Sumeri
Historické civilizácie a kultúry – Sumeri
Hoci mnohé indície naznačujú niečo iné, oficiálne učebnice dejepisu
označujú práve Sumerskú civilizáciu za prvú rozvinutú civilizáciu na
svete a za kolísku ľudstva medzi riekami Eufrad a Tigris.
Vznik a história
Prvým mestom vôbec, ktorým sa začala písať história Sumerskej
civilizácie bolo mesto Eridu. Historici predpokladajú, že Sumerská
civilizácia vznikla sformovaním domorodých kmeňov, ktoré si hovorili
Ubaidovia. Presný dátum, kedy sa tak stalo nie je známy, predpokladá sa
však, že sa tak mohlo stať niekedy medzi rokmi 5200PNL až 4500PNL.
Zaujímavosťou však je, že Sumerské legendy hovoria o tom, že ich
civilizácia bola "prinesená" na tento svet do mesta Eridu bohom Enki, čo
neskôr viacerých ľudí podnietilo k tomu, že Sumeri (aj vďaka svojim
vyspelým technológiám) sú potomkovia mimozemskej civilizácie. Táto
teória samozrejme ostáva len v konšpiračnej rovine, ale budeme sa jej
okrajovo venovať v závere článku.
Podobne, ako tomu bolo u Keltov,
ani Sumeri si nevymysleli pomenovanie "Sumeri" sami. Toto pomenovanie
prvý krát použila až Akkádská civilizácia. Sumeri samých seba nazývali
"sag-gi-ga", čo v preklade znamená, "ľudia s čiernou hlavou" a územie,
na ktorom sa ich civilizácia rozprestierala pomenovali "ki-en-gir", čiže
v preklade "miesto civilizovaných pánov".
V prvých rokoch svojej existencie bola Sumerská civilizácia rozdelená na
niekoľko nezávislých mestských štátov, ktorých hranice označovali
kamenné stĺpy. Každý mestský štát bol vybudovaný okolo chrámu, ktorý bol
zasvätený svojmu patrónovi, niektorému z bohov alebo bohýň. Mestu
vládol buď kráľ, alebo kňaz, ktorý musel prísne dodržiavať všetky
mestské rituály. Medzi najznámejšie mestá patrili Eridu, Kish, Lagash,
Ur alebo Uruk. Postupne ako tieto mestá rástli, viedli medzi sebou
takmer tisícročné nepretržité boje o pitnú vodu, územia a dane.
Zoznam sumerských panovníkov je pomerne dlhý, avšak historici sa
domnievajú, že mnoho panovníkov, ktorí sú v ňom uvedení v skutočnosti
nemuselo reálne existovať a majú len mytologický pôvod. Prvým
panovníkom, ktorého historický pôvod sa skutočne podarilo aj hodnoverne
overiť bol Enmebaragesi, panovník mesta Kish a spoločne s ním aj
Gilgamesh, ktorý bol vládcom mesta Uruk. Za zmienku tiež stojí, že v
celom zozname sa nachádza len jedna žena, Kug-Baba, z tretej dinastie
Kish. Ako už bolo spomenuté, historici predpokladajú, že veľké množstvo
vládcov, ktorí sa spomínajú v Sumerskej histórii bolo pravdepodobne
mýtického pôvodu. Aj napriek tomu, že vieme toho o Sumerskej civilizácii
pomerne veľa (aj vďaka tomu, že sa nám podarilo rozlúštiť ich písmo a
jazyk), nedá sa hodnoverne preukázať skutočná existencia niektorých
panovníkov. Mnohí sú totiž opisovaní ako polo-bohovia, alebo bohovia, z
ktorých sa neskôr stávajú legendárne postavy. Aj preto ich odborníci
zaraďujú skôr do mytológie, ako do reálneho života.
Prvé písmo
Sumerom sa pripisuje aj vznik písma, ktoré dnes poznáme pod názvom
"klinové písmo" a je to vôbec prvá forma písomného vyjadrovania. Vzniklo
niekedy okolo roku 3400PNL a postupom času sa čoraz viac
zjednodušovalo. Tento typ písma sa používal v Mezopotámii takmer 3000
rokov a neskôr ho používali aj iné civilizácie, napríklad Akádi, Elamci,
Chetiti, Asyrýjci alebo napríklad aj starí Peržania.
Písali na hlinené tabule, do ktorých boli znaky vyrývané v zvislých
stĺpcoch zaostrenými hrubými a tvrdými steblami trstiny. Písalo sa zľava
doprava, podobne, ako v dnešnom type (latinského) písma. Do hlinených
tabúľ sa písmo vpisovalo ešte keď boli mäkké. Potom sa hlina vypálila v
tehlárskej peci a stvrdla. Tabule s písmom tak boli v tomto stave
pomerne trvácne, ale v prípade potreby sa dali jednoducho recyklovať.
