Tunguzská udalosť

 
Tunguzská udalosť, častokrát označovaná aj ako Tunguzská explózia, bola masívna explózia, ktorá sa stala neďaleko osady Podkamennaya, pri rieke Tunguska, nachádzajúcej sa v dnešnej oblasti Krasnoyarsku v Rusku. Energia uvoľnená počas výbuchu sa pohybovala v rozmedzí 10 až 20 megaton, čo je približne 1000 krát väčšia sila ako atómová bomba zhodená na Hirošimu.

Explózia zničila približne 80 miliónov stromov nachádzajúcich sa na viac ako 2150 štvorcových kilometroch. Tunguzská udalosť je najväčší zdokumentovaný výbuch v novodobej histórii.

Opis udalosti

Je 30. jún 1908, 7:15 miestného času. Ruskí farmári v horách neďaleko jazera Bajkál pozorujú modrastú žiaru, skoro tak silnú ako Slnko pohybujúcu sa po oblohe. Asi o 10 minút počujú ochromujúci a hlasný výbuch. Očití svedkovia opisujú dunivý zvuk šíriaci sa od východu, ktorý je sprevádzaný silnou tlakovou vlnou, ktorá zhadzuje ľudí a poškodzuje chalupy ešte stovky kilometrov od výbuchu. Väčšina svedkov ale opisuje len hrôzostrašný zvuk, no nevidí priamo explóziu. Výbuch bol tak silný, že ešte dva dni po ňom mali ľudia na takmer celej Zemeguli namiesto noci len šero a ešte niekoľko týždňov po výbuchu sledovali tzv. "svetlé noce". Ak by výbuch nastal len o 4 hodiny a 47 minút neskôr, plnou silou by zasiahol mesto St. Petersburg.

Výpovede priamych svedkov

1. Sergei Semenov
"Práve som raňajkoval na trhu vo Vanavare, asi 65km severne od výbuchu. Z ničoho nič som uvidel, ako sa nad cestou roztvorilo nebo a uvidel som ohnivú guľu nad tamtým lesom (pritom ukazuje smerom na neďaleký les). Stále sa to zväčšovalo a celá severná strana už bola v plameňoch. V tom čase už bolo tak teplo, že sa mi začalo dymiť z oblečenia, pretože oheň bol neuveriteľne horúci. Chcel som šaty vyzliesť a odhodiť, ale v tom momente sa nebo zatvorilo a spolu s obrovským hlukom ma odhodilo niekoľko metrov. Na chvíľu som stratil vedomie ale moja žena ma prebrala a odtiahla do domu. Celá zem sa triasla a z neba padali skaly. Ležal som na zemi a kryl som si hlavu. Celým domom vánol strašne horúci vzduch ako z pece."



2. Chuchan z domorodého kmeňa Shanyagir
"Spolu s mojim bratom Chekarenom sme mali chatrč pri rieke. Spali sme. Zrazu sme sa obaja zobudili. Niečo s nami triaslo. Cítili sme silný vietor. Bál som sa. Chekaren sa tiež bál. Volali sme na otca, matku a na bratov, no nikto sa neozýval. Zvonku sme počuli hrozný zvuk, akoby padali stromy. Vybehli sme z chatrče. Vonku fúkal strašný vietor a vo vzduchu bolo plno skál a kameňov. Onedlho po tom, ako sme vyšli z chatrče na ňu spadol strom a tá sa rozpadla na kusy. Potom som uvidel zázrak. Stromy padali a všetko horelo. Zrazu sa oheň stal strašne svetlý....ako by som to opísal....ako keby som sa pozeral do Slnka, boleli ma oči aj keď som ich mal zatvorené - tak to bola prvá búrka. Ako sa všetko utíšilo a ja s Chekarenom sme sa pozerali ako všetko horí, zrazu Chekaren kričí...aha pozri hore ! A tam som uvidel druhý záblesk a hneď za ním aj tretí. Niekde v diaľave, kde Slnko chodí spať som videl aj ďalšie búrky."


3. Krasnoyardské noviny
"Dnes bol pozorvaný nezvyčajný atmosferický jav. 7:43 silý hrmot sprevádzaný prudkým vetrom náhle zasiahol niektoré oblasti v Rusku. Následne nasledovalo zemetrasenie spôsobené tlakovou vlnou, ktoré likvidovalo domy a obidlia. Po prvom údere nasledoval druhý a neskôr tretí. Všetko to bolo sprevádzané silným hrčiacim zvukom, akoby sme počuli naraz trkotať niekoľko idúcich vlakov. Po asi dvoch minútach nasledovalo ďalších 5 až 7 úderov sprevádzaných otrasmi. Po skončení celej udalosti sa nebo zdalo na prvý pohľad čisté a jasné. Bolo bezvetrie a jasno. Avšak po detailnejšom preskúmaní severnej oblohy sa dalo pozorovať ešte niekoľko hodín po udalosti akoby kudle dymu a z oblohy sa sypal jemný popol. Dym sa postupne vytrácal a niekedy okolo tretej poobede sa úplne stratil. "

Možné teórie

Čo sa vlastne stalo ? Existuje niekoľko tvrdení.

