Vikingovia

Pomenovanie "Viking" pochádza zo starého škandinávskeho pomenovania severských bojovníkov, ktorí napádali pobrežie Škandinávie, Britských ostrovov a ostatných častí Európy v období od 8. do 11. storočia NL. Vikingovia cestovali na západ a Varjagovia, ktorých poznáme aj pod pomenovaním "varjažská garda byzantských cisárov" na východ. Toto obdobie Európskej histórie (793 – 1066 NL) sa nazýva aj Doba Vikingov.

Pôvod pomenovania "Vikingovia" nie je celkom zrejmý. Mohlo jednak vzniknúť zo starého severského slova "vík", ktoré znamená v preklade záliv. Prípona -ing znamená "pochádza z", takže celé slovo Viking môže znamenať "pochádzajúci zo zálivu". Je tu však aj druhá možnosť, a to taká, že slovo Viking je odvodená z starého anglického slova "wic" (obchodné mesto), ktoré je priamo odvodené z latinského slova "vicus" (dedina).

Prvý zdokumentovaný Vikingský vpád pochádza z roku 787 NL, kedy skupina mužov z dnešného Nórska priplávala do Portlandu vo Veľkej Británii. Miestná stráž si ich omylom poplietla s obchodníkmi a nechala ich vstúpiť do mesta. Druhým vpádom bol ten z 8. júna 793 NL, kedy Vikingovia napadli Lindisfarne, "svätú zem" na východnom pobreží Anglicka. Ďalších 200 rokov je európska história preplnená rôznymi príbehmi o Vikingských vpádoch a ich rabovaní.

Avšak, väčšina Vikingských útokov smerovala na Francúzsko, pretože ich hlavným nepriateľom bol Karol Veľký. Výnimkou však neboli ani útoky na ostatné, prevažne kresťanské štáty Európy. Vikingom sa podarilo získať vplyv nie len na pobrežných oblastiach Írska a Škótska, ale aj vo veľkej časti Anglicka. Neskôr postupovali do Francúzska a Španielska, ale aj do oblasti Ruska, kde sa im podarilo obsadiť niektoré oblasti okolo Baltického mora. Niektoré príbehy dokonca hovoria o nájazdoch do stredozemia a v okolí Kaspického mora.

Doba Vikingov

Doba Vikingov je pomenovanie obdobia medzi rokmi 793 až 1066 NL v Škandinávii a v Británii. Počas tohto obdobia škandinávski bojovníci a obchodníci uskotočòovali vpády do väčšiny Európy, juhozápadnej Ázie, severnej Afriky a do východných častí Severnej Ameriky. Okrem svojich obchodných ciest cez oceány a po riekach, to boli aj výborní bojovníci, ktorí si podmanili a zotročili viacero kresťanských miest v stredovekej Európe. Okrem iného tak podporili vznik feudálneho systému vrátane hradov, ktoré slúžili prevažne ako obrana pred Vikingskými nájazdmi.

Vikingská spoločnosť bola založená prevažne na poľnohospodárstve a obchode. Nie je celkom jasné, čo podnietilo Vikingov k invázii do Európy. V tejto oblasti poznáme niekoľko teórii. Pre ľudí žijúcich na pobreží to mohlo byť prosté hľadanie nového územia. Ďalším dôvodom mohlo byť, že počas tohto obdobia mali medzi sebou Anglicko, Wales a Írsko vnútorné spory a mohli sa tak zdať jednoduchým cieľom. Avšak historici sa domnievajú, že kľúčovú úlohu pravdepodobne zohralo zničenie Frískej flotily Karolom Veľkým, čo spôsobilo prerušenie dodávok veľkého množstva tovaru zo strednej Európy do Škandinávie.

Podľa historických záznamov, po tom, čo Vikingovia napadli v roku 793 Lindisfarne, pokračovali v menších skupinkách smerom do Anglicka. V roku 865, väčšia armáda, pravdepodobne na čele s Ivarom, Halfdanom a Guthrumom, dorazila do východného Anglicka, kde založili niekoľko miest a pokračovali v dobyvaní. Väčšina malých anglických miest alebo dedín sa proste nemohla rovnať početnejšej vikingskej armáde. Prevaha Vikingov v Anglicku trvala až do roku 1066, kedy Danes prehral svoju kľúčovú bitku s Angličanmi.

