Svätý grál

Existuje Svätý Grál ?

Mytológia a náboženstvo sú často považované za dva odlišné svety. V skutočnosti to však môžu byť len dva odlišné pohľady na jednu a tú istu udalosť. A presne to môže byť prípad spojený s legendami a mýtmi o Svätom Grále.

Ak sa ďalej chceme baviť o Svätom Grále, musíme si najprv vysvetliť, čo to vlastne je. Korene tejto legendy siahajú ďaleko do histórie. Odkedy francúzsky básnik Robert de Boron publikoval okolo roku 1200 svoju knihu Great History of the Grail, mnohí ľudia si spojili túto nádobu s kalichom použitým pri poslednej večeri, respektíve s nádobou, do ktorej neskôr po ukrižovaní Jozef z Arymatey zachytil krv Ježiša Krista. Kresťanská cirkev však nikdy oficiálne nepripustila ani jednu zo spomínaných možností, a aj preto ostávajú otázky ohľadom Svätého Grálu stále otvorené.

Posvätné nádoby

Poďme sa pokúsiť zodpovedať na tieto otázky najprv hľadaním odpovedí o Gráli v mytológii. Ako to už zvyčajne v prípade mýtov a legiend býva, ich pôvod je často nejasný a neznámy. Ak ho chceme odkryť alebo pochopiť, nestači sa vrátiť len do stredoveku, kedy sa obyčajný predmet stal náhle zázračným. Pôvod mýtov leži oveľa hlbšie v minulosti – v príbehoch, ktoré sú, žiaľ, často úplne pozmenené kresťanskými vplyvmi.

Okolo 6. storočia PNL obývali strednú Európu prevažne Kelti, ktorí boli v podstate zoskupením viacerých národov Európy. Hoci nepredstavovali ani etnickú jednotu, ani jednodný štát, mali jednotné kultúrne tradície, podobný jazyk a čo je najdôležitejšie – jednotné náboženské kulty. Pre Keltov mali posvätné nádoby osobitný význam. Jedna z legiend hovorí aj o tajomnom a magickom kalichu, ktorý prináša nesmrteľnosť a večnú mladosť.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že najstarší príbeh o Gráli pochádza zo 6. storočia. V básni s názvom Preideu Annwfn od autora Taliesina sa spomína dobrodružná cesta mužov pod vedením kráľa Artuša na miesto zvané Annwfn – miesto v Keltskom podsvätí. Ich cieľom je nájsť dobre strážený legendárny kalich. Podobnosť medzi týmto príbehom a neskorším kresťanským príbehom o Svätom Grále je až pozoruhodne podobná. Aj v jednom aj v druhom príbehu ten, kto sa z Grálu napije, stane sa nesmrteľným. Dosiahnutie večného života je hlboko zakorenené v ľudskom vnímaní, či už vo väčšine náboženstiev alebo v mnohých básnických príbehoch.

Pravdepodobne úplne prvá zmienka o Svätom Gráli však pochádza z diela Perceval, le Conte du Graal od Chretiena de Troyes. V tejto nekompletnej básni, ktorú napísal niekedy medzi rokmi 1180 až 1191, sa Grálu ešte neprisudzovali tak záhadné účinky ako v neskorších dielach. Chertien v básni nespomína objekt ako Grál, ale ako graal (stará francúzska adaptácia latinského slova gradalis – tanier), čo bolo v tej dobe vo francúzštine bežným slovom pre označenie taniera. Podľa Cheritiena, grál bol hlboký tanier, alebo misa, v ktorej sa podávali oblátky.

Ako môžeme vidieť, Grál si predstavovali rôzni spisovatelia inak. Chretien de Troyes ako tanier alebo misu, ostatní mali svoju vlastnú predstavu. Napríklad vyššie spomenutý Robert de Boron ho zobrazuje ako kalich z poslednej večere. Ďalší z autorov, Wolfram von Eschenbach vo svojom diele Parzival opisuje Grál ako skalu, ktorá padla z neba a je pohrebiskom neutrálnych anjelov – teda tých, ktorí sa nepridali ani na stranu Boha, ani na stranu Lucifera. Zaujímavý je aj fakt, že príbehy o Svätom Grále napríklad úplne absentujú vo folklóre ortodoxných krajín, ako Arabov, Slovanov, Rumunov či Grékov.

