Šesť záhadných dedičstiev po našich predkoch

Šesť záhadných dedičstiev po našich predkoch

Každý deň cestuje tisícky turistov do rôznych destinácií po celom svete, aby hlbšie nazreli do tajov záhadných štruktúr, ktoré tu zanechali naši predkovia, snažiac sa pritom pochopiť ich význam. Ale niekedy sa dejú zvláštne veci aj obyčajným ľuďom v ich rodnom meste. A už dvojnásobne to platí v prípade, ak nám chýba akékoľvek logické vysvetlenie. V dnešnom článku si priblížime (ďalších) šesť objektov (alebo miest), ktoré tu ostali po našich predkoch.

1. Salzburgská kocka (Salzburg Cube)
V roku 1885, objavil jeden zo zamestnancov Rakúskej zlievarne artefakt, ktorému sa neskôr začalo hovoriť aj Salzburgská kocka (tiež známy aj pod názvom Wolfsegg Iron). Po tom, čo rozbil hrudu uhlia, sa mu naskytol zaujímavý pohľad. Vo vnútri bol "vrastený" zvláštne vyzerajúci železný predmet. Na svojom povrchu má pukliny s malými dierkami v nich, pričom uprostred je rozpolený. Predmet bol hneď po nájdení odovzdaný do rakúskeho múzea Heimathaus (múzeum miestnej histórie) vo Viedni. Spočiatku sa na základe prvých domnienok predpokladalo, že sa jedná o časť meteoritu. Ale podrobnejšie štúdie Národného prírodovedného múzea vo Viedni vyvrátili tieto špekulácie. Ukázalo sa, že predmet nie je úlomkom meteoritu, ale bol vyrobený z neznámej zliatiny. Vek uhlia, v ktorom bol nález objavený, odborníci určili na 60 miliónov rokov. Predmet je teda minimálne tak starý. Dodnes ho môžeme nájsť vystavený v už spomínanom múzeu miestnej histórie vo Viedni.

2. Kričiaca múmia (Screaming mummy)
Objavená v roku 1886, múmia s trápiacim sa výrazom tváre, je už dlhé roky predmetom mnohých špekulácii. Táto múmia má všetky telesné orgány prakticky nedotknuté, čo nie je pri mumufikácii veľmi obvyklým javom. Aj následkom toho uzrelo svetlo sveta mnoho teórií, z ktorých ale žiadna nebola zatiaľ oficiálne potvrdená. Bob Brier, archeológ z Univerzity Long Island si myslí, že za neobvyklý výraz tváre múmie môžu dva faktory. Jedna z nich je, že osoba bola tesne pred alebo priamo počas procesu mumifikácie zavraždená. Druhá skupina vedcov a archeológovi si pre zmenu myslí, že obeť bola omámená pochovaná za živa. V roku 2008 tvorcovia dokumentárneho špeciálu National Geografic začali špekulovať nad možnosťou, že telo mohlo patriť princovi Pentewere (syn faraóna Ramesesa III.), ktorý bol podozrivý za plánovanie vraždy svojho otca. Antické dokumenty z 12. storočia uvádzajú, že jedna zo žien Ramesesa III., spoločne s jeho synom, plánovali vraždu faraóna, aby sa následne k trónu dostal práve spomínaný Pentewere. Predpokladá sa preto, že po tom, ako ich plány zlyhali, Rameses III., potrestal svojho syna krutou smrťou, a to tak, že ho nechal mumifikovať za živa.

3. Vždy svietiace lampy (ever-burning lamps)

Lampy, ktoré svietia bez akéhokoľvek zdroja (paliva), boli počas stredoveku objavené prakticky po celom svete. Lampy boli v zapečatených hrobkách a predpokladá sa, že ich tam naši predkovia umiestňovali preto, lebo verili, že zosnulý potrebuje svetlo na jeho ceste do večnosti. Viaceré z týchto hrobiek boli otvorené po mnohých rokoch a lampy v nich stále svietili. V stredoveku, v období silného kresťanstva, boli však poverčiví ľudia týmito objavmi zhrození. Mysleli si, že sa jedná o dielo diabla. Z toho dôvodu boli na našu smolu, prakticky všetky takého nálezy zničené. Viaceré indície naznačujú, že naši predkovia poznali elektrický prúd. Svedčia o tom jednak nálezy predmetov, ktoré pravdepodobne slúžili ako galvanické články, jednak rôzne príbehy z historických čias. Podľa jednej z legiend, francúzsky rabín Jechiele vlastnil dômyselné zariadenie, pomocou ktorého vedel spustiť elektrický prúd do kovovej kľučky na svojich dverách. Ak sa mu návštevník nepáčíl, stlačením tlačítka dostal elektrický šok. Ani to však nevysvetľuje, ako mohli lampy fungovať bez zdroja (alebo z neznámeho zdroja) počas tak dlhej doby.