1. Dopad trieštivého meteoridu

Vo vedeckých kruhoch sa hovorí, že išlo o meteorid, ktorý sa rozpadol 6 až 10 kilometrov nad Zemským povrchom. Meteoridy dopadajú na Zem z vonkajšieho priestoru takmer každý deň rýchlosťou okolo 10km za sekundu. Väčšinou sú to ale malé meteoridy, ktoré následkom vysokého tlaku zhoria alebo explódujú v atmosfére. Takáto explózia môže byť pomerne nebezpečná. Kamenny meteorid o priemere 10m môže pri explózii vytvoriť energiu až do 20 megaton.

2. Atómový výbuch

Počas neskorších nukleárnych testov v 50-tych rokoch vedci spozorovali zaujimavú podobnosť s Tunguzským prípadom. Celý experiment, zanechal rovnaký efekt, aký nastal počas Tunguzského výbuchu. Odborníci sa zhodli na tom, že Tunguzský výbuch mohol byť atómovým.

3. Asteroid alebo kométa

V roku 1930 britský astronóm F.J.W. Whipple prišiel s názorom, že sa jednalo o malú kométu, konkrétne o kometárny meteorit zložený prevažne z ľadu a prachu. Táto teoria by vysvetľovala aj neskoršie "svetlé noce", ktoré panovali po udalosti v celej Európe. Boli spôsobené prachom rozmetaným v horných vrstvách atmosféry.

Špekulatívne hypotézy

V roku 1989 astronómovia D'Alessio a Harms prišli s teóriou, že Zem zasialha menšia kométa alebo úlomok kométy s vysokou koncentráciou deutéria. To znamená, že mohla explódovať podobne ako vodíková bomba.

Ešte predtým, v roku 1973, Albert A. Jackson IV a Michael P. Ryan, fyzici na univerzite v Texase tvrdili, že celá udalosť mohla byť spôsobená miniatúrnou čiernou dierou. Táto teória však nemala neskôr žiadnu podporu.

V roku 1965 veci Cowan, Atluri a Libby tvrdili, že sú presvedčení o tom, že Tunguzskú udalosť spôsobil dopad anti-hmoty. Avšak táto teória, podobne ako ostatné v tejto kategórii, nenašla ďalšiu podporu.

Tunguska v spojení s UFO

Zachránila Zem mimozemská kozmická loď pred dopadom obrovského meteoritu? Najväčšia záhada 20. storočia - obrovský výbuch v sibírskej tajge v povodí riečky Tunguzky, ktorý sa udial 30. júna 1908 - sa znovu dostáva do pozornosti médií. Vedúci expedície ruských vedcov Jurij Lavbin, ktorá sa v júli vydala na miesto katastrofy, totiž pre internetové vydanie Mosnews povedal, že jeho tímu sa podarilo nájsť pozostatky mimozemskej kozmickej lode, ktorá pravdepodobne zachránila Zem pred dopadom obrovského meteoritu tým, že ho v niekoľkokilometrovej výške rozbila.

O príčinách katastrofy síce existuje množstvo teórií, avšak zatiaľ ani jednu nebolo možné exaktne potvrdiť. Podľa Lavbina je pravdepodobné, že v ten osudný deň sa k Zemi obrovskou rýchlosťou blížil gigantický objekt vážiaci asi miliardu ton. Tlaková vlna, ktorá by pri jeho vniknutí do zemskej atmosféry vznikla, by zlikvidovala všetko živé na našej planéte. „Som presvedčený, že nás zachránila vysokorozvinutá civilizácia, ktorá rozbila mohutný meteorit blížiaci sa k nám obrovskou rýchlosťou,“ povedal Lavbin. Teraz vraj jeho expedícia našla pozostatky veľkého objektu, ktorý spôsobil výbuch meteoritu a veľké stromami pokryté bloky by mohli byť pozostatkami UFO. Okrem toho objavili aj ďalší veľký kovový balvan, ktorý nemožno považovať za zvyšok kozmickej lode. Časti ich nálezu majú teraz analyzovať v jednom laboratóriu v Krasnojarsku.

