Prípad Rexa Heflina
Prípad Rexa Heflina
Heflinove fotografie boli počas uplynulej doby analyzované nespočetne
veľa krát mnohými výskumníkmi. Tak obrovský záujem nevyvolali doposiaľ
žiadne iné fotografie neznámeho objektu.
Všetko sa to odohralo 3. augusta 1965, krátko po 12:00. Heflin pracoval
ako správca diaľnice neďaleko mesta Santa Ana v Californii. Asi
kilometer severne od vojenskej základne El Toro zbadal nejasne čitateľné
dopravné značky, ktoré informovali o krížení cesty so železnicou.
Odstavil preto svoj minivan na krajnici a snažil sa veleniu nahlásiť
zistenú udalosť. Jeho vysielačka však z neznámych príčin prestala
fungovať. O krátku chvíľu na to zbadal na oblohe neznámy lietajúci
objekt, ktorý priletel spoza neho. Povrch objektu bol lesklý, odrážajúci
slnečné žiarenie, s jasným, čiernym pásom uprostred. Heflin neváhal,
vzal zo sedadla spolujazdca svoj fotoaparát – Polaroid 101 a urobil prvý
záber cez predné sklo.
Ako sa objekt ďalej pohyboval smerom na sever, Heflin si všimol na jeho
spodnej strane zeleno-biele svetlá, blikajúce v protismere hodinových
ručičiek. Nahol sa a cez spolujazdcove okno vyhotovil druhý záber. Ako
sa objekt vzďaľoval, podarilo sa mu vyhotoviť ešte jeden záber.
Ako Heflin neskôr objekt opísal, zdalo sa mu, že sa objekt trasie, alebo
vibruje. Neskôr vibrovať prestal a veľkou rýchlosťou sa stratil smerom
na sever. Na mieste, v ktorom sa objekt stratil ostal veľký kúdol
čierneho dymu. Heflin si samozrejme myslel, že sa jedná o nejaký
experimentálny stroj pochádzajúci z vojenskej základne El Toro. Zo
zvedavosti však ešte prešiel asi kilometer smerom k dymovému oblaku,
ktorý medzitým narástol na rozmeroch asi štvornásobne a vyhotovil ďalší
záber.
Stále v presvedčení, že odfotografoval akési experimentálne lietadlo,
ďalej pokračoval vo svojej práci, pričom si všimol, že jeho vysielačka
opäť začala fungovať. Neskôr vo svojej kancelárii v Santa Ane ukázal
štyri fotografie svojim kolegom zo správy diaľníc. Až vtedy, po porade s
kolegami, sa začali domnievať, že by sa teoreticky mohlo jednať o UFO.
Heflin však na tento fenomén neveril a stále bol presvedčený o tom, že
sa jedná o vojenský stroj. Neskôr ho však kontaktovali ľudia z
prominentných miestných novín Santa Ana Register, ktorým fotografie
požičal. Medzitým, vedenie vojenskej základne El Toro poprelo, že by sa
mohlo jednať o ich vojenský stroj.
O krátky čas sa Heflinove fotografie objavili v mnohých svetových
médiách. Samotný Heflin však nikdy nedal súhlas na ich kopírovanie, ani
šírenie. Prvé kópie boli urobené ešte zamestnancom denníka Santa Ana
Register. Ako prví sa ujali prípadu vyšetrovatelia z National
Investigations Committee on Aerial Phenomena (NICAP). Výskumný tím
pozostával z biofyzika Leslie K. Kaeburna, expertku na fotografiu Idabel
Eppersonovej, dvoch leteckých inžinierov Eda Eversa a Johna Graya a Dr.
Roberta M. Wooda, ktorý porovnával Heflinovu výpoveď s faktami na
fotografiách. Počas troch rokov nenašli jediný dôkaz o tom, žeby boli
fotografie falzifikátmi.
Všetky aspekty fotografií, ako aj Heflinova výpoveď do seba zapadali. Do
úvahy sa brala aj Heflinova vierohodnosť, ako aj fakt, že sa o UFO
nikdy v minulosti nezaujímal. Dôveryhodnosť fotografiám pridávala aj
skutočnosť, že sa jednalo asi o najjasnejšie a najčistejšie fotografie
neznámeho objektu vôbec, ktoré boli vyhotovené analógovým fotoaparátom,
ktorý pracuje na princípe klasického kinofilmu, čo znamená, že (v tej
dobe) je takmer vylúčená jeho neskoršia manipulácia.
Zvláštna udalosť sa však stala 20. septembra 1965. Neznámy muž, ktorý sa
do telefónu predstavil ako zástupca NORAD (North American Aerospace
Defense Command), si s Heflinom dohodol osobné stretnutie. Varoval ho
pritom, aby o tomto telefonickom rozhovore s nikým nerozprával. V
dohodnutý deò na Heflinove dvere zaklopali dvaja muži odetí v tmavých
oblekoch. Jeden z nich sa preukázal hnedo-zeleným služobným preukazom,
ktorý náramne pripomínal ten, ktorý nosia príslušníci vojenskej základne
El Toro. Heflin si nezapamätal meno na preukaze, ale všimol si, že
preukaz bol bez fotografie.