4. Jaskyne pri meste Panxian Dadong (Panxian caves)

Jaskyne sa nachádzajú neďaleko mesta Panxian Dadon, v rovnomennej čínskej provincii Panxian. Je o nich známe, že v nich žili ľudia už pred vyše 300 tisíc rokmi. Tiež vieme, že okolie jaskýň obývali mnohé veľké zvieratá. Odborníci však ostali veľmi prekvapení po tom, čo sa im podarilo nájsť dôkaz o tom, že v jaskyniach žili (alebo tam minimálne uhynuli) aj obrovské stegodony (stegodon = vyhynutý rod z čeľade slonovitých) a nosorožce. Tento objav je pomerne nezvyčajný, vzhľadom na skutočnosť, že sa jaskyne nachádzajú v nadmorskej výške 1600 metrov. Paleoantropológ Lynne Schepartz nechápe, ako sa mohli nájsť v jaskyniach pozostatky zvierat, ktoré v jaskyniach nežijú. Tieto mŕtvoly zvierat do jaskýň mohli eventuálne dotiahnúť iné mäsožravé zvieratá. V tomto prípade je to ale vylúčené, keďže detailnejší výskum kostí ukázal, že niektoré z nich boli rozsekané (pravdepodobne kamennými nástrojmi) a neskôr pochované. To prípad ešte viac zamotáva. Ak by zvieratá aj boli ulovené človekom kvôli potrave, určite by ich ostatky ľudia nepochovávali. Ako sa teda do jaskyne dostali a za akým účelom, ostáva neznáme. Posledná expedícia v roku 1998 nepriniesla žiadne nové odpovede.

5. Objekt na dne Tiberiadského jazera (Ancient Structure Underneath Sea Of Galilee)

V roku 2003, vedci náhodne objavili kruhovú štruktúru na dne Tiberiadského jazera (nesprávne označovaného aj ako Galilejské jazero/more, Tiberské more, Genzaretské jazero, či Kineretské jazero). Po takmer desiatich rokoch od zverejnenia nálezu a po detailnejšom preskúmaní prišiel geofyzik Shmuel Marco so záverom, že sa pravdepodobne jedná o megalitickú stavbu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou stála na suchu, avšak postupom času bola zaplavená vodou. Objekt je postavený z čadiča, pričom z bočného pohľadu má tvar kužeľa. Základňa meria v priemere 70 metrov a siaha do výšky desiatich metrov. Odhadovaná váha je 54,5 milióna ton. Pre ilustráciu, objekt je asi 2x tak veľký ako Stonehenge. Výpočtom množstva usadeného piesku na dne jazera, odborníci odhadujú jeho vek na 2000 až 12 000 rokov. Archeológ Dani Nadel sa domnieva, že objekt sa mohol používať (podobne, ako ostatné megalitické stavby) na obradné účely. Ako sa časom ukazuje, miest ako Stonehenge bolo pravdepodobne na Zemi neúrekom.

6. Topánky z Egyptského chrámu (Egyptian Temple Shoes)
Počas expedície do Egypta v roku 2004 sa archeológom podarilo objaviť nezvyčajný nález. V jednej z nádob našli sedem topánok. Dva páry detských topánok a jedna topánka dospelého človeka. Archeológ Angelo Sesana uviedol, že celá nádoba s topánkami bola pritom veľmi dobre ukrytá, po dobu viac ako 2000 rokov. Expert na antické odtlačky nôh Andre Veldmeijer označil nález za výnimočný, vzhľadom na stav, v akom sa topánky nachádzali, a to aj napriek ich značnému veku. Podotkol pritom, že topánky boli v minulosti výsadou predovšetkým bohatých a významných ľudí. Topánky sa však na pohrebných miestach neponechávali, a tak ostáva stále záhadou, kto a prečo topánky odložil a ako je možné, že ostali počas tak dlhej doby v takmer nepoškodenom stave.

Zub času síce zanechal na mnohých veciach svoju stopu. Postupom času sú nám však pomalým krokom odkrývané rôzne záhady, ktorých význam má problém pochopiť aj dnešná moderná veda.