Sealandská lebka
Sealandská lebka
Pozostatky mimozemskej bytosti ? Návštevník z budúcnosti ? Doposiaľ neznámy druh, alebo iba zdeformovaný človek ?
V roku 2007 bola pri vykopávkach v meste Olstykke na Dánskom ostrove
Sealand, nájdená neznáma lebka. Tento objav bol tak vedou, ako aj
verejnosťou pomerne ignorovaný, až do roku 2010. Výskumníci, ktorí lebku
v roku 2008 skúmali na veterinárnej univerzite v Kodani, sa napokon
zhodli na tom, že hoci si spočiatku mysleli, že sa jedná o lebku mamuta,
po detailnejšom skúmaní isté taxonomické (systém živočíchov) znaky
poukazujú na to, že sa nemôže jednať o lebku zvieraťa.
Lebka bola nájdená pri vykopávaní starého odpadového potrubia. Nálezca
si spočiatku myslel, že sa jedná o lebku koňa, nakoľko sa vykopávky
konali na mieste bývalého utrácača koní a viacero konských kostí sa
našlo po celej záhrade. Po odkrytí celej lebky
si však všimol jej humanoidný tvar. Ďalšie vykopávky v mieste nálezu
však neodkryli žiadne iné kosti, ktoré by boli spojené s touto lebkou.
Našli sa len kosti ďalších zvierat a nejaké kamenné nástroje z
neolitickej doby. Skutočnosť, že sa lebka našla medzi neolitickými
pozostatkami však neodhaľuje jej skutočný vek. Uhlíková metóda určovania
veku celkom presne vymedzila, aká je lebka stará. Výskumy ukázali, že
náš neznámy tvor, ktorému lebka patrila, žil medzi rokmi 1200 až 1280
NL. Navyše, lebka bola nájdená nad starými potrubiami, čo znamená, že
bola pochovaná až po roku 1900. Ak k tomu pridáme ešte absenciu
ostatných častí tela, dá sa dôvodne predpokladať, že lebka na mieste
nebola pochovaná dlho, maximálne tak zopár desaťročí.
Riešením záhady je pravdepodobne fakt, že ktosi túto lebku nejaký čas
prechovával, až neskôr ju zakopal. Túto teóriu potvrdzujú aj názory
obyvateľov mestečka Olstykke a priľahlých dedín, ktorí tvrdia, že v ich
meste žije člen akéhosi neznámeho spolku Ordre Lux Pégasos (The order of
Pegasus – Rád Pegasa), ktorý je známy tým, že zbiera a uchováva rôzne
neznáme predmety, medzi ktorými údajne má aj predmety urobené z
nerozbitného kovu, či keramiky. Hovorí sa, že lebka pochádza z oblasti
Balkánska a predtým, ako dorazila do Dánska bola uchovaná v Paríži a v
Mníchove. Všetko sú to však len neoficiálne overené reči.
Ak je príbeh pravdivý, najbližšie výskumy sa môžu skutočne zameriavať na
fakt, či sa jedná o mimozemský artefakt, vzhľadom na skutočnosť, že Rád
Pegasa s vysokou pravdepodobnosťou vlastní artefakty doposiaľ neznámeho
pôvodu. O ráde toho vieme len veľmi málo, v podstate iba to, že vznikol
niekedy okolo roku 1350 a jeho členmi boli viacerí poprední
skladatelia, či spisovatelia. Medzi nimi napríklad Giovanni Boccaccio,
William Shakespeare, Réne Descartes, Thomas Jefferson, Edward
Bulwer-Lytton, Ambrose Bierce, Karin Boye, H.G. Wells, Julio Cortázar,
Joseph Heller, Octavia Butler, Aleksander Solženicyn a Ahmed
al-Baghdadi, ale aj mnoho ďalších. Rád Pegasa tvrdí, že ich názov
vznikol preto, lebo boli (alebo možno ešte stále sú) v kontakte s
bytosťami pochádzajúcimi zo súhvezdia Pegas. Hlavnou ideou hnutia je
myšlienka, že ľudstvo ešte nie je pripravené odhaliť tajomstvo Pegasa.
Lebka je asi jeden a pol krát väčšia ako lebka súčasného človeka, a to
predovšetkým v oblastí očných jamiek. Jej hladký povrch nasvedčuje tomu,
že bytosť bola prispôsobená životu v chladných oblastiach a jeho
relatívne veľké oči svedčia o tom, že sa mohlo jednať skôr o nočného
tvora, žijúceho v tmavých oblastiach, buď v podzemí, alebo na nejakej
planéte obiehajúcej okolo màtvej hviezdy. Zaujímavou informáciou v tomto
momente je fakt, že hviezda 51 Pegasi v súhvezdí Pegasa je prvou
hviezdou „slnečného“ typu (teda podobná nášmu slnku), o ktorej vieme, že
okolo nej obieha ešte minimálne jedna ďalšia planéta. Spektroskopická
analýza planéty HD 209458 b, ktorá obieha okolo hviezdy HR 8799 (tiež v
súhvezdí Pegas) potvrdila v jej atmosfére prvé známky vody mimo našej
slnečnej sústavy.
O tom, komu patri(la) táto lebka môžeme v súčasnosti len diskutovať. Je
to však pomerne čerstvá téma, a preto dúfajme, že najbližšie výskumy nám
odhalia viac. Môžeme však len dúfať, že sa na tento prípad nezabudne, a
médiá ho nezmetú pod koberec, podobne ako kauzu okolo Starchild skull.