Podivné fakty o Mesiaci
„Mesiac je Rosetská doska planét.“ - Robert Jastrow (Predseda komisie pre výskum Mesiaca.)
Po stovkách rokov detailného pozorovania a študovania, náš najbližší
spoločník v nekonečnom vesmíre, Mesiac, stále ostáva hádankou. Šesť
pristáti na Mesiaci a stovky experimentov mali za následok viac otázok
ako odpovedí.
Medzi nimi:
1.Vek mesiaca:
Mesiac je starší ako sa predtým očakávalo. Možno aj starší ako Zem alebo
Slnko. Najstarší vek planéty Zem je odhadovaný na 4,6 miliárd rokov.
Mesačné kamene boli datované ako 5,3 miliardy rokov staré a prach na
ktorom odpočívajú najmenej o miliardu rokov starší.
2.Pôvod kameňov:
Chemické zloženie prachu, na ktorom sú kamene usadené sa výrazne líši od
zloženia samotných kameňov, čo je v rozpore s uznávanými teóriami, o
nahromadení prachu zvetrávaním a rozkladom kameňov. Kamene museli prísť
odinakiaľ.
3.Ťažšie prvky na povrchu: Normálne planetárne zloženie znamená
ťažšie zložky v jadre a ľahšie materiály na povrchu. Podľa Wilsona: „
Vzhľadom na relatívne veľké množstvo odolných prvkov ako titánium v
povrchových oblastiach, niekoľko geológov prehlásilo, že tieto odolné
prvky boli prinesené na mesačný povrch neznámym spôsobom. Netušia ako,
ale, že sa tak stalo je isté, zdôrazňujú.
4.Vodná para:
Siedmeho marca 1971 mesačné zariadenia umiestnené astronautmi nahrali
oblak pary putujúcej mesačným povrchom. Oblak vydržal 14 hodín pričom
pokrýval územie o rozlohe 1600 kilometrov štvorcových.
5.Magnetické kamene:
Mesačne kamene boli zmagnetizované. To je čudné, pretože Mesiac nemá
magnetické pole. Nemohol to spôsobiť ani blízky kontakt zo Zemou,
pretože takéto stretnutie by roztrhalo Mesiac na kúsky.
6.Žiadne sopky:
Niektoré mesačné krátery boli vytvorené vnútorne (teda nie vplyvom
nárazu cudzieho telesa), avšak doposiaľ neexistuje žiadny náznak, že
Mesiac bol niekedy dosť horúci na to, aby produkoval sopečné erupcie.
7.Koncentrácie hustého materiálu:
Pod mesačným povrchom sa nachádzajú obrovské kruhové koncentrácie veľmi
hustého materiálu v håbke od 32 do 64 kilometrov pod stredmi mesačných
morí (mesačné planiny). “Sú to rozsiahle objekty diskovitého tvaru,
ktoré by mohli byť umelo vytvorené. Pre obrovské kruhové disky nie je
typické, ani náhodou či nehodou aby sa nachádzali pod stredom každého
mesačného mora, ako šošovky.
8. Seizmická aktivita:
Stovky “mesiacotrasení,” ktoré nemôžu byť prisúdené dopadom meteoritov
sú zaznamenané každý rok. V novembri 1958 sovietsky astronóm A. Kozyrev z
Krymského Astrofyzického Observatória odfotil plynovú erupciu na
mesiaci neďaleko krátera Alphosus. Taktiež zaznamenal červenkastú žiaru,
trvajúcu asi hodinu. V roku 1963 astronómovia na Lowellovom
Observatóriu taktiež videli červenkastú žiaru na hrebeni horského chrbtu
v oblasti Aristarchus. Bolo dokázané, že pozorovania sú navlas rovnaké a
opakujúce, opakujú sa keď sa Mesiac priblíži k Zemi. Pravdepodobne to
nie sú prírodné javy.
