorých postupne vznikol aj Mesiac, či Venuša.
K tejto teórii sa prikláňa aj moderná veda:
"Nachádzame sa v období pred 4.5 miliárdami rokov. Mladá Zem obiehala
spolu s niekoľkými novo sformovanými planétami okolo veľmi horúceho
Slnka. Z dalekého vesmíru však rýchlosťou niekoľko tisíc km za hodinu
prišla planéta, len niečo trochu menšia ako Zem. Planéta sa so Zemou
zrazila takou rýchlosťou, že trvalo iba pol hodiny, kým sa celá
"ponorila" do planéty Zem. V čase kolízie sa väčšina neznamej planéty a
pomerne veľký úlomok zeme rozpŕskol do okolitého vesmíru. Z týchto
pozostatkov sa neskôr postupom času sformovali ostatné telesá."
Či je táto teória pravdivá, zčasti pravdivá, alebo nepravdivá, jedno je
jasné. Naša galaxia bola, je a bude miestom mnohých zrážok a
deštruktívnych kolízií. Bolo by veľmi trúfalé tvrdiť, že si žijeme
šťastne a bezstarostne ? Väčšina ľudí nedokáže pochopiť, že pôvod
niektorých planét, krátery na Mesiaci sú len časťou rovnakého procesu,
ktorý vyhubil dinosaury na Zemi. História sa opakuje, čo sa stalo, stane
sa znovu. My tu na Zemi len bezmocne čakáme, kým jeden z týchto
procesov postaví Zem na stranu porazených.
"Všetky tieto veci sú spojené - dejú sa len v iných merítkach a v inom čase"
(William Hartmann)