Muži Heflinovi tvrdili, že si potrebujú fotografie požičať na expertízu.
Ten ochotne požičal týmto mužom tri fotografie zachytávajúce neznámy
lietajúci objekt. O štvrtú fotografiu, na ktorej bol len dymový oblak,
nemali záujem. Heflin však mužov už nikdy nevidel a fotografie mu
nevrátili. Za pomoci NICAP sa snažil mužov vypátrať, ale neúspešne.
Rovnako tak NORAD poprel, žeby k Heflinovi posielal kohokoľvek pre
vyzdvihnutie fotografií.
Krátko na to sa prípadu chytili aj skeptici. Medzi najznámejšieho patril
Dr. James E. McDonald, ktorý na jar 1966 vyhlásil, že Heflin sa
úmyselne zbavil originálov, aby nebolo možné ich detailnejšie preskúmať.
McDonald prišiel so sériou obvinení a poukazoval na rôzne nejasnosti v
tomto prípade. Neskôr sa však podarilo tieto nezrovnalosti vysvetliť.
Heflin pracoval ešte ďalších 15 rokov ako správca diaľnice, no neskôr sa
u neho začali objavovať zdravotné problémy, a preto s prácou skončil a
presťahoval sa do malého mestečka v Severnej Kalifornii. Stále si
udržiaval patričný odstup od UFO problematiky, ale bol v kontakte s
niektorými zástupcami NICAP. Táto organizácia bola však v roku 1970 po
sériách vyšetrovaní FBI a CIA zrušená.
Jedného dòa, v roku 1993 v Heflinovom novom domove zazvonil telefón. Z
telefónu sa ozval ženský hlas, ktorý sa opýtal: „pozreli ste si svoju
poštovú schránku ?“. Hneď na to bol hovor prerušený. Heflin vyšiel pred
dom a vo svojej poštovej schránke našiel obálku, ktorá bola bez poštovej
známky a neboli na nej žiadne údaje o odosielateľovi. Vo vnútri našiel
originály svojich fotografií 1, 2 a 3, ktoré mu boli vzaté v roku 1965.
Hneď vedel, že sú to jeho fotografie, pretože na zadnú stranu napísal
modrým atramentom číslice od 1 do 4, a to v takom poradí, v akom boli
vyhotovené. Všimol si však, že na fotkách pribudli nejaké označenia. Na
prednej strane fotografie našiel vyryté paličkovým písmom označenia
„ORIGINAL“ a na zadnej strane číslicu 13. Fotografie však boli vzhľadom
na ich vek vo veľmi dobrom stave. Zatiaľ čo štvrtá fotografia, ktorú mal
doma medzičasom zhnedla a objavili sa na nej pruhy, tieto tri
fotografie boli veľmi zachovalé.
V roku 1994 tak mohla byť opäť prevedená analýza originálnych
fotografií, tentokrát však už s použitím modernejšej technológie. Boli
vylúčené akékoľvek známky manipulácie, ako aj pochybnosti, o ktoré sa vo
svojich skeptických názoroch opieral James McDonald. Nezrovnalosti
okolo oblakov, alebo elektrických drôtov sa ukázali ako vady pri
kopírovaní. Ïalšia analýza originálov ešte modernejšou technológiou v
roku 2000, priniesla nasledujúce zistienia:
Fotografie sa úplne zhodujú s Helfinovou písomnou a ústnou výpoveďou
Fotografie zachytávajú pevný neidentifikovateľný objekt pohybujúci sa vzduchom, zanechávajúc pritom stopu
Pochybnosti, ktoré vyslovili William Spaulding a James McDonald boli založené na chybnej kópii originálov
Štúdium týchto fotografií však pokračuje i naďalej. Súčasné skúmanie
fotografií, ktoré vykonáva Dr. Kelson, prinášajú ešte ďalšie
vysvetlenia. Rozmazanie okolo stroja, o ktorom sa pôvodne predpokladalo,
že je následkom zlého zaostrenia, optickej vady, alebo Gausového
efektu, môže byť v skutočnosti dôsledok ionizácie – teórie, o ktorej sa
špekuluje v tejto oblasti už dosť dlho.
Helfin napokon odovzdal svoje fotografie do úschovy Ann Druffelovej s
prosbou, aby boli použité na správnu vec. Mnoho iných výskumníkov sa už
teší, až sa im dostanú do rúk na analýzu. Jedna nejasnosť však predsa
len ostáva neobjasnená – tri zo štyroch fotiek boli počas celých 28
rokov v neznámych rukách a veľmi dobre chránené. Prečo boli Heflinovi
vrátené za tak záhadných a nevyjasnených okolností ostáva záhadou.