9.Dutý mesiac:
Mesačná stredná hustota je 3,34 gm/cm3 (3,34 krát väčšia ako voda),
zatiaľ čo priemerná hustota Zeme je 5,5. Čo to znamená? V roku 1962
vedec z NASA, Dr. Gordon MacDonald vyhlásil: “Ak sú astronomické dáta
menšie, tak sa zistilo, že si vyžadujú aby bolo vnútro mesiaca duté a
nie homogénnou guľou.” Nobelový chemik, Dr. Harold Urey navrhol, že
nižšia hustota Mesiaca je spôsobená veľkými oblasťami vo vnútri mesiaca,
kde sa nachádzajú obyčajné dutiny. Dr. Sean C. Solomon z
Massachusettského Technologického Inštitútu napísal, “ experimenty sond
Lunar Orbiter značne zlepšili naše vedomosti o gravitačnom poli Mesiaca…
naznačujú obávanú možnosť, že Mesiac môže byť dutý.” V štúdii Carla
Sagana, Inteligentný život vo vesmíre, známy astronóm vyhlásil,
“Prírodný satelit nemôže byť dutý objekt.”
10.Mesačné ozveny:
20. Novembra 1969 posádka Apolla 12 odhodila časť lunárneho modulu pri
výstupe a ten narazil do Mesiaca. Náraz modulu (približne 64 km od zóny
pristátia apolla 12) vytvoril umelé “mesiacotrasenie” s prekvapujúcimi
vlastnosťami – Mesiac sa ozýval ako zvonec viac ako hodinu. Tento úkaz
zopakovalo aj Apollo 13 (úmyselne naviedli tretí stupeň modulu k zrážke s
Mesiacom), to spôsobilo ešte prekvapujúcejšie výsledky. Seizmické
prístroje zaznamenali, že ozveny trvali 3 hodiny a 20 minút a dostali sa
do håbky 40 kilometrov, čo viedlo k záveru, že Mesiac má neobvykle
riedke dokonca žiadne jadro.
11.Neobvyklé kovy:
Mesačná kôra je omnoho tvrdšia ako sa odhadovalo. Pamätáte si, s akými
extrémnymi ťažkosťami sa astronauti streli, keď sa snažili vàtať do
povrchu mesačných morí? Prekvapenie! Ich povrch sa skladá hlavne z
ilmenitu, čo je vlastne minerál obsahujúci veľké množstvá titánia, toho
istého kovu, ktorý sa používa na výrobu trupov hlboko-morských ponoriek a
plášťa SR-71 Blackbird (lietadlo prekračujúce rýchlosť 3,2 machu). Urán
236 a neptúnium 237 (tieto prvky sa nevyskytujú na Zemi) boli objavené v
mesačných kameňoch ako nehrdzavejúce zložky železa.
12.Pôvod Mesiaca:
Pred tým ako astronauti dokázali opak, bola uznáva teória, podľa ktorej
Mesiac vznikol odtrhnutím časti Zeme pred dávnymi vekmi. (Ktovie s
ktorej časti?) Ïalšia teória tvrdila, že Mesiac sa sformoval z
vesmírneho prachu, ktorý ostal po vytvorení Zeme. Analýzy zloženia
mesačných kameňov vyvrátili taktiež túto teóriu. Iná známa teória je, že
mesiac bol pritiahnutý gravitačným poľom Zeme, no neexistujú dôkazy,
ktoré by ju podporili. Isaac Asimov vyhlásil: ”Je príliš veľký aby bol
pritiahnutý zemou. Šance, že sa to stalo, a Mesiac bol následne nútený
obiehať po takmer kruhovej orbite okolo Zeme sú príliš malé aby to bolo
uveriteľné.
13.Zvláštna obežná dráha.
