Teória evolúcie - pravda alebo lož ?

Teória evolúcie – pravda alebo lož ?

V roku 2009 sme oslávili 150-te výročie vzniku dodnes veľmi kontroveznej Teórie evolúcie, alebo ak chcete Darwinovej evolučnej teórie. Zhodou okolností je to aj dvesté výročie narodenia Charlesa Darwina (1809-1882). Práve Darwinova teória položila základy novej „viery“ zvanej evolúcia. Viery, na základe ktorej môže všetko živé existovať nezávisle od Boha.

Predpokladá sa, že práve Darwinova teória narobila viac „škody“ kresťanskému náboženstvu, ako ktorákoľvek prerzekúcia v histórii ľudstva. Práve kvôli tomu, že sa táto teória považuje za „vedecké“ vysvetlenie vzniku moderného života, začalo mnoho ľudí pochybovať o existencii Boha a o vierohodnosti Biblie. „Ak prvá kapitola Biblie nie je pravda, tak potom aj jej zvyšok je veľmi otázny!“ (Charles Darwin).

Avšak tu sa to nekončí. Vzostup a celkové akceptovanie Darwinovej teórie taktiež viedlo k vzniku ateizmu a neskôr aj rasizmu. Ak teória evolúcie vysvetľuje náš vznik a našu existenciu, tak potom už viac žiadneho Boha nepotrebujeme, a preto – prečo vôbec v nejakého veríme ? Tak toto tvrdenie malo za následok vznik ateizmu. A je toho viac. Ak je Darwinova teória pravdou, tak potom človek nie je nič viac, ako najsofistikovanejšie zviera na planéte. A tým pádom sa môžeme stať ešte lepšími, ak „dopomôžeme“ evolúcii kontrolovaným chovom, podobným, aký presadzoval Hitler v 40-tych rokoch, keď chcel vytvoriť blonďavú, modrookú super-rasu zvanú Übermensch.

Je teória evolúcie faktom ?

Nedá sa jednoznačne tvrdiť, že Darwinova teória je fakt a nemožno ju nazvať ani prírodným zákonom. Čo to znamená ? Proces evolúcie nemožno priamo pozorovať, ani ho napodobniť, to znamená, že defacto chýbajú priame dôkazy. Čiže Darwinovu teóriu nemôžeme nazvať vedeckou teóriou, pretože ju nemožno napodobniť. V tomto prípade nemôžeme hovoriť ani o prírodnom zákone (ako napríklad gravitácia, termodynamika a pod.), čiže to znamená, že evolúcia je skôr modelom, alebo ideou, ktorá sa používa na vysvetlenie pozorovaní vo svete, ktorý poznáme. Nie je to fakt, ani prírodný zákon a ani vedecká teória.

Čo hovorí ?

Darwinova teória nám hovorí, že celý vesmír sa vyvinul prírodnými procesmi a náhodným výberom až do súčasného, pomerne dobre organizovaného stavu. Podľa tejto teórie, celý vesmír vznikol a začal fungovať pomerne náhodným spôsobom. Takže vlastne sa dá povedať, že „prežitie najsilnejšieho“ postupne vyvrcholilo v organizovaný a sofistikovaný komplex. To všetko znie celkom logicky, a tak po 150-tich rokoch existencie tejto teórie máme pomerne veľkú skupinu ľudí, ktorá sa hlási k jej prívržencom a zvolila si ju ako alternatívu k druhej teórii – svet stvoril Boh.

Avšak, ako asi každá, aj táto teória má stále svoje trhliny. Moderná veda preto čelí masívnym problémom, a to prevažne:

1 .Začiatok potrebuje stvoriteľa – ak bol na počiatku skutočne Veľký tresk, kto alebo čo ho spôsobilo ? Ako môže niečo (respektíve všetko) vzniknúť z ničoho ?

2. Prvý život – moderná veda dospela k jednoznačnému záveru, že život na našej planéte nemohol začať „len tak“. Celý komplex žijúcich organizmov počnúc najmenšími bunkami a celá molekulárna mašinéria nedovoľuje náhodné skladanie, ani počas veľmi dlhej doby. Aj napriek dlhým výskumom nie je doteraz celkom jasné, ako vlastne život vznikol.

