Potrebujeme náboženstvo ?
Potrebujeme náboženstvo ?
Potrebuje človek v niečo veriť ? Až na zopár výnimiek, náboženstvo
môžeme nájsť prakticky v každej kultúre, vo všetkých kútoch sveta.
Zatiaľčo na jednej strane náboženstvo ľudí spája, na druhej strane je
spolu s rasovou nenávisťou najväčším dôvodom ľudskej neznášanlivosti.
Veriaci ľudia sa snažia demonštrovať svoje vierovyznanie rôznymi
spôsobmi, od štýlu obliekania, cez pokrývky hlavy až po rôzne náboženské
symboly. Niekedy dobrovoľne, inokedy nútene. Pri náboženstvách však
nejde len o symboly. Často to siaha ešte ďalej. Náboženstvo ovplyvňuje
každého z nás. Je v politike, v školách, v rodinách. Náboženstvo
jednoducho určuje štandardy.
Ak by sme sa opýtali zástupcu ktoréhokoľvek náboženstva, prečo v neho
verí, dostali by sme mnoho pozitívnych dôvodov a príkladov. Ak by sme sa
teraz opýtali zástupcu inej viery, na tú druhú by sme pre zmenu počuli
množstvo negatív. Kto z nich má pravdu ?
Vo väčšine prípadov je každý z nás vedený k určitému náboženstvu už od
svojho narodenia. Zjednodušene, väčšina z nás prevezme náboženstvo po
našich rodičoch. Ak si aj niekto neskôr nájde svoje presvedčenie v inom
náboženstve, alebo mimo akéhokoľvek vierovyznania, rodinou a
spoločnosťou okolo seba je odpisovaný. Je
to totiž považované za urážku ako viery, tak rodičov samotných.
Povedzme si to však narovinu. V podstate každé z popredných svetových
náboženstiev nesie zodpovednosť za páchanie krutej formy násilia na
ľuďoch, či už v minulosti, alebo dodnes. Detaily zrejme netreba bližšie
rozoberať.
A preto je na mieste otázka – potrebujeme náboženstvá ? Názory sú
samozrejme rôzne. Ale ako môžeme mať istotu, že dostaneme to, čo nám
naše náboženstvo sľubuje ? Ak niekto verí v Boha,
skutočne potrebuje "spojku", aby ho mohol kontaktovať ? Nedáva to
príliš veľký zmysel. A čo morálka ? Opäť rovnaká otázka. Skutočne niekto
potrebuje náboženstvo k tomu, aby vedel posúdiť, čo je dobré a čo je
zlé ? Aby mohol slušne žiť ? Skutočne potrebujeme stratiť svoj vlastný
názor a prijať iný len preto, lebo je svätý ? Môžeme povedať, že
efektívne morálne vzdelávanie ľudí už od mladého veku by bez problémov
vyrovnalo organizovaným náboženstvám.
Položme si otázku. Ktoré náboženstvo je to pravé ? Ako sa hovorí, omylov
môže byť viac, ale pravda je len jedna. Ako teda zistiť, ktorá to je ? Buddha
dostával rovnakú otázku od učencov veľmi často. Pýtali sa ho, ktoré
náboženstvo je to pravé, keď ich je tak veľa ? Buddha odpovedal na
otázku otázkou:
"Povedzte mi, ako by to dopadlo, keby bol ktokoľvek z vás ovládaný
hnevom, ignorantstvom a nenávisťou ? Myslíte, že by to vám a ľudom okolo
vás prinieslo pokoj ? A čo ak by bol ovládaný láskou, súcitom, pokorou a
rovnosťou ? Už viete, čo v živote prináša radosť ? Nepotrebujete žiadne
náboženstvo, aby ste vedeli, čo je správne. Jednoducho musíte robiť to,
čo za správne považujete. Nenasledujte slepo učenie kohokoľvek, bez
ohľadu na to, koľko ľudí ho nasleduje. Príjmite len tie rady, ktoré sami
považujete za správne. Nikdy nepríjimajte to, čo prinesie smútok vám,
alebo ľuďom okolo vás".
Tieto slová majú v skutočnosti obrovský praktický význam. Avšak ak sa
pozrieme na tieto slová detailnejšie, zistíme, že sa nezhodujú prakticky
so žiadnym organizovaným náboženstvom. V žiadnom z náboženstiev nemáme
na výber čomu budeme veriť a čomu nie. Žiaľ ho musíme prijať také, aké
je – bez otázok a bez výnimiek, bez vlastného názoru.
Je ateizmus "in" ?