Sumérske písmo bolo veľmi jednoduché, ale zároveň veľmi výstižné,
pretože väčšina slov mala slabičný, aj vizuálny (obrázkový) význam,
zatiaľčo dnešný typ písma má len slabičný význam a my si musíme
predstaviť (respektíve zapamätať), čo to slovo znamená, alebo
znázorňuje. Tento systém sa (hoci už len sčasti) zachoval v Japonskom
alebo v Čínskom písme, kde niektoré znaky ešte dodnes znázorňujú okrem
slova, aj nejaký obraz. Sumerské písmo pôvodne obsahovalo približne 1000
unikátnych znakov, ale neskôr bolo zjednodušené na asi 600 znakov.
Každodenný život
Hoci boli Sumeri veľmi starou civilizáciou, boli veľmi vyspelí prakticky
vo všetkých smeroch. Pestovali predovšetkým jačmeň, pšenicu, redkvičku,
cibuľu, cesnak, šalát, pór a horčicu a chovali najznámejšie domáce
zvierata, ako ovce, kozy, dobytok a ošípané a lovili ryby a vtáky. Ich
poľnohospodárstvo bolo založené predovšetkým na dômyselnom zavlažovacom
systéme. Tento systém kanálov potreboval častú a náročnú údržbu. Túto
však vykonávali výhradne ľudia z nižších vrstiev populácie. V
spoločnosti takmer každý pracoval. Buď pre vlastnú potrebu, alebo aj za
účelom zisku. Tým, že Sumeri poznali peniaze, ako základné platidlo,
mohli predávať svoje služby podobne, ako je tomu dnes. Veľmi obľúbenými
boli preto remeslá, ako sú napríklad hrnčiari, kamenári, tehlári,
kováči, pastieri, rybári a podobne.
Sumerom vďačíme aj za vynájdenie kolesa. Prvé kolesá boli z dreva a
používali sa prevažne na prepravné vozíky a podobne. Neskôr sa však táto
technológia zdokonalila, kolesá sa začali vyrábať aj z kovu a dreva a
používali sa aj v armáde. Sumeri boli vynikajúci obchodníci. V epose o
Gilgamešovi sa spomínajú obchodné výpravy do ďalekých krajín. Vysoko
cenenou surovinou bolo predovšetkým drevo, ktoré bolo v Mezopotámii
veľkou raritou. Sumeri poznali aj otroctvo, hoci to nebolo hlavnou
hybnou silou ekonomiky. Otrokmi boli predovšetkým ženy, ktoré pracovali
väčšinou ako tkáčky, prípadne v lisoch, či mlynoch.
Sumerská spoločnosť bola rozdelená do troch vrstiev. Vrchnu, teda
najbohatšiu vrstvu tvorili panovníci, šľachtici, kňazi a bojovníci.
Stredná vrstva bola najviac rozšírená a sem patrili obchodníci,
remeselníci, farmári a slobodní občania. Spodnú vrstvu napokon tvorili
otroci, ktorí neboli dostatočne šikovní na to, aby sa postarali sami o
seba. V počiatkoch sumerskej civilizácie vlastnilo až 90% obyvateľstva
svoju vlastnú pôdu, ktorá ich živila. Neskôr sa však z tohto štandardu
začali pomaly vymykať kňazi, ktorí si mohli vďaka svojim obrovským
príjimom dovoliť od obyčajných ľudí odkúpiť toľko pôdy, koľko len
chceli. Najímali si chudobných, alebo otrokov, ktorí na ich pozemkoch
potom pracovali.
Bežní ľudia nemali takmer žiadnu silu alebo právomoc, zatiaľ čo králi,
ktorí boli spomedzi obyčajných ľudí zvolení priamou voľbou, sa stali
monarchami. Každý monarcha bol považovaný za "vykonávateľa božích
nariadení". Bolo ich náboženskou povinnosťou prijať zákony bohov a podľa
nich vykonávať svoju vládu. Obyčajní ľudia museli monarchom platiť
dane, buď vo forme peňazí, alebo časti svojej úrody, ktorá bola neskôr
buď predaná, alebo sa použila na zásobovanie armády jedlom.