Náš Mesiac je jediný mesiac v slnečnej sústave, ktorý má nemennú takmer
kruhovú obežnú dráhu. Zvláštne, že hmotnostný stred mesiaca je asi o
1800 metrov bližšie k zemi ako jeho geometrický stred (čo by malo
spôsobiť kolísanie), ale mesačná vypuklina (mesiac nemá tvar dokonalej
gule) je na odvrátenej strane. “Niečo” muselo uložiť mesiac na jeho
obežnú dráhu s presnou výškou, dráhou a rýchlosťou.
14.Priemer mesiaca:
Ako vysvetliť “náhodu,“ že mesiac je v správnej vzdialenosti a má
správny priemer aby úplne prekryl slnko počas zatmenia? Isaac Asimov
reaguje: “Nie je žiadny astronomický dôvod, prečo by mali Mesiac a Zem
byť v tejto polohe. Je to číra náhoda a len Zem s pomedzi všetkých
planét je požehnaná týmto spôsobom.“
15.Mesiac ako vesmírna loď:
Tak výstredne ako teória, že Mesiac je kozmická loď, tak všetky položky
uvedené vyššie sa vyriešia ak predpokladáme, že Mesiac je mimozemské
plavidlo, prinesené inteligentnými bytosťami pred dávnymi vekmi. Toto je
jediná teória, ktorú podporujú všetky uvedené údaje a neexistujú údaje,
ktoré by jej odporovali.
Grécki autori Aristoteles a Plutarch, rímsky autori Apollonius Rhodius a
Ovid opísali skupinu ľudí nazývaných Proselenci (Proselenes), ktorí
žili v stredohorskej oblasti Grécka, Arkádii. Proselenci si nárokovali
túto oblasť pretože ich predchodcovia tam žili ešte “predtým ako bol
Mesiac na nebesiach.“ Toto tvrdenie je podložené symbolmi na stenách
nádvoria Kalasasaya neďaleko mesta Tiahuanaco v Bolívii. A zaznamenávajú
príchod Mesiaca na obežnú dráhu pred 11500 až 13000 rokmi, dlho pred
oficiálne zaznamenanou históriou.
1. Vek zábleskov:
Aristarchus, Platon, Eratosthenes, Biela, Rabbi Levi, a Posidonius
všetci zaznamenali neobvyklé svetlá na Mesiaci. NASA, rok pred prvým
mesačným pristátím ohlásila viac ako 570 svetiel a zábleskov
pozorovaných na mesiaci medzi rokmi 1940 a 1967.
2. Operácia mesačné blikanie (Moon Blink):
Operácia Moon Blink zaznamenala 28 udalostí na Mesiaci v relatívne krátkej dobe.
3. Mesačný most:
29 júla 1953, John J. O’Neill spozoroval asi 20km dlhý most
rozprestierajúci sa nad kráterom Mare Crisium. V auguste britský
astronóm Dr. H.P. Wilkens potvrdil jeho prítomnosť, „Vyzerá umelo. Je to
takmer neuveriteľné, v prvom rade to, že takáto vec bola sformovaná
alebo ak bola vôbec sformovaná ako mohla zotrvať dobu po ktorú Mesiac
existuje.“
4. Zrúcanina:
Zrúcanina objektu v tvare obelisku, ktorá sa týči 2,5 km od mesačnej
oblasti Ukert bola objavená sondou Orbiter 3 v roku 1968. Dr. Bruce
Cornet, ktorý študoval tieto ohromujúce fotky vyhlásil: „Žiadny známy
prírodný proces nemôže vysvetliť takúto štruktúru.“
5. Veža:
Jeden z najzvláštnejších prvkov vôbec odfotených na mesačnom povrchu
(Lunar Orbiter III-84M) je veža tvaru špirálovitého tvaru, ktorá stojí
8km od oblasti Sinus Mediii.
6. Obelisky:
Lunar Orbiter II urobil niekoľko fotografii obeliskov v novembri 1966,
jeden z nich bol viac ako 45metrov vysoký. ". . . obelisky boli
usporiadané presne ako vrcholy troch veľkých pyramíd v Gíze.“