Skutočný pôvod Vianoc

Skutočný pôvod Vianoc

Každý rok, koncom decembra sa väčšina z nás teší predovšetkým na koniec mesiaca a na sviatky s tým spojené. Hlavne Vianoce, vyzdobené stromčeky, vôňa ihličia, vianočné koledy, no a pre tých menších predovšetkým "Ježiško", či v západnom svete "Santa Claus". Vianočné sviatky sa považujú za najkrajšie dni v roku. Je to obdobie, kedy sa stretáva rodina, obdarúvavajú blízki a je to bezpochyby aj obdobie "špeciálneho" jedla, či spievania vianočných pesničiek. A všetko to je (predovšetkým v našich končinách) spojené s uctievaním Ježiša Krista.

Odkiaľ ale pochádza tvrdenie, že Vianoce sú sviatky pokoja ? Je tomu skutočne tak ? Určite o tom nikto z nás nepochybuje. Všetci dôverujeme tomu, čo nám povedali rodičia. Nemáme dôvod o tom pochybovať. Väčšina z nás sa nikdy hlbšie nezamyslí nad tým, čo vlastne uctieva, alebo čo znamenajú konkrétne zvyky. Akceptujeme ich také, aké sú, neskúmame ich pôvod. Väčšina z nás robí to, čo robia ostatní – nasledujeme davy. Súčasná doba je doslova prepchatá rôznymi zvykmi, ktorých skutočný význam a pôvod pozná už len málokto. Poďme sa ale detailnejšie pozrieť na korene Vianoc a dôvod, prečo ich ľudia uctievajú ? Prečo sú Vianoce 25. decembra ?

Spomínate si na svoje detské časy ? Ja áno. Na začiatku to bol "Ježiško", ktorý mi nosil darčeky. Keď už som bol dostatočne starý na to, aby som si uvedomil, že žiadny škriatok mi pravdepodobne pod stromček hračky nenosí, opýtal som sa rodičov, aký je skutočný význam Vianoc. Ich odpoveď bola, že Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista. Väčšina z nás si myslí, že táto odpoveď je správna. Nie je to však pravda. Väčšina aspektov (kresťanských) Vianoc má svoje korene v starovekom Ríme. Vôbec prvá zmienka o tom, že by sa mali Vianoce sláviť 25. decembra, pochádza z obdobia druhého storočia po (údajnom) narodení Ježiša. Rímania každoročne usporadúvali festival pod názvom Saturnalia. Boli to oslavy, ktoré sa konali v období zimného slnovratu – teda na počesť každoročného návratu Saturna – boha ohňa a úrody. Začínal presne 17. decembra a bujaré oslavy pokračovali až do 25. decembra. Toho dňa sa ľudia s obľubou sobášili, alebo si vymieňali dary. Na Nový rok (1. januára) si vyzdobili domy a rozdávali (predovšetkým) jedlo chudobným ďeťom. V roku 529NL, po tom, čo sa kresťanstvo oficiálne stalo národným náboženstvom Rímskej Ríše, vladár Justinián ustanovil na dni Vianoc štátne voľno. Tieto rituály boli neskôr "pomiešané" s Germánskymi a Keltskými slávnosťami, a to po preniknutí Teutonických kmeňov do Gálie, Británie a do strednej Európy. Práve im vďačíme za vianočnú hostinu, vianočné koláče, posedenie pri krbe, či zdobenie ihličnatých stromčekov. S Ježišom Kristom ale Vianoce nemajú absolútne nič spoločného. Dnešné Vianoce sú zmiešaninou starých pohanských zvykov a rituálov s germánskymi slávnosťami.

Vvsvetľuje Dr. William Gutsch, predseda jedného z najväčších múzeí na svete - Amerického prírodovedného múzea: "Starí Rímania nepoznali žiadne Vianoce. Usporadúvali pohanský festival pod názvom Saturnalia. Konal sa každoročne od 17. do 25. decembra. Mnoho vecí z neho bolo prevzatých a uctievajú sa dodnes. Vianoce v žiadnom prípade nie sú kresťanským sviatkom. Ježiš sa totiž vôbec nenarodil v decembri".

Ako už názov naznačuje, Saturnalia boli oslavy zasvätené uctievaniu Saturna – boha úrody a ohňa. Podľa neho bola neskôr pomenovaná planéta Saturn, hlavne vďaka svojej farbe a jasnému prstencu, ktorý verne reprezentoval oheň. Málokto vie, že aj názov dňa sobota (anglicky Saturday) je odvodený práve od jeho mena – Saturn´s Day. Napokon, všetky anglické dni v týždni sú odvodené od mien pohanských bohov: Moon´s-day, Twis´-day, Woden´s-day, Thor´s-day, Frigga´s-day, Saturn´s-day a Sun´s-day. Tento boh sa ale nevyskytuje iba u Rímanov. Egypťania ho volali Vulcan, Gréci Kronos, Babylónčania Tammuz a u Druidov je známy pod menom Molech alebo neskôr Baal.