Ženy mali v spoločnosti menejcenné postavenie. Muž bol u Sumerov vnímaný
ako silnejší jedinec a dominancia mužov nad ženami bola zakotvená aj v
zákone. Ak manžel zomrel, žena automaticky prešla pod kontrolu buď jej
bývalého manžela, otca alebo brata. Ženy nemali zo zákona právo na
žiadnu ochranu, alebo útočisko. V prípade, že vznikol vojenský konflikt,
vojaci chránili prevažne mužov a deti (ale len chlapcov). V dnešnej
spoločnosti je to prevažne naopak. Ak sa žena vyspala s iným mužom, než s
tým, s ktorým žila vo zväzku, jej manžel mal právo ju beztrestne zabiť.
Ak sa nejaký muž vyspal so ženou, ktorá patrila niekomu ako otrok,
takýto muž musel zaplatiť jej majiteľovi 5 šekelov striebra (šekel –
hebrejská jednotka váhy).
Nadradenie muža nad ženou sa prejavovalo aj vo vzdelaní. Žena totiž
nemala právo na vzdelanie a všetci žiaci mohli byť len muži. Ako školy
slúžili chrámy, kde prebiehalo vyučovanie. Spočiatku to bolo zadarmo a
školy slúžili pre všetkých. Neskôr však do škôl príjimali len deti
bohatých šľachticov, ktorí platili veľké peniaze za štúdium svojich
potomkov. Štúdium však bolo veľmi náročnou úlohou. Vyučovalo sa
prakticky celý deň, od východu až do západu slnka. Teória sa však učila
len zriedkavo a celé štúdium bolo zamerané na praktickú časť. Žiaci sa
učili prevažne čítať, písať a počítať, pričom známkovanie neexistovalo.
Ich nedostatky alebo nesplnené úlohy boli trestané bitkou palicou, alebo
prútmi.
Hammurabiho zákonník
Spomedzi všetkých sumerských vynálezov, je asi najtrvácnejším práve
vynájdenie práva a zákona. Hoci mali takmer všetky kultúry isté normy
fungovania, zákon je nesporne fenoménom v tejto oblasti. Zákon je
písanou formou riešenia všetkých opatrení a konfliktov. A práve s
takouto formou písaných zákonov prišiel ako prvý kráľ Hammurabi. Ten bol
síce Babylónsky kráľ, ale pojem Babylónska ríša je odvodený od mesta
Babylón a používa sa ako termín čisto geograficky, a to aj pre obdobia,
kedy žiaden Babylón ani Babylónska ríša neexistovala. V skutočnosti je
to pomenovanie pre oblasť, ktorú tvorila severná časť Sumerov a južná
časť Sumerov (ktorí si hovorili aj Akádci). Spojením týchto dvoch
oblastí spoločne s ďalšími menšími kultúrami vznikla tzv. Babylónska
ríša. Ak sa však bavíme o Babylónčanoch, stále sa jedná len o jednu
veľkú ríšu, ktorá vznikla spojením viacerých menších kultúr sumerského
pôvodu do jedného celku, ktorého hlavným mestom sa stal Babylon. Jednalo
sa však stále o pôvodné sumerské obyvateľstvo.
Kráľ Hammurabi sa zapísal do histórie predovšetkým skompletizovaním
svojej zbierky zákonov. Bol to súhrn už existujúcich zákonov, ktoré
pozmenil a vydal v jednom celku, v písanej a nemennej forme.
Zákonník obsahoval celkom 282 predpisov, ktoré sa týkali rôznych
aspektov života vrátane rodinných práv, obchodu, otroctva, daní,
poplatkov, miezd a podobne. Tento zákonník nám prezrádza veľa o tamojšej
kultúre a spoločnosti. Celý zákonník je napísaný na dva metre vysokej
kamennej tabuli. V úvode zákonníka je zobrazené, ako kráľovi tieto
zákony dáva tamojší boh slnka – Shamash. Zákony však nie sú rovnaké pre
bohatých a chudobných, ale chudobní v nich majú právo na akýsi spôsob
ochrany pred tyraniou silných. Hammurabi ako prvý priniesol
spravodlivosť medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva a je známy svojim
výrokom – "oko za oko, zub za zub".
Náboženstvo a mytológia
Je ťažké definovať sumerské náboženstvo ako celok, pretože to veľmi
záviselo od doby a od miesta v ríši. Takmer každé mesto malo svoj
vlastný typ a štýl mytológie a teológie. V globále môžeme povedať, že
Sumeri vyznávali henoteizmus. Henoteizmus je viera v jedného boha, ktorá
však nepopiera existenciu iných bohov. Sumeri uctievali boha menom An
ako svojho hlavného boha. Slovo "an" znamenalo v sumerskom jazyku "nebo"
alebo "oblohu". Jeho blízki príbuzní boli Enki, Enlil a Inana. Okrem
nich však existovali stovky menších bôžikov, z ktorých bola väčšina
akýmisi "patrónmi" istého konkrétneho mesta. Sumeri verili, že bohovia
stvorili ľudí z hliny, na to, aby im slúžili. Bohovia často prezentovali
svoju silu a hnev rôznymi prírodnými katastrofami, a to napríklad
zemetraseniami alebo búrkami. Sumerské náboženstvo zanechalo svoje stopy
v podstate na celom strednom východe, a to nie len kvôli ich chrámom,
ale predovšetkým v literatúre, ktorá mala obrovský vplyv najmä na
islamistickú kultúru.
