Samovznietenie
Samovznietenie
Ľudské samovznietenie je jednym z najbizarnejších fenoménov vo svete
paranormálnych javov. Niektorí si síce myslia, že prípady samovznietenia
sú len poverami a mýtmi, ktoré si medzi sebou ľudia rozprávajú. Nie je
to však celkom pravda. Mýty väčšinou charakterizujú isté spoločné
vlastnosti. Väčšinou "sa" stali "údajne" na nejakom mieste kamarátovi
kamarátovho kamaráta, avšak keď sa chce človek dopátrať ku konkrétnym
osobám, stále sa dostane do slepej uličky. V prípade samovznietení to
však neplatí. Stávajú sa konkrétnym osobám, po ktorých tu znenazdajky
ostane len hromada popola.
Prípady samovznietení sú spravidla zaraďované do kategórie duchov a
zjavení, pretože mnohí odborníci si myslia, že tento fenomén vzniká
kvôli akémusi druhu psychokinetiky odohrávajúcej sa v ľudskej mysli. Iní
si zase myslia, že prípady samovznietenia môžu mať niečo spoločné so
zatiaľ tiež pomerne nevysvetliteľným fenoménom zvanom poltergeist,
kde tiež existuje množstvo prípadov náhleho a nevysvetliteľného vzniku
ohňa. Prípady samovznietenia sú však predsa len trochu iné. Nech už ich
spôsobuje čokoľvek, existujú tisícky zdokumentovaných prípadov mnohých
mužov a žien po celom svete.
V decembri roku 2001, 73-ročná žena z mestečka Garden Grove v Kalifornii
zomrela na následky popálenín tretieho stupňa, ktoré mala na 90-tich
percentách tela. Hasiči zasahujúci na mieste, ako aj ohliadajúci lekár
však ostali v nemom úžase. Nevedeli si totiž vysvetliť, ako je možné, že
telo ženy zhorelo do tla, hoci všetok nábytok a aj gauč, na ktorom žena
v čase vznietenia ležala, ostali úplne neporušené.
Ešte zaujímavejší prípad sa stal v roku 1997 v meste Gortaleen v
Severnom Írsku. 76-ročný John O´Connor totiž začal z ničoho nič horieť
pred svojou manželkou. Èo je však zaujímavé, zhorela mu iba hlava. Trup,
nohy, ako aj stolička, na ktorej sedel, ostala úplne neporušená.
Ako vlastne môže byť ľudské telo tak náchylné k samovznieteniu ? Dr.
Gavin Thurston vypracoval ešte v roku 1961 štúdiu, v ktorej prišiel s
hneď niekoľkými vysvetleniami. Podľa neho sa za splnenia istých
podmienok môže stať, že na ľudskom tele začne horieť tuk, a to takým
spôsobom, že nedôjde k poškodeniu okolitého prostredia. Vznietenie podľa
neho nie je samovoľné, ale nastáva v dôsledku externých zdrojov tepla.
Tieto zistenia sa snažil potvrdiť súdny lekár, Dr. D.J.Gee, z univerzity
v Leedse. Tomu sa podarilo uskutočniť experiment, pri ktorom zistil, že
ľudský tuk potrebuje na to, aby horel, teplotu minimálne 250 stupňov
celzia. Spolu s Dr. Thurstonom preto dospeli ku konečnému záveru, že
ľudské samovznietenie vzniká zapálením ľudského tuku z vonkajšieho
zdroja tepla alebo ohňa a hoci je na jeho uskutočnenie potrebná dosť
veľká zhoda viacerých náhod, nie je nemožné.
Ale ako potom vysvetliť prípady, ako napríklad ten z roku 1969, kedy
bola pani Grace Walkerová nájdená spálená vo svojej obývačke ? V čase,
keď ju našli síce ešte bola nažive, no pri prevoze do nemocnice zomrela.
Vyšetrovatelia však v dome nenašli žiadne známky požiaru, či vzniku
ohňa. V miestnosti, v ktorej sa nachádzala neboli žiadne zdroje tepla a
rodina zosnulej potvrdila, že žena bola nefajčiarkou.
