Vlad Ţepeş ako gróf Dracula

Vlad Ţepeş (čítaj cepeš) *1431 +1476, vládol v oblasti nazývanej Valašsko na Balkáne v polovici 15. storočia. Bol známy aj pod menami Vlad III alebo Vlad Dracula. Slovo Tepes znamená vo voľnom preklade "napichujúci". Vlad dostal toto pomenovanie kvôli svojej krutosti. Mal sklony k potrestaniu obetí takým spôsobom, že ich nechal napichnutých na kôl a verejne vystavených po celej krajine, pre odstrašenie svojich nepriateľov, ale aj pre udržanie rešpektu. Počas jeho vlády zomrelo týmto spôsobom takmer 100 000 ľudí.

Pôvod slova Dracula

Kráľ Žigmund, ktorý sa stal rímskym cisárom v roku 1410 založil tajný spolok pod názvom "the order of dragon" (rád draka), ktorý mal za úlohu ochraňovať kresťanské pamiatky a cirkev ako takú pred nájazdmi Turkov. V roku 1431 bol do tohoto spolku prijatý aj Vlad II, otec Vlada Tepesa. Od týchto čias začal vo svojom erbe zobrazovať aj symbol draka. Slovo drak je rumunsky "Drac". Slovo "ula" znamená syn, takže "Dracula" znamená v preklade "Dračí syn". Podľa tohto výkladu sa Vlad III stal Vlad Dracula, alebo tiež "syn draka", foneticky rumunsky Drăculea.

Život Vlada Tepesa

Vlad Tepes sa narodil v Decembri 1431 v Transylvánskom meste Sighisoara. Dom, v ktorom sa narodil ešte stále stojí. Jeho vzdelanie bolo typické pre synov urodzených panovníkov v Európe. Stal sa žiakom vojenskej školy Boyar, ktorá bojovala proti Turkom v bitke pri Nicolopolise. Vlad sa naučil všetky zručnosti vojny a mieru, ktoré boli potrebné pre kresťanského rytiera. Tepesove prvé vládnutie bolo pomerne krátke. Trvalo iba dva mesiace. Až v roku 1456 sa za pomoci Huňadyho znovu vrátil na trón. Menoval Tirgoviste ako hlavné mesto a začal budovať svoj hrad v neďalekých horách v blízkosti rieky Arges.

Zverstvá Vlada Tepesa

Ako už bolo naznačené, Vlad Tepes bol veľmi krutý panovník. Viac ako čokoľvek iné, ho v histórii preslávili najmä jeho krutosti. Vlad uprednostňoval na svojich zajatcoch alebo väzňoch tzv. smrť prerazením. Prerazenie bola jedna z najobávanejších smrtiacich metód, pretože bola obvykle veľmi bolestivá a pomalá. K obom nohám obete sa priviazali kone, ktoré postupne ťahali človeka smerom na naolejovaný kôl, ktorý nesmel byť príliš ostrý, aby obeť nezomrela v šoku. Spravidla vnikol kôl do tela cez zadok a kone ťahali obeť až kým kôl nevyšiel cez ústa. Záznamy ukazujú, že obete boli často prepichnuté tak, aby viseli hlavou dolu.

Tepes zvykol často prepichnuté telá vystaviť v meste alebo za mestom, usporiadané do rôznych geometrických obrazcov. Výška kôlu, na ktorom boli obete napichnuté bola úmerná jeho vojenskej hodnosti. Čím vyššiu hodnosť obeť mala, tým vyššia bola aj kópia, na ktorej bola napichnutá. Telá ostali ponapichované na kópiách aj niekoľko mesiacov, až kým sa nezačali rozkladať. V roku 1461 kráľ Mohammed II, pri jednom zo svojich Tureckých vpádov nariadil ústup po tom, čo zbadal dvadsať tisíc Tureckých hnijúcich väzňov napichnutých tesne pred mestom Tirgoviste.

Hoci prerazenie bolo jednou z Tepesovych najobľúbenejších metód, ani zďaleka to nebola jeho jediná metóda. Medzi jeho ďalšie metódy patrilo napríklad nabíjanie klincov do hlavy, orezávanie končatín, odrezanie nosa a uší, skalpovanie alebo upálenie za živa. Tepesovej krutosti neunikol nikto. Jeho obeťami boli aj ženy, deti, roľníci, veľvyslanci a obchodníci. Vlad totiž trval na tom, aby bol jeho ľud pracovitý a poctivý. Obchodníci, ktorí okrádali svojich zákazníkov neunikli jeho hnevu.