Vikingovia však podnikali časté vpády aj do Írska, kde založili niekoľko známych miest, medzi nimi aj Dublin. V roku 986 NL dokonca pod vedením Bjarniho Herjolfssona dosiahli aj pobrežie Severnej Ameriky. Založili tam dokonca niekoľko usadlostí, avšak tie tam kvôli studenému podnebiu vydržali len pár rokov. Rozmach Vikingov na severnej pologuli však poznačilo silné, nezvyčajne tuhé a dlhé obdobie chladu, ktoré trvalo niekoľko stoviek rokov. Táto miniatúrna doba ľadová zdecimovala mnohé vikingské kolónie a zastavila ich ďalšiu expanziu. Nayše, približne v tomto čase zasiahol Európu veľký mor, ktorý tento stav ešte zhoršil. Vikingovia sa úplne prestali rozpínať smerom na západ a dokonca opustili aj dnešný Island.

Spoločnosť

Vikingská spoločnosť bola samo-regulačná. Bola to akási forma konštitučnej demokracie, ktorá niesla jednoduchý názov "Thing". Systém Thing vznikol v roku 600 NL. Mal vlastnú legislatívu a súdnickú moc. Každý slobodný občan musel dodržiavať základné nariadenia, ktoré sa vzťahovali aj na ženy a na postihnutých občanov. Zákony síce neboli v písanej forme, avšak v historických záznamoch sa spomínajú osoby zvané "lovsigemann", ktorí mali za úlohu pamätať si všetky nariadenia a slúžili tak ako akási živá forma zákona. V každom meste ich bolo niekoľko, aby sa tak zabránilo vyšším vrstvám svojvoľne si pozmeòovať nariadenia. Každý slobodný občan, vrátane vojenských náčelníkov a kráľa musel tieto zákony rešpektovať.

Rodina hrala v spoločenských vrstvách kľúčovú úlohu. Ak sa narodil nový človek, automaticky patril do takej spoločenskej vrstvy, do akej patrila jeho rodina. Bolo nemožné sa dostať do inej vrstvy. Bola to rodina, ktorá mu určila jeho spoločenský status, v ktorom sa nachádzal celý svoj život. Vikingská spoločnosť poznala sedem vrstiev:

Najvyššou spoločenskou vrstvou boli králi, spoločne so svojimi kumpánmi. Táto vrstva však vznikla až neskôr, zatiaľčo ostatné spoločenské vrstvy existovali počas celej doby Vikingov. Každý kráľ musel byť zdatným lovcom, ale tiež zručným pri narábaní so zbraòami. Ale čo je najdôležitejšie – musel mať magické schopnosti. Vikingovia verili, že ich králi majú schopnosť liečiť zranených, zastaviť búrky, rozumieť reči vtákov, zastaviť oheò a podobne. Králi sa tiež pravidelne zúčastòovali na Vikingských vojenských vpádoch na iné územia.

Ďalšou spoločenskou vrstvou boli náčelníci. Boli to ľudia, ktorí žili svoj život v luxuse. Každý z nich vlastnil 18 fariem. Museli vedieť strieľať z luku, ovládať meč, kópiu a štít, jazdiť na koni, plávať a veliť bojovým psom.

Ďalšou spoločensku vrstvou bola šľachta, v miestnom jazyku označovaná aj ako "Hauld". Šľachticom sa však nemohol stať hocikto. Stal sa ním až človek, ktorého rodina vlastnila minimálne jednu farmu po dobu šiestich generácii. Podobné postavenie mali aj tzv. "Leidingovia", alebo akýsi "nájomníci", ktorí prenajímali farmy, respektíve pôdu. Za odmenu väčšinou požadovali časť úrody, ktorá sa urodila na farme.

Najbežnejšou spoločenskou vrstvou boli farmári. Väčšina obyvateľov patrila do tejto skupiny. Farmári boli slobodní občania, na ktorých sa vzťahovali všetky dostupné práva a povinnosti vikingskej spoločnosti. Farmári sa samozrejme starali o pôdu, ale okrem toho staviali obydlia, tkali nite, vyrábali náradie a tak podobne.

Najnižšou vikingskou vrstvou boli samozrejme otroci, zvaní "trell". Otroci neboli chránení zákonom. Každý otrok bol majetkom svojho pána. Ten si mohol kupovať a predávať otrokov a mohol ich trestať ako uznal za vhodné. Ak sa náhodou stalo, že majiteľ svojho otroka zabil, nepovažovalo sa to za vraždu. Ak náhodou zabil cudzieho otroka, musel mu kúpiť nového. Cena bola podobná ako za bežné domáce zviera. Ak žena-otrokyòa porodila dieťa, to sa automaticky stávalo majetkom vlastníka. Otroci vykonávali bežné práce na farmách, zbierali drevo, kopali hroby, chovali ošípané a podobne. Otroci jedli nezdravé a vyradené jedlo a podľa zákona, jediná vec, ktorú mohli vlastniť, bol nôž.

