Prečo sme "ich" ešte nenašli ?

Prečo sme "ich" ešte nenašli ?

Otázka, či sme vo vesmíre sami už stáročia fascinuje v podstate každého – od matematikov, cez konšpirátorov, až po bežných ľudí. Ale, ak sa akákoľvek mimozemská civilizácia skutočne vo vesmíre nachádza, otázkou ostáva, prečo s ňou stále nie sme v kontakte ?

V roku 1960 bol skontštruovaný vôbec prvý rádio-teleskop, ktorý mal za úlohu zaznamenávať prípadný signál prichádzajúci z okolitého vesmíru a pomôcť tak zodpovedať otázku, či sme vo vesmíre sami. Avšak odvtedy uplynulo už vyše 50 rokov a na túto otázku stále nepoznáme jednoznačnú odpoveď.

"V súčasnosti je to jedna z najdôležitejších otázok, ktorú pred sebou máme", myslí si Dr. Frank Drake, ktorý je považovaný za otca rádio-astronómie a v podstate je aj zakladateľom programu S.E.T.I. "Čo to znamená pre ľudstvo ? Aká bude naša budúcnosť ? Sú vo vesmíre aj iné bytosti podobné nám samotným ? Ako vznikli ? Čo všetko môže vzniknúť evolúciou ? Na všetky tieto otázky by nám mohli zodpovedať práve "oni". Mohli by obohatiť naše životy ako ešte nikto predtým", dodáva Frank Drake.

Kde sú všetci ?

Ešte v roku 1961 Drake vytvoril vzorec, ktorým sa podľa neho dá vypočítať pravdepodobnosť výskytu inej inteligetnej civilizácie v našej galaxii. Vzorec, ktorý v podstate používajú odborníci až dodnes. Takzvaná "Drakeova rovnica" uvádza počet civilizácií, ktoré by mali byť teoreticky schopné kontaktovať sa so Zemou. Podľa Drakea a jeho študentov, v roku 1961 to bolo niečo vyše 10 000. Viac o drakeovej rovnici si môžete prečítať na wikipedii.

Mnohí odborníci však nesúhlasia so všetkými bodmi rovnice. Argumentujú pritom faktom, že väčšina častí rovnice sú len odhady a nie sú to reálne čísla. Avšak ak počty sedia čo i len približne, aj napriek tomu je pred nami stále otázka "kde sú všetci" ?

Práve túto otáku položil svojim študentom v roku 1950 známy fyzik Enrico Fermi. On sám totiž stále rád porovnával vysokú teoretickú pravdepodobnosť výskytu mimozemskej civilizácie s prakticky nulovými pozorovaniami v praxi. Tento fakt sa zvykne označovať aj ako Fermiho paradox, alebo Veľké ticho (z anglického Great silence). Podstatou Fermiho paradoxu je, že vzhľadom na veľkosť vesmíru sme tu podľa neho až neprirodzene sami. Astronómovia totiž k dnešnému dňu odhadujú, že vo viditeľnom vesmíre sa nachádza až 70 sextiliónov (sedem na dvadsiatu-druhú) hviezd. Podľa odhadov, až okolo 23% z týchto hviezd môže mať na svojej obežnej dráhe planétu podobnú Zemi. Len v našej galaxii ich tak môže byť vyše 50 miliárd. Matematika je teda nekompromisná, avšak je tomu skutočne tak ?

"Myslím, že by sme v každom prípade mali byť pripravení", myslí si John Zarnecki z Open University v Milton Keynes. Mnoho vedcov je totiž presvedčených, že chyba je v našej zastaralej technológii. Rádiovú technológiu totiž ľudstvo pozná len niečo vyše sto rokov, čo je v porovnaní s vekom Zeme iba zlomok. "Pravdepodobnosť toho, že inteligentná civilizácia v našej blízkosti používa podobnú technológiu tej našej je veľmi nízka", myslí si Seth Shostak, popredný astronóm v inštitúte S.E.T.I.

Avšak netreba sa vzdávať. Rádiové vlny ako sme ich poznali doteraz sa pomaly ale isto menia z analógových na digitálne pulzy, čo z nich robí oveľa komplexnejší signál, jednoduchší na zaznamenanie. To isté platí aj opačne. Aj napriek tomu, že sa ustavične snažíme zachytávať rádiové vlny z kozmu na rôznych frekvenciách, stále je to len malý zlomok z toho, čo teoreticky sme schopní zachytiť. Zatiaľ to však vyzerá tak, že v našej blízkosti sa momentálne nenachádza žiadna planéta, ktorá je obývaná, alebo ktorej obyvatelia používajú rovnakú technológiu ako my.

Či už sa nám to páči alebo nie, musíme si na záver priznať aj jeden neodškriepiteľný fakt, a tým je skutočnosť, že s rastúcim pokrokom prichádza ruka v ruke aj rastúca pravdepodobnosť sebadeštrukcie. V porovnaní s vekom planéty, doba odkedy sme schopní komunikovať s okolitým vesmírom, až po dobu, kedy sa sami zničíme je veľmi krátka. Zástancovia tejto teórie dávajú do pozornosti predovšetkým nukleárnu vojnu, alebo umelo vytvorený vírus, ktorého vytvorenie by použitím súčasnej technológie nebolo veľkým problémom.

Nájde sa však mnoho takých, ktorých odpoveď na Fermiho paradox je úplne jednoduchá – proste nie je koho hľadať. Faktom ostáva, že až vyše 17% ľudskej populácie neverí v existenciu žiadnej inteligentnej rasy okrem nás. Podľa nich je ľudská rasa jedinečná a buď bola stvorená, alebo sa vyvinula v takých podmienkach, ktoré sa nenachádzajú nikde inde vo vesmíre. Takémuto názoru sa zvykne hovoriť aj "rare Earth hypothesis". Táto teória hovorí o tom, že na vznik života, respektíve planéty vhodnej pre život je potrebných hneď niekoľko zákonitostí a náhod, a to predovšetkým:

- Dobrá pozícia vo vhodnom type galaxie
- Obežná dráha vo vhodnej vzdialenosti od vhodného typu hviezdy
- Vhodné usporiadanie ostatných planét v takejto slnečnej sústave
- Dlhodobo stabilná obežná dráha
- Vhodná, nie príliš veľká, ani príliš malá veľkosť planéty
- Dostatočne veľký satelit (mesiac)
- Tektonika planéty
- Postupný vývoj z jednoduchých organizmov až po komplexnú formu života

Zástancovia tejto teórie si myslia, že život na našej planéte vznikol súhrou spomenutých náhod. Miest vo vesmíre, kde sa opäť spoja rovnaké zhody-okolností nie je ani zďaleka tak veľa, ako sa predpokladá, ak vôbec nejaké sú.

Avšak Dr. Frank Drake má svoju vlastnú hypotézu, prečo sme zatiaľ neboli schopní nikoho nájsť. "Jednoducho ešte potrebujeme hľadať ďalej. Dôsledne sme hľadali len na niekoľkých tisíckach planét a aj to iba na niektorých kanáloch z celého elektromagnetického spektra. Naše hľadanie je iba v plienkach", dodáva.

Dočkáme sa ? Bude ešte naša generácia svedkom kontaktu s mimozemskou civilizáciou ? Ak áno, dozvie sa o ňom verejnosť ? Alebo takýto kontakt už nastal ? Na odpovede snáď nebude potrebné dlho čakať.