Ešte zaujímavejšou je teória, ktorá spája samovznietenie s ďalším
bizarným fenoménom, a to fenoménom guľového blesku. Mnohí vedci vážne
uvažujú nad tým, že za samovznietením stojí práve guľový blesk. Tieto
tvrdenia však stále ostávajú v teoretickej rovine, vzhľadom na to, že je
veľmi ťažké uskutočniť takéto experimenty v laboratórnych podmienkach, a
to aj kvôli tomu, že odborníci sa dodnes nevedia stopercentne zhodnúť
na tom, čo to vlastne guľový blesk je. V roku 1960, Louise Matthewsová z
Južnej Filadelfie prežila hrôzostrašnú skúsenosť, ktorá by mohla byť
istým dôkazom toho, že táto teória môže mať reálnu podobu. Matthewsová
vypovedala, že ležala na gauči vo svojej obývačke, keď zrazu zbadala
veľkú červenú ohnivú guľu, ako vletela do jej bytu cez zatvorené okno
bez toho, aby ho porušila. Matthewsová spanikárila a zo strachu si ľahla
tvárou dole a hlavu dala pod matrac. Podľa jej slov, ohnivá guľa
preletela obývačkou a cez druhé okno vyletela von, pričom celý čas
vydávala akýsi prskajúci vzduch. Guľa mala údajne preletieť ponad ňu a
spôsobiť jej popáleniny na chrbte. Ako dôkaz ukázala spálený pás kože na
zadnej časti tela.
Ïalšou veľmi zaujímavou skutočnosťou pri prípadoch samovznietenia je
fakt, že ľudské telo zhorí úplne do tla, a to aj vrátane kostí. Ostane
po ňom len malá hromadka popola. Ako je to možné, ostáva stále
nevysvetlenou záhadou. V bežných krematóriách totiž spaľovanie ľudského
tela trvá až osem hodín, pri teplotách prevyšujúcich 1100 stupňov
celzia. Na úplné spálenie tela na prach, vrátane kostí je dokonca
potrebná teplota až okolo 1700 stupňov celzia. Ako je teda možné, že v
prípadoch samovznietenia zhorí celé ľudské telo vrátane kostí, a to
všetko bez relevantného zdroja ohňa ? A navyše, bez poškodenia okolitého
prostredia, či nábytku. Dr. Wilton Krogman, antropológ na univerzite v
Pennsylvánii vypočítal, že na to, aby telo zhorelo tak rýchlo a vrátane
kostí, je potrebné dosiahnuť teplotu až okolo 2500 stupňov celzia.
Žiadny z bežne dostupných materiálov v domácnosti, ani ľudský tuk však
svojim horením takúto teplotu nedosahuje. Navyše, ak by na mieste
skutočne vznikla tak vysoká teplota, všetko ostatné v dosahu plameňa by
sa určite vznietilo a roztopilo.
Jeden z najextrémnejších a najzaujímavejších prípadov samovznietenia sa
stal 2. júla 1951 v meste St.Petersburg, v štáte Florida. O deviatej
hodine ráno, keď dcéra pani Mary H. Reeserovej odchádzala z domu, jej
matka sedela v kresle a čítala si svoju obľúbenú knihu. O dve hodiny
neskôr, okolo 11:00 bola nájdená úplne spálená. Ostala po nej len
hromadka popola v kresle a kúsok ľavej nohy. Èo je však na prípade
nazmrazivejšie, jej obľúbená kniha, ktorú čítala, sa nachádzala navrchu
kôpky popola, úplne neporušená. Rovnako neporušené ostalo aj kreslo, v
ktorom žena sedela. Veliteľ hasičského zboru sa pre miestne médiá
vyjadril, že počas svojej dlhoročnej praxe sa s ničím podobným ešte
nestretol.
Prípadu sa ujal policajný vyšetrovateľ J.R.Reichart, ktorý vydal správu,
že na mieste sa nenašli žiadne stopy horľavých tekutín, alebo
nebezpečných výparov, chemikálií, alebo iných urýchľovačov, ktoré by
mohli telo Mary Reeserovej spáliť na popol. Prípad bol spočiatku
uzavretý s výsledkom, že telo nebohej zhorelo následkom úderu blesku,
ktorý sa dostal do interiéru pomocou nástenného ohrievača, pričom
prešiel telom Mary Reeserovej. Vyšetrovateľ však zrušil toto stanovisko o
pár dní neskôr po tom, čo obdržal správu od miestnej meteorologickej
stanice, že v daný deň sa nad mestom nevyskytovali žiadne blesky.
Vyšetrovanie bolo napokon uzatvorené s tým, že príčina smrti nie je
známa. Hlavný vyšetrovateľ J.R.Reichart sa pre tlač vyjadril, že ak by
sme žili v stredoveku, uviedol by ako príčinu smrti čiernu mágiu.
Samovznietenie teda aj naďalej ostáva nevyjasneným fenoménom. Hoci sa
špekuluje o horení ľudských plynov, alebo tuku, tieto teórie majú hlboké
trhliny. Horením ľudského tuku totiž nikdy nemôže vzniknúť tak vysoká
teplota, aby spálila aj ľudské kosti. Navyše, bez poškodenia okolitého
prostredia. Až do dnešného dňa sa nenašiel jediný vyšetrovateľ, ktorý by
objektívne určil príčinu a priame okolnosti prípadov, ktoré z ničoho
nič spália telo na prach. Nad samovznietením teda stále visí veľký
otáznik.