Veľká Sfinga
Veľká Sfinga je štruktúra, ktorá patrí k pohrebisku v Gize nachádzajúcom
sa západne od Káhiry. V oblasti sa nachádzajú pyramídy: Khufu, Khafra a
Menkaura spolu so Sfingou a radom menších pyramíd a hrobiek.
Predpokladá sa, že všetky tieto stavby boli postavené štvrtou dynastiou
kráľov, vládnucich v období zvanom Staré kráľovstvo. Odborníci rozdeľujú
staroveký Egypt na tieto obdobia:
* Predynastické (asi okolo roku 4050 PNL)
* Prastaré obdobie, tiež nazývané aj obdobie rannej dynastie (3050-2575 PNL)
* Staré kráľovstvo (2575-2150 PNL),
* Stredné kráľovstvo (2040-1783 PNL)
* Nové kráľovstvo (1550-1070 PNL)
* Obdobie neskorej dynastie (1070-332 PNL)
Sfinga je najstaršou kamennou stavbou postavenou v období starého
kráľovstva. Počas vládnutia osemnástej dynastie ho nazývali "Horus"
horizontu alebo aj "Horus" pohrebiska. Hor, Heru alebo Har, po grécky
Horus, je staroveký boh egyptského panteónu, ktorý bol spodobovaný ako
sokol alebo muž so sokoliou hlavou.
V neskorších dobách boli vyhotovené aj menšie zhotovenia Sfingy s tvárou
práve vládnuceho panovníka. Predpokladá sa, že tvár Veľkej Sfingy patrí
Chephrenovi, faraónovi zo štvrtej dynastie, ktorý taktiež nechal
postaviť druhú najväčšiu pyramídu v Gize. Podľa vzhľadu Sfingy sa
predpokladá, že Chephren bol vnímaný ako veľmi mocný panovník, dokonca
ho vtedajší obyvatelia považovali za boha.
Vytesaná do pôvodného vápenca, Sfinga je 19,8 metra vysoká a 73,2 metrov
dlhá. Nachádza sa neďaleko Veľkej Pyramídy. Hlavná časť smeruje pozdĺž
východo-západnej osi, tvárou hľadiac na východ. Sprístupnený priestor
tvorí poschodie okolo pomníku, trochu zúžené na západnom konci. Na
západnej strane sa nachádza nedokončený výstupok, ktorý je mierne
vyvýšený od ostatných poschodí. Veľké a malé kusy vápenca boli postupne
osadzované od hora nadol, a to postupne v rôznych obdobiach.
Obdĺžniková stavba známa ako Sfingov Chrám leží na východ Sfingy, ktorá
hľadí priamo na neho. Na juh od Sfingy leží oblasť známa ako "Khafra
Valley Temple". Odtiaľ vedie priamy chodník k druhej Khafrovej pyramíde.
Chodník vedie popri celej južnej časti Sfingy. Na hornej plošine za
Sfingou stojí Khafrová márnica.
Pôvodne mali všetky tri pyramídy v Gize svoj kostol, cestu a márnicu.
Tieto štruktúry boli pôvodne postavené z jemnejšieho a tvrdšieho vápenca
alebo žuly, ktorá ale postupom času čiastočne alebo úplne opadala a
zanechala len holé vápencové múry, ktoré vydržali dlhé stáročia.
Náhrobný kameň Tuthmosisa IV
Medzi obrovskými múrmi sa nachádza aj náhrobok, na ktorom je zaznamenaný
sen Tuthmosisa IV z čias, kedy bol princom. Snívalo sa mu, že sa
zastavil odpočinúť si v tieni Sfingy počas loveckej expedície v púšti.
Zatiaľ čo spal Sfinga mu povedala, že sa stane kráľom, keď odnesie
všetok piesok, ktorý ju zasypal. Tuthmosis nechal odpratať piesok z
okolia Sfingy a skutočne sa stal kráľom. Tuthmosis dal vztýčiť tento
pamätník, ktorý rozpráva jeho príbeh. Ako bol pamätník dokončený, nechal
postaviť aj kaplnku, v ktorej sa uctieval práve Horus.
