Rajská záhrada - existovala ?
Rajská záhrada – existovala vôbec ? A ak áno, kde ?
„A tak Boh vytvoril záhradu na východ od Edenu a do nej dal človeka,
ktorého stvoril (Genesis 2:8). Z Edenu tiekla rieka, ktorá zavlažovala
záhradu a ďalej sa delila na štyri ďalšie hlavy. Meno prvej rieky je
Pison, to je tá, ktorá obklopovala celé územie zvané Havilah. Meno
druhej rieky je Gihon, ktorá obklopuje územie zvané Cush (pravdepodobne
dnešná Etiópia). Meno treťej rieky je Hiddekel (dnešný Tigris). A
napokon poslednou je Eufrad“ (Genesis 2:10-14).
Ale kde sú rieky Pison a Gihon ? Kde presne sa nachádzala biblická
rajská záhrada a existovala vôbec ? To sú otázky, na ktoré sa snažia
nájsť odpovede teológovia, historici, ale i obyčajní ľudia už počas
stoviek rokov. Rajská záhrada (niekedy označovaná aj ako Eden, alebo
Edenova záhrada) bola „lokalizovaná“ už asi na toľkých miestach, ako Atlantída.
Niektorí skorší kresťanskí autori predpokladali, že sa rajská záhrada
nachádzala na území Mongolska, Indie alebo Etiópie. Základom ich teórie
boli známe poznatky o tamojších regiónoch a za predpokladu, že dve
neznáme rieky Pison a Gihon sú podľa nich dnešné rieky Níl a Ganga.
Ďalšou obľúbenou destináciou pre rajskú záhradu bolo Turecko, nakoľko sa
tadiaľ pretekajú spomínané rieky Eufrad a Tigris a nachádza sa tam aj
biblický vrch Ararat. Počas uplynulých sto rokov sa však moderná veda
opiera stále viac o nálezy pozostatkov starých civilizácií na území
dnešného Iraku. Dr. Juris Zarins
z univerzity v Springfielde pracoval sedem rokov na svojej vlastnej
hypotéze. Dr. Zarins je presvedčený, že biblická rajská záhrada sa
nachádza zatopená vo vodách dnešného Perzského zálivu.
Dr. Zarins však dospel k svojim záverom dlhou a namáhavou cestou. Začal,
ako mnoho ďalších výskumníkov, čítaním Biblie znovu a znovu, spredu i
zozadu. K tomu pridal svoje archeologické poznatky z návštevy Saudskej
Arábie, kde strávil vykopávkami a výskumom takmer desať rokov.
Nekonečné hľadanie potravy
Podľa Dr. Zarinsa existujú dva veľké milníky v týchto výskumoch. Prvý sa
datuje približne do roku 30 000 PNL prechodom z človeka neandertálca na
dnešný typ človeka. To sa podľa mnohých antropológov odohralo na
východnom pobreží Stredozemného a Egejského mora, teda niekde v oblasti
dnešného Iraku. Toho času ešte väčšinu Eurázie sužovala doba ľadová, čo
malo za následok pokles hladín vôd až o 120 metrov. A práve v miestach
dnešného Perzského zálivu bola podľa Dr. Zarinsa suchá pevnina. Bola
zásobovaná vodami nie len stále existujúcimi Eufradom a Tigrisom, ale aj
už neexistujúcimi riekami Pison a Gihon, ktoré sa na tomto území
nachádzali. „Je normálne, že ak
technologicky primitívny, ale moderný človek narazí na takéto územie,
kde aj napriek dobe ľadovej nájde úrodnú pôdu a dostatok potravy, označí
ho za raj “ - vysvetľuje Dr. Zarins.
Ale Eden sa tiež postupom času menil. Dr. Zarins si myslí, že v roku 15
000 PNL došlo v tejto oblasti k dosť rapídnym zmenám. Celé územie
drasticky vyschlo. Bolo to dôsledkom zmeny klimatu a postupným slabnutím
zrážok. Vtedy začali ľudia pomaly toto územie opúšťať a sťahovali sa do
prijateľnejších podmienok v strednej Arábii. Potom, medzi rokmi 6000
PNL a 5000 PNL sa do oblasti Edenu opäť vrátili zrážky a územie sa znovu
stalo zeleným a úrodným. Ľudia sa opäť vracali na toto územie, kde ich
čakali prekrásne rozkvitajúce oblasti, ktoré zásobovali mohutné rieky
plné vody a pravidelné zrážky.
Kosti zvierat naznačujú, že v tomto období zažívalo toto územie hojné
obdobie. Tisícky kamenných nástrojov naznačovali intenzívne obývanie
oblastí pri dnes už vyschnutých riekach a jazerách. Takéto nástroje sa
našli dokonca aj v dnes už púštnych oblastiach Rub al-Khali a Empty
Quarter v Saudskej Arábii.
Adam, Eva a zrod písma
S príchodom poľnohospodárstva sa tiež veľa vecí zmenilo. Územie riek
Eufrad a Tigris, ako aj severnú časť dnešnej Arábie obývali ľudia, ktorí
teraz už vedeli ako chovať zvieratá, pestovať jedlo a ktorí vyrábali
charakteristickú keramiku. Už nepredstavovali len potulné skupinky,
ktoré sa hnali za potravou. – potravu doniesli k sebe. A preto sa
začali usadzovať a zhlukovať do väčších usadlostí. Kto boli títo ľudia ?
