Staroveký Egypt
Historické civilizácie a kultúry – staroveký Egypt
Antický Egypt je určite jedna z najfascinujúcejších civilizácii, ktoré
kedy existovali. Dokonca dodnes je spôsob, akým je moderný Egypt
prepojený so svojimi predkami priam ohromný. Napísať príručku, alebo
sprievodcu všetkými oblasťami starovekého Egyptu by stálo množstvo času a
určite by z toho bola minimálne jedna celá kniha, avšak skúsime
čitateľom priniesť aspoň hlavné aspekty každodenného života v starovekom
Egypte.
Každodenný život
Bežný život v antickom Egypte bol trochu odlišný, ako si ho možno
väčšina z nás predstavuje. Relikvie nájdené pri archeologických
vykopávkach, maľby a fresky celkom dôveryhodne vyzobrazovali život v
tamojšom Egypte, ktorý v skutočnosti nebol príliš odlišný tomu dnešnému.
V Egypte boli najdôležitejšie hlavne tri veci – Polyteistické
náboženstvo, faraón a dôležitosť rodiny. Práve rodinný život v Egypte
začínal pomerne skoro a muži so ženami uzatvárali manželský zväzok
často ešte vo veľmi mladom veku. Hoci je známych aj niekoľko prípadov
rozvodov, boli tieto v Egypte veľmi ojedinelé. Manželstvá boli prevažne
polygamné, a to hlavne vo vyšších vrstvách spoločnosti, kde mali muži
viacero žien. Deti hrali v manželstve veľmi dôležitú úlohu a boli
považované za samotný dar od bohov.
Čo sa postavenia žien v spoločnosti týka, je všeobecne rozšírená veľmi
mylná predstava, že ženy v Egypte boli považované za menejcenných
obyvateľov. Pravdou je skôr opak. Ženy mali dovolené mať vlastné
vlastníctvo, svedčiť pred súdom alebo viesť vlastné podnikanie. Rovnako
musíme spomenúť, že hneď viacero žien v histórii vládlo Egyptu ako
kráľovné. Záležalo však na pôvode žien, ale aj na kraji, v ktorom sa
narodili. Zatiaľčo v niektorých oblastiach mali ženy rovnoprávne
postavenie, boli aj oblasti, kde mali ženy úlohu iba sa starať o
domácnosť a o deti.
Každodenný život Egypťanov bol tiež úzko spätý s rôznymi bohmi, či
menšími bôžikmi, ktorí vládli egyptskej mytológii. Bolo bežné, že sa v
obci, či v meste uctievalo hneď niekoľko bohov, ale väčšie mestá zvykli
mať zvoleného jedného z bohov ako „ochrancu“, ktorého následne
obyvatelia mesta aj uctievali. Kostoly a kostolíky sú rozstrúsené v
podstate po celom území Egypta, vierohodne pritom zobrazujúc
náboženstvo, ktoré zahŕňalo rôzne obrady a rituály.
Život roľníkov, ako obyvateľov nižších tried nebol v Egypte práve
najružovejší. Väčšina z nich si zabezpečovala svoje prežitie prácami na
poliach a hospodárskych statkoch. Obilie a pšenica boli hlavnými
poľnohospodárskymi surovinami v Egypte a práve Egypťanom vďačíme za
vynález prvého pluhu na oranie zeme. Kúpiť mäso alebo chovať zviera na
mäso si mohli dovoliť len obyvatelia vyšších tried. Spodné triedy a
roľníci teda zvyčajne konzumovali len pokrmy z cesta alebo vyradené
ovocie. K tomu prispieval aj dosť prísny daňový systém, ktorý ešte viac
zbedačoval chudobu a prehåboval rozdiely medzi jednotlivými vrstvami.
Otroctvo v starovekom Egypte síce existovalo, ale aj dnešná moderná veda
sa v tomto prípade rozchádza v názore. Jedna skupina odborníkov
presadzuje názor, že otroci v Egypte v podstate plnili aj úlohu sluhov,
čiže akoby nejakých „lokajov“ v domácnostiach bohatých rodín. Iný názor
zase tvrdí, že otroci nemali žiadne práva a vykonávali tú najťažšiu a
najpodradnejšiu prácu bez nároku na odmenu. Z tejto teórie tiež vychádza
predpoklad, že i pyramídy na území Egypta boli stavané prevažne
otrokmi.
Egyptské kráľovné
Kráľovné boli poväčšine zatienené ich slávnejšími manželmi, no
poniektoré kráľovné majú aj svoju vlastnú a celkom zaujímavú históriu.
Asi najznámejšou Egyptskou kráľovnou je kráľovná Kleopatra, ktorá je
známa aj ako posledná faraónka Egypta predtým, ako si ho podmanili
agresívne Rímske vojská. Trón zdedila po svojom zosnulom otcovi vo veku
18 rokov, spolu so svojim o 6 rokov mladším bratom, za ktorého sa neskôr
vydala. Avšak predpokladá sa, že táto svadba bola len za účelom
naplnenia akejsi Egyptskej tradície. Kleopatra bola známa svojou
inteligenciou a chytrosťou. Tiež nie je žiadnym tajomstvom, že Kleopatra
bola neskôr milenkou známych vojvodcov Júlia Cézara a Markusa
Antoniusa.