Našťastie už nežijeme v stredoveku a nikto nás za náš svetonázor neupáli
na hranici. Avšak v modernej spoločnosti ešte stále možno cítiť
obrovsku netoleranciu. Hoci žijeme v 21. storočí, stále si pomerne veľa
nábožne založených ľudí myslí, že neveriaci človek nie je, alebo nemôže
byť dobrý. Omyl. Možno s kľudným svedomím povedať, že väčšina ateistov
sú úplne normálni a slušní ľudia. Dávno preč sú časy, kedy človek veril,
že Zem je plochá doska. Dávno
preč sú časy, kedy bol mučený za iný názor. Žijeme v modernej dobe.
Veda a technika nám denne prináša nové fakty, objavujeme nové
technológie, nové postupy v elektronike a medicíne, lietame vesmírom...A
nie je to vďaka náboženstvu. Je to vďaka ľudskej zvedavosti a vďaka
snahe dozvedať sa nové veci o svete okolo nás. Žijeme v dobe, v ktorej
sme schopní prijať nové poznatky a podľa nich zmeniť svoje názory. Aztéci
rozpárali každý deň jedného človeka a obetovali jeho srdce len preto,
aby Slnko vyšlo aj na ďruhý deň. Keby vedeli, že Zem je guľatá a rotuje,
určite by to nerobili. A presne na takomto princípe fungujú aj
náboženstvá. Kázajúc tisícky rokov staré názory z generácie na
generáciu, ignorujúc pritom vyvíjajúci sa svet okolo seba, ba čo viac –
považujúc ho za zlý.
Každý z nás žije v modernej dobe, v dobe, kedy nestačí, že nám rodičia
povedia, veriť je dobré, neveriť je zlé, veriaci pôjde do neba a
neveriaci do pekla. V dobe, kedy si každý môže slobodne zistiť viac o
tom, čo jeho viera vlastne káže, zistiť si niektoré historické fakty a
posúdiť tak, či sa práve tá jeho viera zakladá na skutočných, alebo iba
dogmatických princípoch.
Možno aj na základe týchto skutočností ateistov pribúda. Antropológ James Fraser
vypracoval štatistiku, podľa ktorej viac vzdelaní ľudia majú väčšiu
náklonnosť k ateizmu (tým nechcem uraziť veriacich – len prekladám
fakty). Ateistov pribúda predovšetkým v ekonomicky vyspelých krajinách,
prevažne v Európe - Švédsko 64% ateistov, Dánsko 48%, Francúzsko 44% a
Nemecko 42% Na druhej strane, napríklad v Afrike žije len 1% ateistov.
(údaje z prieskumov z roku 2007 pozn.) Otázka znie, prečo sa obyvatelia
ekonomicky vyspelých štátov stávajú viac a viac neveriacimi ? Odpoveď je
jednoduchá – majú prístup k informáciám a rozmýšľajú nad tým, kto im čo
káže. Ateizmus nie je viera, že Boh neexistuje. Je to ne-viera. Ateisti
sa nespoliehajú na vieru, ale predovšetkým na vedu a logiku. Neveria v
nebo alebo v peklo, po smrti nečakajú žiadnu odmenu, ani trest.
Jednoducho si vychutnávajú život taký, aký je.
Morálka totiž nekráča ruka v ruke s náboženstvom. S trochou snahy, každý
z nás by sa mohol pričiniť o to, aby sme vybudovali trvajúcu a dobre
fungujúcu spoločnosť, založenú na slušných mravoch a nezávislú od
akéhokoľvek náboženstva. Predstavte si svet bez náboženského terorizmu.
Bez svätých kníh, ktoré kážu odplatu každému neznabohu. Bez vyhrážok,
ktoré sľubujú večné zatratenie tomu, kto ich nenasleduje. Svet bez
náboženskej nenávisti.
A práve v týchto riadkoch je ukytá odpoveď. Tieto riadky nám
prezrádzajú, že ktorékoľvek náboženstvo v podstate vôbec nepotrebujeme.
Jediné čo potrebujeme je vedieť, čo je správne. Ak si zodpovieme na túto
otázku, jednoducho môžeme nasledovať vieru v náš život. Ak by každý
konal to, čo sám považuje za dobré, svet by bol oveľa krajším miestom .
Môžeme využiť náboženstvá, aby nám pomohli rozhodnúť sa, čo je správne,
ale nemusíme ich slepo nasledovať vo všetkom, čo kážu a dokonca aj
vtedy, ak vopred vieme, že to nie je celkom správne. A takisto sa pri
hľadaní pravdy nemusíme obmedzovať len na jedno náboženstvo – jednu
vieru. Sme slobodní ľudia, zbavme sa preto predsudkov a urobme svet
okolo seba krajším.
Náboženstvo znamená veriť, že všetko, čo vieme, nie je pravda. (Mark Twain)