Zarins si myslí, že to bol kmeň, ktorý si vtedy hovoril Ubaidovia.
Okolo roku 5000 PNL tento kmeň založil jedno z najstarších miest -
Eridu. Postupne vznikali aj ďalšie mestá, ako napríklad Ur alebo Uruk a z
kmeňa Ubaidov sa stala Sumerská civilizácia.
A práve v tomto období uzrelo svetlo sveta prvé písmo, ktorého autori
boli Sumeri. Dr. Zarins začal pracovať na svojej teórii skutočného
významu biblickej záhrady Eden pri návšteve Saudskej Arábie. „Hneď prvú indíciu som objavil v samotnom jazyku“,
tvrdí Dr. Zarins. Slovo „Eden“ totiž znamená po Sumérsky „úrodná
planina“. Ak pôjdeme ďalej, tak zistíme, že slovo „Adam“ po Sumérsky
znamená vo voľnom preklade „usadlosť na úrodnej planine“. Práve tieto
dve slová boli prvými slovami v Sumerskom jazyku. Pomenovania miest, ako
Eris, Ur alebo Uruk totiž nie sú Sumerské, ale pochádzajú od pôvodných
obyvateľov Ubaidov, ktorí mali tiež názvy pre mestá a rieky.
Práve tu spočíva základ celej teórie Dr. Zarinsa. Adam a Eva (k slovu
Eva sa dostaneme neskôr) dostali ako dar všetku prírodu. Mali všetko, čo
potrebovali. Ale zhrešili a boli z raja vyhodení. Ako zhrešili ? Tým,
že sa odvážili postaviť sa božskej všemohúcnosti. „Adam
a Eva nepredstavujú v tomto prípade dve osoby, ale skupiny ľudí. Od
miestnych kmeňov som si vypočul historku, ktorá sa tu traduje už od
pradávna. Pomenovania Adam a Eva prezentujú miestnych poľnohospodárov,
ktorí vynájdením poľnohospodárstva zmenili božské zákony a začali si
pestovať úrodu a zdomácňovať zvieratá namiesto toho, aby sa držali
pôvodnej cesty, tej, ktorú im ponúkal Boh. A čo symbolizuje to, že boli z
raja vyhodení ? Ako som už spomínal, Eden sa nachádza na území dnešného
Perzského zálivu, čiže na zatopenom území. V časoch, keď sa miestne
rieky začali prudko rozvodňovať a celá oblasť sa pomaly ocitala pod
vodou, museli ľudia toto územie opustiť a začali osídľovať východné
pobrežie dnešnej Arábie. To je ich história, preto považujú dnešní
obyvatelia svojich predkov za hriešníkov z Edenu“ - rozpráva doktor Zarins.
Sľúbili sme, že sa ešte vrátime k slovu Eva. Hoci Sumerský jazyk slovo
Eva nepozná, v Biblii sa uvádza, že Eva bola vytvorená z Adamovho rebra.
Prečo práve z rebra ? Jeden Sumerský epos rozpráva o tom, ako boh vody
Enki nahneval svoju matku Ninhursag. Tá od hnevu uvalila na Enkiho
kliatbu smrti a odišla. Ako Enki umieral, zlyhávalo mu postupne osem
životných orgánov. Ninhursag sa nad ním zľutovala, vrátila sa a dala mu
osem liečivých rastlín. Jednu pre každý životný orgán. Po Sumersky sa
povie osoba „nin“ a uzdraviť „ti“. Preto bola bohyňa Ninhursag v epose
označovaná ako „Nin-ti“, teda v doslovnom preklade „osoba, ktorá
uzdravuje“. A tu prichádza slovná hračka, z ktorej pravdepodobne
nedopatrením vzniklo neskoršie pomenovanie Eva. Slovo „ti“ má totiž v
Sumerskom jazyku viacero prekladov. Okrem slova uzdravovať môže „ti“
značiť aj „rebro“. A tak sa postupom času „Nin-ti“ začalo namiesto
„osoba, ktorá uzdravuje“ chybne prekladať na „rebrová osoba“, alebo
„osoba z rebra“, a tá sa povie v hebrejčine, v ktorej bola písaná Biblia
„Eve“.
Dr. Zarins tvrdí, že tak, ako väčšina Biblie, aj príbeh o Adamovi a Eve
bol prevzatý z príbehov starších civilizácií, konkrétne od Sumerov. „Dávno
predtým, ako bol vôbec Genesis napísaný krajina Eden zmizla pod
hladinou vody. Ako sa postupne Zem otepľovala, niekedy v rokoch
5000-4000 PNL, hladina vôd sa prudko zvýšila a pohåtila celé územie
vrátane všetkých usadlostí na pobreží. Sumeri stále tvrdili, že ich
predkovia pochádzali „z mora“ a mali pravdu. Museli odísť z krajiny Eden
na sever, do Mezopotámie“ - vysvetľuje Dr. Zarins.
Ak je Zarinsova teória správna, tak „usadlosť na úrodnej planine“ spolu
so „ženou s rebra“ skutočne nepredstavovali prvých ľudí na Zemi, ale
celé národy, ktoré boli vyhnané zo „svojho raja“ nepriaznivými životnými
podmienkami a stúpajúcimi hladinami vôd. Ak má Zarins skutočne pravdu,
tak je to po už známej konfrontácií Noe a svetová potopa vs. Babylonsky Utnapišti, druhý dôkaz toho, že Biblia vychádza zo starých bájí a povestí.