Ďalšou nemenej známou kráľovnou bola kráľovná Nefertiti, manželka kráľa
Akhenatena, ktorá sa preslávila predovšetkým svojou krásou a mohutným
poprsím. Predpokladá sa, že Nefertiti bola vedúcou osobnosťou Egypta
počas vlády jej manžela. Múmia kráľovnej Nefertiti sa dodnes nenašla,
hoci sa podarilo nájsť jej osobné šperky a pečate.
Egyptskí faraóni
Faraóni v Egypte boli jednak akýmisi náboženskými ikonami, tak aj
panovníkmi a vodcami národa. Boli volení na dobu neručitú, čiže až do
svojej smrti. Počas 3000-ročného obdobia starovekého Egypta sa vo viac
ako 30 dynastiách vystriedalo niečo cez 170 faraónov. Trón sa dedil
predovšetkým z otca na syna, ale mnohokrát bola táto reťaz prerušená
vraždami, či záhadnými zmiznutiami faraónov. Zakaždým, ako sa k trónu
dostali dediči a potomkovia inej rodiny, začala sa nová Egyptská
dynastia. Prvým Egyptským faraónom bol podľa všetkého kráľ Aha, no
niektoré zdroje tvrdia, že ním bol kráľ Menes. Nakoľko sa z prvej
Egyptskej dynastie nezachovalo príliš veľa záznamov, tento fakt nie je
možné s určitosťou určiť.
Asi najznámejším Egyptským faraónom je Tutanchamon, často označovaný aj
ako kráľ Tut. Záhadná smrť tohto chlapca zaujíma moderný svet už od čias
objavenia jeho hrobky v roku 1922. V čase svojej smrti mal len 18 rokov
a na základe doposiaľ zozbieraných dôkazov sa špekuluje, že s jeho
záhadnou smrťou môžu mať niečo dočinenia jeho manželka a starý otec.
Za „najplodnejšieho“ faraóna je zase označovaný kráľ Ramses II. Počas
svojho 67-ročného panovania nad Egyptom dotiahol všetko až na vrchol.
Počas svojej vlády splodil vyše sto detí s viac ako tuctom žien a
preslávil sa tiež budovaním veľkého počtu kostolov, chrámov a sôch po
celom Egypte.
Egyptskí bohovia
Mocný Egyptský národ je vedený faraónmi a faraóni sedia na tróne z vôle
bohov – to bola hlavná ideológia Egyptského národa. S výnimkou krátkeho
úseku pod vládnou faraóna Akhenatena, ktorý sa neúspešne snažil nastoliť
vládu jediného boha, celý Egyptský národ uctieval viacero rôznych bohov
a bôžikov. Egyptská mytológia je tak dômyselná, že väčšina bohov a
bôžikov dokonca tvorí svoju vlastnú rodinu. Počas 3000-ročnej existencie
starovekého Egypta vznikol veľmi spletitý systém rôznych bohov a bohýň,
ktoré mali medzi sebou deti, tie mali vlastné deti a tak ďalej.
Menovitý zoznam všetkých Egyptských bohov by bol veľmi dlhý, a tak si
priblížime len niektorých, najznámejších bohov.
Amon
Amón bol bohom mesta Théby, stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov a vodca
faraónov. Bol jedným z najvyšších Egyptských bohov a v dobách Novej
ríše, keď boli Théby hlavným mestom Egypta, bol vôbec najvyšším
egyptským bohom. Reprezentoval vietor, plodnosť a tajomstvo.
Hórus
Horus, je staroveký boh egyptského panteónu, ktorý bol spodobovaný ako
sokol alebo muž so sokoliou hlavou. Horov kult pretrval s viacerými
zmenami počas celých staroegyptských dejín a hral významnú úlohu v
egyptskom náboženstve, obzvlášť v kulte faraónov. Hórus vystupuje v
kráľovskom mýte ako ten, kto porazí zosobnenie síl chaosu, Sutecha, a
nastolí v Egypte poriadok. Hórus je v Egyptskej mytológii považovaný za
boha Slnka a sily.
Sutech
V Egyptskej mytológii bol Sutech bohom púšte, jedného z dvoch
najvýznamnejších prírodných prostredí v Egypte. Bol však spájaný aj s
vojnou, silou a búrkou. Egypťania verili, že v minulosti nastala bitka
dvoch bohov, a to Sutecha s Horusom. V tomto kozmickom konflikte vraj
Hórus porazil sutecha, ale prišiel o jedno oko.
Usir
Usir bola staroegyptská bohyňa mágie, plodnosti, posmrtného života a
vegetácie. Je jednou z najstarších bohýň v Egypte, o ktorých máme
záznamy a pravdepodobne bola uctievaná už v predhistorických časoch.
Spočiatku bola iba bezvýznamnou bohyňou uznávanou najmä v Busiride, kde
zosobňovala moc zeme a vegetácie. Okolo roku 2400 pred Kr., kedy sa jej
meno objavuje v Textoch pyramíd, bola Usir už rozšírenou bohyňou. Od
týchto čias bola Usír v Egypte uctievaná až do potlačenia pohanských
náboženstiev v kresťanskej dobe a počas helenizmu jej kult presiahol
svojim významom hranice Egypta.
Anup
Anup je staroegyptský boh zobrazovaný ako muž so šakalou hlavou alebo
ako šakal ovenčený stuhami a držiaci bič v záhybe svojej laby a vládca
podsvetia. Modlitby k Anupovi sa našli vyryté do väčšiny staroegyptských
hrobov. V Pyramídových textoch je stotožňovaný z Okom Horovým a je
zároveň sprievodcom zosnulých a strážcom mŕtvych.