Jasnejší ako slnko

Čo sa vlastne stalo 30. júna 1908? Niekoľko minút predtým zaznamenali očití svedkovia pozoruhodné nebeské úkazy. Najvýznamnejší bol ako slnko žiariaci cylindrický objekt, ktorý s hukotom letel z juhovýchodu na severozápad k Tunguzke. Pritom sa otriasali budovy faktórie Vanavaara a v Angare a ďalších riekach sa vytvorili až trojmetrové vlny. Objekt menil počas letu niekoľkokrát smer. Svedkovia potvrdili takúto zmenu smerom na východ nad Kešmou. Naposledy ho videli asi 60 km na sever od Vanavaary.Krátko po zmiznutí telesa z dohľadu sa obloha na horizonte rozžiarila a objavil sa obrovský mrak dymu. Hneď potom sa ozvala séria explózií, pri ktorých sa podľa niektorých odhadov uvoľnila energia asi 1000 hirošimských bômb. Ešte v tisíckilometrovej vzdialenosti sa triasla zem a tlaková vlna spustošila asi 2150 štvorcových kilometrov tajgy, pričom sprievodné blýskanie zapálilo a zničilo 200 km2 lesa. Výbuch mal silu 15-megatonovej jadrovej bomby a jeho tlakovú vlnu zaznamenali na celej Zemi. Asi päť minút potom zaregistrovalo približne 1000 km vzdialené observatórium v Irkutsku päthodinovú magnetickú búrku pripomínajúcu jav po americkom atmosférickom jadrovom pokuse v Pacifiku v roku 1958. Niekoľko nocí po katastrofe panovali v širokých oblastiach Ázie a Európy „biele noci“ a až do začiatku augusta pozorovali neobvyklú polárnu žiaru.

Avšak trvalo ešte 19 rokov, než sa vydala do oblasti Tunguzky vedecká expedícia, napísal nemecký geológ Christoph M. Brenneisen, člen druhej rusko-nemeckej expedície v roku 2000. Systematickým bádateľom tunguzského fenoménu bol lotyšský geológ a expert na meteority Leonid Alexejevič Kulik, ktorý v roku 1927 zorganizoval prvú expedíciuKeďže poverčiví Evenkovia ho odmietli sprevádzať do epicentra katastrofy, vydal sa tam sám. Naskytol sa mu otrasný pohľad - pokiaľ dovidel, boli stromy v lese dolámané ako zápalky. Ležali na zemi špirálovito orientované ako pri japonskej hre mikádo. Medzitým však boli ostrovčeky, kde zostala vegetácia neporušená, potom ďalšie, kde zostali stáť stromy bez konárov ako telegrafné ståpy. Kulik bol zmätený, lebo namiesto predpokladaného krátera po meteorite sa mu naskytol pohľad, ktorý nedával žiadny zmysel. Stále veril, že kráter po meteorite museli za 20 rokov zaliať močiare. Avšak ani tak nenašiel akékoľvek zvyšky meteoritu. Ïalšie výpravy plánoval na roky 1941 a 1942, ale v decembri 1941 sa Kulik dostal pri obrane Moskvy do nemeckého zajatia a tam v zime zomrel.

Skutočnú senzáciu však vyvolal až po vojne v roku 1946 sibírsky inžinier A.P. Kazancev. Tunguzskú katastrofu prirovnal k atmosférickému výbuchu jadrovej bomby a tvrdil, že explóziu v tajge v roku 1908 zrejme vyvolal výbuch jadrového agregátu kozmickej lode. Toto tvrdenie dodnes vyvoláva v odborných kruhoch spory, lebo Kazancev bol nie len nadaným vedcom, ktorý sa podieľal na sovietskom raketovom programe, ale bol aj členom medzinárodnej komisie vyšetrujúcej následky výbuchov atómových bômb v Hirošime a Nagasaki.

Jadrom jeho teórie bol spôsob šírenia tlakovej vlny po atmosférickom výbuchu jadrovej bomby, ktorá dokázala vysvetliť zachovanie stromov zbavených konárov. Podobné efekty sa prejavili aj v Hirošime. Ïalším argumentom bola neobyčajne krátka magnetická búrka, ktorá sa vyskytuje po výbuchu nukleárnych bômb. Kazancevovu teóriu podporili aj výsledky niektorých z ďalších asi 33 expedícií. V oblasti Tunguzky zistili zvýšenú rádioaktivitu a genetické zmeny v rastlinách a zvieratách. To by nepodporovalo ďalšiu teóriu o dopade ľadovej kométy s metánovým jadrom. Niektorí oponenti argumentujú, že vzhľadom na sovietske jadrové testy v 50. a 60. rokoch na Sibíri nie sú výsledky preukazné. Nevedia však vysvetliť, prečo sa v letokruhoch z roku 1908 v zachovaných stromoch našli rádioaktívne izotopy.
Záhadu tunguzskej explózie sa ani napriek pokroku vedy a techniky doteraz nedarí jednoznačne vyriešiť. Medzi tie najbizarnejšie patrí aj teória, že za týmto úkazom stál Nikola Tesla, ktorý od roku 1907 experimentoval s vysokonapäťovými výbojmi.