Stvorenie sveta a alternatívna história ľudstva
Ako bolo spomenuté v úvode článku, veľmi zaujímavé príbehy obsahuje
sumerská verzia o stvorení sveta a o pôvode ľudstva. Takzvaný sumerský
"zoznam kráľov" totiž obsahuje vládcov, ktorí panovali na Zemi, a to po
dobu vyše 400 000 rokov. V sumerských textoch sa spomínajú bohovia
Annunaki, ktorí prišli na Zem, aby vytvorili ľudskú rasu niekedy v
období veľkej potopy. V historkách môžeme nájsť aj príbeh o veľkej
potope, o ktorom rozpráva “otec ľudí“ Utnapišti. Rovnako ako v biblickom
Noeho príbehu, Utnapišti buduje archu, na ktorú berie ľudí i zvieratá.
Keď chce zistiť, či už vody klesli a objavila sa pevnina, vypúšťa z
archy holuba. Podľa niektorých zdrojov, títo bohovia pochádzajú z
planéty zvanej Nibiru (neskôr u Babylónčanov Marduk). Sumeri tvrdili, že
bohovia prišli na Zem hľadať zlato. Texty hovoria o tom, že bohovia
získavali zlato dávno predtým, ako sa na planéte objavili ľudia. Na
jednej z tabuliek je opísané, ako k tomu došlo. Vajíčko opice bolo
oplodnené bohom menom Enki. Oplodnené vajíčko potom umiestnili do lona
bohyne matky Nimursag. Bytosti zrodené takýmto spôsobom, žiaľ, mali veľa
chýb, ako neplodnosť, choroby pečene a obličiek a tak ďalej. Ïalšie
experimenty však už boli úspešné a prvú vydarenú sériu ľudí pomenovali
Adamu. Medzi hlinenými tabuľkami je rytina predstavujúca boha Enki a
bohyňu Ninki, ktorí držia na kolenách prvého človeka.
Hoci boli tieto príbehy odborníkmi zaradené medzi mytologické, otázkou
ostáva, odkiaľ mali v onej dobe Sumeri tak obrovské poznatky z oblasti
astronómie. Ukazuje sa napríklad, že pred šesťtisíc rokmi Sumeri vedeli,
že Zem je guľatá a krúti sa okolo Slnka. Nebo rozdelili na dvanásť
znamení zverokruhu. Vedeli, ako sú umiestnené všetky planéty v našej
slnečnej sústave a poznali čas ich obehu a dokonca aj farbu niektorých z
nich. Ako k tomu dospeli, keď Urán bol objavený až v roku 1782 (keď sa
podarilo skonštruovať dostatočne ostré sklá), Neptún v roku 1846 a Pluto
dokonca až v roku 1930 ? Zaujímavým je taktiež aj tento
starý sumerský reliéf, ktorý podľa sumerov zobrazuje boha Ninurta, ako
prechádza hviezdnou bránou. Z obrazca je zjavné, že osoba na ňom prstom
stláča niečo na stene. Rovnako si môžeme všimnúť zápästie jeho ľavej
ruky, na ktorom sú vyzobrazené pravdepodobné náramkové hodinky (ktoré
však v tej dobe ani zďaleka nepoznali). Emblém na jeho krku je podobný
tomu, ktorý používali templárski rytieri.
Okrem toho sa však zachovalo veľké množstvo rôznych nákresov a
reliéfov, ktoré zobrazujú záhadné lietajúce objekty, alebo predmety,
ktoré sa vymykajú vtedajšej kultúre a vtedajšej technickej vyspelosti.
Sumerská civilizácia nám teda zanechala množstvo zaujímavých poznatkov,
ale aj množstvo nezodpovedaných otázok. Ako Sumeri žili poznáme vďaka
mnohým zachovaným fragmentom z ich života celkom dokonale. Odkiaľ však
čerpali svoje informácie, odkiaľ mali tak detailné poznatky o vesmíre a
či sú ich príbehy pravdivé však ostáva aj naďalej záhadou.