Obetovanie ľudí a kanibalizmus

Teraz však prichádza temnejšia stránka Vianočných sviatkov. Okrem osláv sa totiž väčšina pohanských zvykov zahàňala aj rituál obetovania. Tieto hrôzostrašné praktiky sa vykonávali v súvislosti s uctievaním práve boha Saturna, ktorému ľudia na ukľudnenie jeho hnevu a pre zabezpečenie dobrej úrody v nasledujúcom roku, obetovali ľudí, a to predovšetkým svoje vlastné deti. Zabíjaním detí sa však oslavy Vianoc ešte nekončili. Tradície, ktoré sa zachovali ešte z patriarchálnej spoločnosti, hovoria o tom, že kňaz (uctievač) boha ohňa, ktorý chce utíšiť jeho hnev, musí absolvovať rituál pojedania obetovaného človeka, čiže takzvaný "Cahna-Bal" – z ktorého je odvodené aj moderné slovo Kanibal (Cannibal). Drvivá väčšina civilizácií totiž kedysi poznala minimálne jeden rituál, ktorého súčasťou bol aj kanibalizmus. Je preto obrovskou iróniou, že v súčasnosti uctievame tradície, ktorých súčasťou bolo aj obetovanie a pojedanie vlastných detí.

Pôvod vianočných stromčekov, vencov a imela

Aké by to boli Vianoce bez vianočného stromčeka ? To si nevie predstaviť už asi nikto z nás. Práve ten vytvára asi najväčšiu atmosféru a pod ním si najčastejšie nájdeme svoje darčeky. Odkiaľ ale tento zvyk pochádza ? Moderné typy vianočných stromčekov vznikli v Nemecku. Ale starí Germáni tieto zvyky prevzali od Rímanov, ktorí ich zase prevzali od Babylónčanov. Jeden starý Babylónsky epos rozpráva príbeh o vždy zelenom strome, ktorý kedysi dávno vyrástol zo starého a suchého kmeňa. Tento strom reprezentuje boha zrodenia Nimroda. Práve tento symbol stromu bol neskôr rozšírený do rôznych civilizácií. Medzi Druidmi to bol dub, u Egypťanov to bola palma a u starých Rímanov sosna, ktorú zdobili červenými bobuľami, práve počas spomínaných sviatkov Saturnalia.

Čo sa týka imela a vencov z čečiny, sú to taktiež pohanské symboly. Používali sa prevažne v severnej Európe na výzdobu domov a rituálnych miest. Starí Rímania si zase počas obdobia Saturnalie zvykli vymieňať vence z kvetov na znak priateľstva. Schválne, skúste uhádnuť, odkiaľ pochádza zvyk "bozkávania sa pod imelom ?". Správne – zo starých pohanských zvykov. Naši predkovia verili, že imelo má zázračnú moc a tých, ktorí sa budu na imele milovať, nepostihne žiadna choroba. Preto sa s obľubou používalo počas bujarých osláv a sexuálnych orgií, čo v neskoršej konzervatívnejšej dobe stredoveku postupne zmenilo na "bozk pod imelom". V Európe sa zase imelo používalo pri Druidských ceremóniách ako akási bylinková liečba pre zvieratá, ktoré po nej mali nadobudnúť "veľkú plodnosť".

V modernej terminológii sa spájanie (alebo miešanie) rôznych pohanských rituálov s uctievaním "skutočného" Boha nazýva aj synkretizmus. A práve Vianočné sviatky, ktoré každoročne s tak veľkou túžbou očakávame, sú ukážkovým príkladom takéhoto synkretizmu. Napríklad v antickom Izraeli bol za takéto praktiky udelený trest smrti. Starý pohanský rituál oslavy zimného slnovratu bol tak hlboko zakorenený v tamojších zvykoch, že sa príchodom kresťanstva stal národným symbolom a neskôr, v období rozmachu Rímskej Ríše sa vplyvom kristianizácie rozšíril takmer do celého sveta. Aké je teda posolstvo Vianoc v súčasnosti ? Herbert W. Armstrong, autor knihy The Plain Truth About Christmas si myslí: "Vianoce sa stali čisto komerčnou záležitosťou. Sú doslova sponzorované a držané pri živote. Už v septembri môžete v obchodoch vidieť nádherne vyzdobené vianočné stromčeky, reklamy navodzujúce krásnu vianočnú pohodu, noviny prepchaté akciovými vianočnými cenami. Ľudia sú tým dokonca tak zaslepení, že na vás útočia, keď im poviete pravdu. Ročne na to minú miliardy eur, množstvo rodín kvôli tomu vyberá pôžičky, ktoré potom celý ďalší rok splácajú, zadåžia sa, len aby si uctili starý pohanský rituál zimného slnovratu, pri ktorom ľudia pojedali svoje deti. A najlepšie na tom je, že o tom vôbec nevedia. Pochopte, duch Vianoc, ktorý si okolo seba vytvárame každý rok nie je o uctievaní Ježiša, ale o peniazoch".

V poslednej dobe sa aj ja osobne stretávam s názorom, že Vianočné sviatky berú ľudia skôr negatívne, ako poztívne. Už málokto si pod pojmom Vianoce predstaví pohodu a stretnutie rodiny. Väčšine ľudí sa pri vyslovení slova Vianoce vybaví skôr zhon a stres. Majú teda ešte význam ? Už len kvôli stretnutiu rodiny pravdepodobne áno. Ale kto môže za to, že sa rodina počas roka nestretáva ? Nie sme to tak náhodou my sami ?