Čo sa týka bývania, len málo Vikingov bývalo v mestách. Väčšina z nich boli farmári, ktorí žili v domoch na vidieku na farmách. Tieto farmy sa často nachádzali na vrcholkoch kopcov, s veľmi dobrým výhľadom na okolie, odkiaľ bolo dobre vidieť prichádzajúcich priateľov, alebo nepriateľov. Vikingské domy boli postavené z dreva a mali väčšinou len jednu miestnosť, prípadne boli občas rozdelené na obytnú časť a na stájòu pre zvieratá. Vo vnútri, popri stenách sa nachádzali lavičky na sedenie alebo na spanie, ktoré boli pokryté kožou alebo látkou. Postele sa používali len v bohatých rodinách. Ohnisko v strede miestnosti bolo hlavným zdrojom svetla a tepla. Dym bol odvádzaný cez dieru v streche. Cez niektoré domy pretekala dokonca aj voda, ktorú tam nasmerovali z potoka alebo z jazera. Vykopali jednoduchý kanál, ktorý viedol popod dom. Vo vnútri domu bol tento kanál prikrytý kameòom. Ak potrebovali vodu, jednoducho nadvihli kameò. Vikingovia žili vo veľkých rodinách. Väčšinou žili spolu deti, rodičia a starí rodičia. Ak vlastnili farmárov, sluhov alebo otrokov, tí žili spoločne s nimi v jednom dome. Väčšina vikingských rodín vlastnila kravy, ovce, kozy, ošípané, kone a niekedy aj sliepky. Takmer všetky rodiny mali psa a od roku 1000 NL poznali aj mačky.

Úloha ženy v domácnosti bola postarať sa o rodinu tak, aby mala dostatok jedla počas dlhých a tmavých zím. Väčšina žien mala tiež poznatky o bylinkách a vedeli z nich vyrábať látky, ktorými liečili chorých členov rodiny. Mala hlavné slovo pri náboženských rituáloch v rámci rodiny. V čase, keď šiel manžel na lov, do armády alebo na obchodnú cestu, žena sa musela starať o farmu. Ak išlo o bohatú rodinu, mali na tento účel samozrejme otrokov alebo sluhov. Ženy sa väčšinou vydávali medzi 12. až 15. rokom svojho života. Vystrojenie svadby, ako aj nájdenie ženícha mali na starosti muži – otcovia. Dievča nemalo právo vyberať si, koho chce mať za manžela.

Náboženstvo

Vikingovia úctievali systém viery, ktorý sa nazýval Asatru. Verili, že sídlom všetkých bohov a bohýò je tzv. Valhalla, ktorej zvykli hovoriť aj "Nebesá bojovníkov" (čo čiastočne objasòovalo ich bojovnú náturu). Podľa nich, vojenskí náčelníci a bojovníci môžu uspokojiť svojich bohov odvahou v boji. Zvykli dokonca pochovávať svojich bojovníkov s pokladom, so zbraòami, náradím alebo oblečením. Pomerne častým zvykom bolo spoločne s padlým bojovníkom pochovať zaživa aj jeho ženu, ktorá ho mala sprevádzať na ceste do Valhally po jeho smrti. Vikingovia ucitevali veľa bohov a dá sa povedať, že celú mytológiu rozdeľovali na dve "božie" rodiny – Ásov a Vánov. Ásovia sú o čosi mladšou rodinou ako Vánovia, avšak majú v mytológii oveľa dôležitejšie postavenie. Sídlom rodiny Ásov bolo mesto Asgard. Obé náboženstvá však časom splynuli do jedného systému.

Odin – je hlavným bohom, hlavou Valhally a takisto aj hlavou rodiny Ásov a otcom všetkých bohov. Je synom boha Bora a bohyne Bestly. Odin je bohom vojny a smrti, ale tiež múdrosti a poézie. Má len jedno oko, pretože druhé vymenil za múdrosť.

Frigg – je najvyššou bohyòou a Odinovou ženou. Pozná osudy všetkých ľudí. Je patrónkou manželstva a bohyòou lásky a plodnosti.

Thor – je severským bohom hromu. Väčšinou je opisovaný ako veľký, silný muž s červenými vlasmi a bradou. Je jedným z najsilnejších bohov. Napriek svojmu hrozivému vzhľadu, je veľmi obľúbeným bohom, pretože slúži ako ochránca bohov a ľudí pred zlom.

