Sme na pokraji novej doby ľadovej ?
Čo spôsobuje príchod a ústup doby ľadovej počas štyroch dlhých období ?
Zmeny v obežnej dráhe Zeme spôsobili postupom času aj zmeny v slnečnom
žiarení, ktoré dopadá na povrch Zeme. Tieto zmeny sú dosť silné na to,
aby spôsobili zmenu vo vývoji ľadovcov. S touto teóriou prišiel ako prvý
v roku 1920 ruský astronóm Milutin Milankovitch. Hoci bola teória
spočiatku zavrhovaná, údaje zozbierané v 70-tich rokoch potvrdili jeho
tvrdenia.
Topenie a ubúdanie ľadovcov v dnešnej dobe spôsobujú tri faktory:
* Zmeny ekcentricity obehu Zeme
* Zmeny naklonenia Zemskej osi
* Precesia rovnodennosti
Spojením týchto troch faktorov dosiahneme zmenu slnečného žiarenia
dopadajúceho na Zem. Hoci nepriamo, ale zmeny v slnečnom žiarení majú za
dôsledok topenie alebo vznik ľadovcov.
Ekcentricita
Obežná dráha Zeme okolo Slnka nie je presne kruhová, ale je to elypsa.
Práve tvar elypsy, ktorý sa mení z času na čas aj o 5%, nazývame
ekcentricita. Zmena ekcentricity spôsobuje aj zmenu slnečného žiarenia,
ktoré Zem dostane. Napríklad, keď je dráha veľmi elyptická, na jednej
pologuli budú mať horúce leto a studenú zimu a na druhej pologuli
studené leto a teplú zimu. Keď je dráha menej elyptická, obe pologule
budú mať približne rovnaké teploty. Ekcentricita Zeme sa mení v
pravidelných intervaloch - približne raz za 100 000 rokov.
Náklon Zeme
Os Zeme sa stále nakláňa na určitý stupeň. Momentálne je to približne
23,5 stupňa. Náklon sa pohybuje medzi 21.6 a 24.5 stupňov. Zmena náklonu
zeme má za dôsledok veľké zmeny na póloch. Príliš veľký náklon
spôsobuje na severnom póle predĺžovanie dní a nárast teplôt až o 15%.
Posledná doba ľadová
Posledná doba ľadová sa začala asi pred 70 000 rokmi a skončila asi pred
10 000 rokmi. Zem bola o dosť chladnejšia, ako je dnes. Väčšinu pevniny
pokrýval sneh a ľad, hladiny morí a oceánov boli oveľa nižšie. Bez
ohľadu na celkové teploty Zeme, póly boli stále chladnejšie ako ostatné
miesta.
Čo môže spôsobiť prudké ochladenie Zeme a novú dobu ľadovú?
1. Doba ľadová nie je náhodnou záležitosťou. Práve naopak, je to
vyústenie pomalého ochladzovania Zeme. Toto ochladovanie trvá aj
niekoľko miliónov rokov, až kým celý povrch Zeme nebude pokrytý ľadom.
Akonáhle začnú ľadovce pribúdať, prispievajú sami sebe na svoju budúcu
existenciu. Je to ako reťazová reakcia. Čím viac ľadu a snehu na Zemi
je, tým viac odráža slnečné žiarenie späť do atmosféry. Odrazené slnečné
nezohrieva povrch Zeme tak, ako by ho zohrievalo, keby tam ľad nebol.
Zjednodušene - čím viac ľadu bude na povrchu Zeme, tým viac ho bude
pribúdať.
2. Zmena pozície kontinentov. Pokiaľ by sa začala doba ľadová, pozícia
kontinentov by v tom zohrala asi najväščiu rolu. Prítomnosť rozsiahlých
pevnín na severnej pologuli sa zdá byť priam ideálna pre vznik ľadovcov,
pretože veľké množstvo ľadu sa nemôže sformovať v oceáne.
3. Úbytok CO2 v atmosfére môže viesť k ochladzovaniu Zeme. Nakoľko je
CO2 prvok , ktorý prispieva k vytváraniu skleníkového efektu a tým aj k
udržiavaniu primeraných teplôt na Zemi. Úbytok CO2 v atmosfére môže
spôsobiť hneď viac udalostí.
Ako zistíme, kedy sa doba ľadová začala ?
Podľa všetkého v súčasnosti už sme na prahu novej doby ľadovej. Vedci
objavili vrúbkovanie horniny a ľadovcový prach na miestach, kde v
ďalekom okolí vôbec nie je žiadny ľad. Tvrdia, že je to znakom toho, že
sa Zem pomaly ochladzuje. Všetko nasvedčuje tomu, že o pár tisíc rokov
sa Zem opäť na dlhú dobu ponorí do sveta ľadu - a možno to bude aj
navždy. Naopak...tak ako sa Zem ochladí, tak sa môže iná planéta k
životu prebudiť...ktovie - najbližšie je asi Mars, ktorý v minulosti už
zažil život na svojom povrchu. Teraz spí....a čaká na svoju šancu...