3. Žiadny mechanizmus vývoja – prirodzený výber je len záležitosťou v rámci druhov. Na to, aby sa mohol život vyvíjať z jedného druhu na druhy, je potrebná genetická mutácia. Avšak, väčšina zdokumentovaných prirodzených genetických mutácii bola skôr škodlivá, ako prospešná. Ako je to teda možné ?

4. Chýba medzičlánok – podľa Darwinovej teórie, život sa môže vyvíjať do sofistikovanejšej formy sériou postupných mutácii. Avšak aj napriek vyše sto-ročným výskumom sa nepodarilo nájsť žiadne medzičlánky medzi mnohými druhmi živočíchov. Akoby vznikli z večera do rána.

Au Revoir Darwin ? Zatiaľ nie...

Aj napriek niektorým nedostatkom, ktoré sa postupom času v Darwinovej teórii objavujú, ešte nepatrí do starého železa. Mark Ridley, jeden z ďalších evolucionistov hovorí pre magazín The New Scientist: „Mnoho ľudí proste nevie, na čom je vlastne teória evolúcie postavená. Myslia si, že hlavným znakom je vývoj z jedného druhu do druhého a hľadajú pritom nejaké chýbajúce medzičlánky. Nikto nemôže poprieť teóriu len preto, že nenašiel chýbajúci článok. Fosílne pozostatky totiž nezohľadòujú maličké zmeny a ukazujú nám len fyziologické rozdiely medzi organizmami. Navyše to, že sa nenašli žiadne fosílie medzičlánkov ešte neznamená, že neexistujú. Ak zmizne váš priateľ a jeho telo sa nikdy nenájde, beriete to tak, že nikdy neexistoval ? „ dodal na záver.

Darwinovú teóriu navyše čiastočne podporuje aj nedávny experiment, ktorý vykonali vedci zo Švédskej univerzity v Linköpingu. Postavili kurín, ktorý bol špeciálne navrhnutý tak, aby vytvoril stresujúce prostredie pre sliepky, ktoré do neho nasťahovali. Osvetlenie bolo nastavené tak, aby simulovalo striedanie dòa a noci vo veľmi nepravidelných, až stresujúcich intervaloch, takže sliepky stratili prehľad o tom, kedy jesť a kedy ísť spať. Po istom čase strávenom v takýchto podmienkach úplne stratili schopnosť hľadania potravy. Zaujímavá časť však ešte len prichádza.

Sliepky boli po čase vrátené do klasického prostredia, kde vysedeli svojich potomkov. Ich potomkovia, hoci od malička vyrastali v klasickom prostredí, začali trpieť presne rovnakými syndrómami. Následný výskum dokázal, že stresujúce prostredie poškodilo u sliepok isté gény, ktoré potom zdedili ich potomkovia.

Aj tento výskum bol jedným z viacerých nedávnych zlomových momentov v oblasti epigenetiky, ktorá sa zaoberá štúdiom epigenomu – akéhosi ochranného zväzku, okolo ktorého sú obalené vlákna DNA. Epigenom hraje kľúčovú rolu v tom, ktoré gény sa prejavia vo vrodených črtoch živočícha. Nie je žiadnou novinkou, že náš epigenom ovplyvòuje prostredie, v ktorom žijeme. Novinkou však je, že to môže byť dedičné.

Epigenetici teda varujú, to ešte nie je koniec. Všetko, čo sa vám počas života stane – ako sa stravujete, v akom prostredí žijete, aké máte návyky – to všetko sa prejaví v ďalších generáciách. Človek je tvor ovplyvniteľný. Tým z nás, ktorí nie sme profesionálni vedci, neostáva nič iné, iba veriť tomu, čo je nám predostreté. Tu sa nám automaticky vynára otázka, čo ak Darwinova teória evolúcie tak, ako nás ju učili v škole, nie je celkom presná ? Alebo aj áno..? Do istého momentu človek príjima podnety tak, ako ho to učia, od istého veku by si mal každý zdravý jedinec vytvoriť svoj vlastný názor...