Viera v Grál ako taká nikdy neopadla. Jeho vlastníctvo sa pripisovalo viacerým skupinám, napríklad aj Templárskym rytierom. Dokonca aj dnes poznáme niekoľko kalichov, o ktorých sa hovorí, že sú Svätým Grálom, napríklad kalich v katedrále vo Valnecii alebo smaragdový kalich v Janove, ktorý bol získaný počas krížiackych výprav do mesta Aleppo. V príbehoch Wolframa von Eschenbacha je zase Grál údajne skrytý na zámku Munsalvaesche. Niektoré iné príbehy hovoria o tom, že Grál je pochovaný pod Rosslynskou kaplnkou v Škótsku a tak ďalej.

Štyri stredoveké relikvie

Počas stredoveku boli za Svätý grál považované predovšetkým tieto štyri artefakty:

1. Prvou zmienkou o kalichu z poslednej večere je obojručný strieborný kalich, ktorý bol uchovávaný v relikviári kaplnky medzi bazilikou v Golgote a Martyriume. Tento Grál sa objavuje len v príbehu pútnika menom Arculf zo 7. storočia, ktorý sa ho údajne dotkol cez otvorený poklop relikviáru, kde bol kalich uchovávaný. Arculf vraj videl aj svätú kópiu pri dverách vstupu do baziliky v meste Constantine. Toto je jediná zmienka o grále situovaná do Svätej zeme.

2. Druhá zmienka pochádza z 13. storočia a uvádza, že Grál sa nachádza v Konštantinopole. Zmienka tvrí, že sa jedná o veľmi noblesný a precízny tanier, ktorý nemá ani najmenšiu chybu. Hovorí sa, že Grál bol ukradnutý z kostola Bucoleon počas štvrtej krížiackej výpravy a potom bol poslaný z Konštantinopolu do mesta Troyes vtedajším biskupom Garnierom de Tranielom v roku 1204. Posledná zmienka o ňom bola z roku 1610, potom údajne zmizol počas Francúzskej revolúcie.

3. Ďalším Grálom je už spomenutý kalich z Janova. Šesťstranný kalich je známy aj pod názvom sacro catino, čiže svätá miska. Je to smaragdový tanier, ktorý meria v priemere asi 37cm. Po tom, čo Napoleon dobyl Taliansko bol poslaný do Paríža a neskôr vrátený späť rozbitý. Jeho pôvod je neznámy. Podľa Williama z Tyre, ktorý písal okolo roku 1170, bol artefakt nájdený v mešite v meste Caesarea v roku 1101. Alternatívny príbeh zo španielskej histórie uvádza, že relikvia bola nájdená keď Alfonso VII obsadil Almeriu za pomoci vojska z Janova. Historky hovoria o tom, že Janovčania nechceli za odmenu nič iné, iba tento kalich.

4. Posledným najznámejším Grálom má byť achátový pohár v katedrále vo Valencii. Prvou zmienkou o tomto kalichu je zmienka z roku 1399, keď ho kláštor San Juan de la Pena podaroval kráľovi Martinovi I. za výmenu za zlatý pohár.

Aj nemecký diktátor Adolf Hitler bol posadnutý vidinou večného života a hľadaním Svätého Grálu. Hitler bol presvedčený, že včený život, ktorý grál ponúka je len pre čistokrvnú Árijsku rasu. Nie je žiadnym tajomstvom, že práve tento artefakt bol Hitlerom najviac vyhľadávaný. Podľa tvrdení Hitlerovej pravej ruky – Heinricha Himmlera, kresťania ukradli množstvo tradícií a symbolov práve z teutonických pohanských náboženstiev, a preto musí byť tento artefakt navrátený na svoje pôvodné miesto – do Nemecka. Himmler poveril Otta Rahna, experta na Svätý Grál, aby sa vydal ho hľadať. Ten sa pokúšal ho nájsť po celej Európe, na strednom východe, preskúmal miesta ako Irán, Katar a kláštory v Pyrenejách, ale až do konca vojny hľadal bezúspešne.

Podľa mnohých je však celý príbeh so Svätým Grálom jednoducho výmyslom. Stále viac a viac, nie len bežných ľudí, ale aj odborníkov pochybuje o hodnovernosti cirkevných textov. Podobne ako drvivá väčšina ostatných prameňov, aj príbehy o Svätom Grále za zdajú byť akousi zmesou prevzatých príbehov z iných kultúr spolu s príbehmi sfanatizovaných kresťanských zástancov z obdobia stredoveku. Kde je ukrytá pravda sa dnes dozvieme už len veľmi ťažko.