Tu je celý Tuthmosisov sen:
"Hľa, pozri sa na mňa Tuthmosis, syn
môj. Ja som Horus, tvoj otec. Kráľovstvo bude zverené práve tebe. Ty
budeš ten, ktorý bude nosiť červenú a bielu korunu. Celý svet bude
patriť tebe v celej jeho kráse, až kým bude svetlo hviezd svietiť a kráľ
vesmíru vládnuť. Množstvo bohatstva ti bude patriť. Budeš vyberať
poplatky od domácich, ale aj od iných krajov vo svete. Dlhý vek bude
trvať vláda tvoja a ja ti dám to najlepšie zo všetkých vecí. Piesok v
mojom okolí ma takmer celkom zasypal. Sľúb mi, že urobíš to, čo si
prajem v mojom srdci, a ja ti splním to, po čom túžiš syn môj."
Zvyšné časti textu neboli získané, nakoľko sa postupom času rozpadli, alebo sa stali nečitateľnými.
Vek Sfingy stále nie je definitívou
Podľa geológa Bostonskej univerzity Roberta Schocha, Sfinga nebola
postavená v období, ktoré sa predpokladá. Fotogrametrický prieskum
uskutočnený v roku 1979 Dr. Markom Lehnerom a Dr. K. Lal Gaurim
priniesol ďalšie nezodpovedané otázky. Lehner a Gauri identifikovali a
zaznamenali exponované plochy pamätníka a spoje kamenných blokov. Lehner
a jeho pomocníci došli k záveru, že Sfinga nebola postavená v období
Starého kráľovstva, ale bola v tomto období len rekonštruovaná.
Lehner tvrdí, že starí Egypťania ju "zdedili" po predchádzajúcej
vyspelej civilizácií, ktorej existencia sa datuje ešte niekde do
prehistorických dôb. Ďalej tvrdí, že Sfinga bola Egypťanmi
rekonštruovaná, pretože bola poškodená vodou. Znamenalo by to, že sa
Sfinga mohla dlhší čas nachádzať pod vodou.
Dr. Schoch a Dr. Dobecki vykonávali ďalšie výskumy v oblasti, a to v
rokoch 1990 a 1991. Vyslali zvukové vlny do stien a podlahy, až do hĺbky
4-6 metrov zaznamenávajúc pritom čas, o ktorý sa vrátia. V stene a
podlahe v prednej časti Sfingy zaznamenali rýchlejšiu odozvu, ako v
zadnej časti. V neoslabenej hornine sa šíri zvuk rýchlejšie, zatiaľ čo v
zvetranej hornine pomalšie. Schoch vypočítal podľa rýchlosti zvuku
intenzitu zvetrania. Z toho následne vyvodil záver, že predná časť a
strany Sfingy pochádzajú niekedy z roku 5000 PNL. Zadná časť a ostatné
časti Sfingy boli podľa Schocha postavené pred rokom 7000 PNL.
Kto postavil Sfingu ?
Pokiaľ vychádzame z predpokladu, že tak veľké stavby mohla postaviť len
vyspelá civilizácia, Sfinga je zrejme dielom nejakej prastarej
civilizácie žijúcej dávno pred nami a pred Egypťanmi. Na druhej strane
obyvatelia Británie v dobe neolitu taktiež stavali štruktúry ako
napríklad Stonehenge
aj bez prítomnosti vyspelej techniky. Tým pádom sa nám ale núka otázka,
či sa našli niekde v oblasti Egypta stavby podobné Britskému
Stonehengu. Áno, našli. V roku 1990 neďaleko osady Nabta Playa v južnej
časti púšte. Toto dokazuje, že ľudia stavali megalitické stavby už pred
rokom 5000 PNL.
Kto ale postavil Sfingu ostáva záhadou....