Počiatky upírstva

Legenda o upíroch je ešte aj dodnes silne zakorenená v celej Balkánskej oblasti. Skutočná "epidémia" upírstva sa údajne začala šíriť práve v okolí mesta Tigroviste. Počet hlásených prípadov dramaticky vzrástol, a to najmä na Balkáne a v Maďarsku. Začali sa množiť prípady výskytu ľudí so "syndrómom nemrtvych". Všetko to mal mať údajne na svedomí práve Vlad Tepes. Už počas jeho života sa začína šepkať, že rád obľubuje krv, díva sa na krv, dokonca sa v krvi aj kúpe. Postupom času sa začína v mestečku šíriť panika. Neprestáva ani po Tepesovej smrti. Mnohí sú presvedčení, že aj napriek tomu, že je màtvy, vídavajú ho po nociach prechádzať sa ulicami Tigrovista. Nosieva dlhý čierny plášť a na ruke má prsteň s červeným drahokamom - údajne presne ten, ktorý Tepes nosieval počas svojho života. Či sa táto legenda zakladá na skutočnosti, alebo je to číry výmysel je dnes len ťažko predpokladať. Pravdou ale je, že historky s upírmi sú ešte dodnes veľkou devízou tamojších obyvateľov.

V histórii bolo už viac ľudí označených za upírov. Medzi nimi napríklad aj Alžbeta Báthory, ktorá taktiež mala obľubu v krvi. Skeptici sa na to pozerajú z iného uhla pohľadu. Tieto historky podľa nich vymysleli len Tepesovi nepriatelia, aby ho zosmiešnili pred okolitým svetom.

Čo sú to vlastne upíri ?

Upír je postava, ktorá figuruje v mnohých povestiach a bájach. Upírom sa stal človek, ktorý sám bol upírom uhryznutý, alebo zjedol mäso z upírom napadnutého zvieraťa. Ale nielen to. Upírmi sa vraj stávali aj ľudia, ktorí boli za svojho života čarodejníkmi, zločincami alebo ktorí zomreli neprirodzenou smrťou, napríklad samovraždou. Zahubiť upíra bolo možné niekoľkými spôsobmi, napr. zastreliť ho striebornou guľkou alebo - a to bol používanejší spôsob - otvoriť jeho hrob a prebiť mu srdce zaostreným dreveným kolom. Že tento postup nie je len čisto teoretický, dokazujú mnohé nálezy upírich pohrebísk, kde sú kumulované telá s jasnými protivampirickými zásahmi. Nie je tomu až tak dlho čo bolo takéto pohrebisko nájdené v Čelákoviciach u našich českých susedov. Veľmi zaujímavá je skutočnosť, že nájdené lebky boli odlišnej veľkosti, než je obvyklé, a naviac - v čeľustiach boli nájdené aj deviate zuby.

Upíri a dnešná doba

Dnes už na upírov verí len málokto. Podľa súčasných názorov boli za upírov označovaní predovšetkým ľudia s väčšími zubami alebo ľudia trpiaci tuberkulózou. Nikomu snáď netreba presnejšie vysvetľovať, čo mohlo nevzdelaných ľudí ako prvé napadnúť, keď videli bledého, vychudnutého človeka, ktorý vykašliava krv. Najhoršie však bolo, čo robili s takýmito ľuďmi po smrti. V rodine, ktorej člen umrel na tuberkulózu (o ktorej samozrejme nevedeli, že je to tuberkulóza) sa totiž stávalo, že to nebol jediný člen, ktorý touto chorobou trpel (v tom období to bola najrozšírenejšia choroba). A keďže si zvyšní členovia mysleli, že strojcom ich trápenia je ich zosnulý príbuzný “upír”, dali exhumovať jeho telo, spáliť ho a popol spoločne všetci členovia zjedli, lebo to pokladali za spôsob ako odvrátiť kliatbu. Tým však len umožnili ďalšie šírenie choroby. Nevysvetliteľné nákazy hubiace ľudí i zvieratá viedli myseľ vtedajších ľudí k tejto povere.

Ako to je napokon s upírmi ? Existovali, alebo ešte aj existujú ? Boli Vlad Tepes alebo Alžbeta Báthory skutočne ľudia, ktorých by sme mohli nazvať "upíri", alebo to boli len psychicky chorí jedinci ? Jedno je jasné - Balkánci nedajú na svoje historky dopustiť....ktovie prečo...