Týr – podobne ako Thor, aj on je bohom bojovníkov a vyznačuje sa odvahou a statočnosťou. Má len jednu ruku, pretože druhú mu odhryzol obrovský vlk Fenrir, keď sa snažil utiecť z pasce nastraženej bohmi. Je to pôvodne germánsky boh a je bohom vojny a patrónom súdnictva.

Loki – najnevyspytateľnejší a najnebezpečnejší boh severskej mytológie. Obaja jeho rodičia boli obri. Loki je veľmi silný kúzelník. Dokáže meniť podoby a často sa objavuje vo formách ako losos, kobyla, tuleò alebo mucha. Lokiho pozitívny vzťah s bohmi sa končí jeho úlohou v zosnovaní Baldrovej smrti. Nakoniec je zviazaný bohmi s vnútornosťami jedného z jeho synov. Na zviazaného Lokiho zhora kvapká had jed a jeho žena Sigyn ho zbiera do misky (aby nekvapkal na jej muža). Avšak, keď je miska plná tak ju musí Sigyn vyliať a behom tejto chvíľky (keď Sigyn vylieva jed z misky) na neho jed kvapká, čo zapríčiòuje, že sa Loki zvíja v strašlivej bolesti – a tým spôsobuje zemetrasenia. S nástupom Ragnaröku Loki prekåzne z povrazov a bojuje proti bohom so silami jötnarov. V tomto čase sa stretáva s bohom Heimdallrom, s ktorým bojuje. Nakoniec sa zabijú navzájom.

Severská mytológia však pozná okrem bohov aj iné bytosti – obrov, trpaslíkov a valkýry. Obor je legendárna bytosť, ktorá sa vyznačuje obrovskou silou a veľkosťou. Okrem severskej mytológie sa spomínajú napríklad aj v gréckej mytológii. Predstavujú pôvodných obyvateľov, ktorí stáli pri zrode sveta a neskôr na strane chaosu v bitke proti bohom. Trpaslíci sú čarovné bytosti pochádzajúce pôvodom z germánskej mytológie, najčastejšie sa však vyskytujúc v nórskych legendách. Sú spomínaní vždy ako bytosti malého vzrastu, maximálne o výške 150cm. Nechávajú si narásť dlhé brady a sú veľmi ťažkí a silní. Sú veľmi odolnou a vytrvalou rasou. Hľadajú drahé kamene a stavajú rozsiahle podzemné sály plné zlata a striebra. Sú dobrými bojovníkmi a vo väčšine legiend im ako zbrane slúžia sekery a kladivá. Poslednými bytosťami zo severskej mytológie sú valkýry. Tie si vyberajú na bojových poliach duše padlých vojakov a sprevádzajú ich do Valhally. Podľa povestí sa jedná o krásne, ale nebezpečné ženy, ktoré slúžia svojmu bohovi – Odinovi. Jazdia do boja na okrídlených koòoch. V čase mieru obsluhujú a rozptyľujú padlých bojovníkov vo Valhalle.

Zánik Vikingov

Celých 300 rokov boli Vikingovia hrozbou pre Európu. Ale okolo roku 1100 NL začala ich sila slábnuť. Ich domovy sa porozdeľovali na viacero kráľovstiev, ktoré boli medzi sebou znepriatelené. Miesta, ktoré boli niekedy pod nadvádou Vikingov, napríklad tie v západnom Rusku, sa stali nezávislými kráľovstvami vedenými vlastnými kráľmi. Tieto nové kráľovstvá boli dostatočne silné na to, aby odrazili ďalšie útoky Vikingov a dokonca ich napadali na pôvodných územiach.

Na iných miestach v Európe sa postupne Vikingovia miešali s pôvodnými obyvateľmi. Začali rozprávať jazykom ľudí, ktorí žili okolo nich, začali vyznávať miestne zvyky a časom zabudli alebo upustili od pôvodných vikingských spôsobov. Vikingské rodiny prestali migrovať a bojovníci už viac nechodili na agresívne vpády. Misionári navyše časom konvertovali väčšinu pôvodných Vikingov na kresťanstvo.

Avšak Vikingská civilizácia nevymizla úplne. Mnoho miest, hlavne v severnej Európe ešte stále nesie pôvodné vikingské názvy. Niektoré vikingské nápady, ako napríklad sloboda prejavu, sa úspešne zakomponovali do modernej spoločnosti. A nesmieme zabúdať ani na ich príbehy, mýty a legendy, ktoré sa stali základom mnohých rozprávok pre dnešné deti.