Voynichov rukopis

Voynichov rukopis

V knižnici univerzity Yale, je uložený stredoveký dokument, písaný voľnou rukou veľmi pedantným písmom a ilustrovaný ručne kreslenými farebnými obrázkami. Na tom by ešte nebolo nič nezvyčajného, avšak nejedná sa o len tak obyčajné kresby. Rukopisy obsahujú okrem iného napríklad aj obrázky rôznych rastlín, ktoré na Zemi nepoznáme. A navyše, kniha má ešte jednu obrovskú zvláštnosť – nikto ju nikdy nečítal.

Dôvod je veľmi prostý. Kniha, ktorej sa zvykne hovoriť aj Voynichov manuskript, je písaná písmom, ktoré nikto nepozná. Písmo je zvláštne, no veľmi pekné a umelecké. Čo nám však vety hovoria, nikto nevie. Podľa ilustrácii sa však zdá, že sa môže jednať o akúsi encyklopédiu prírody. Rukopis je rozdelený na viacero sekcií. Obsahuje sekciu o rastlinách, o detailných biologických procesoch, o znameniach zverokruhu, o súhvezdiach, obsahuje kresby náramne podobné kruhom v obilí, a čo je najzaujímavejšie, obsahuje aj stránky venované vesmírnym bytostiam. Celá kniha je ručne písaná a odborníci predpokladajú, že sa jedná o prácu najmenej dvoch, až ôsmych pisateľov a napísanie tak rozsiahlej knihy muselo trvať mnoho rokov.

Historické záznamy nachádzajúce sa v univerzitnej knižnici siahajú až do stredoveku. Ako jej prvý vlastník sa spomína panovník Svätej Ríše Rímskej, Rudolf II, ktorý o ňu mal taký záujem, že ju zakúpil od nezisteného predošlého majiteľa za 600 dukátov (čo bola v tom období pomerne veľká suma). Podľa rádiokarbónovej metódy sa však odhaduje, že kniha mala v tom čase už vyše 200 rokov. Rudolf II bol veľkým fanúšikom záhad a nadprirodzena a nikdy neskrýval svoj záujem o alchýmiu a okultiku.

Ako ďalší vlastník knihy sa uvádza Jacobus Horcicky de Tepenec, cisársky lekár a záhradník. Tepenec si údajne získal vládcovu dôveru tým, že ho vyliečil zo smrteľnej choroby. Kniha vystriedala počas rokov niekoľkých majiteľov, medzi nimi Pražský alchimista Georg Baresch, či jezuitský mudrc Athanasius Kircher. Kniha napokon ostala vo vlastníctve jezuitov vyše tri storočia, no či sa niekomu podarilo rozlúštiť jej písmo, nie je známe. Napokon ju ukryl vodca jezuitov, Peter Beckx, pretože sa bál jej zničenia počas obdobia masívnej kresťanizácie, až sa napokon v roku 1912 dostala ku kníhkupcovi Wilfridovi Voynichovi.

O rozlúštenie písma sa určite snažilo viacero odborníkov. Medzi nimi William Newbold, profesor filozofie na univerzite v Pennyslvanii. Newbold bol presvedčený, že kniha nie je písaná neznámym jazykom, ale je zašifrovaná. Posledné roky svojho života sa preto usilovne snažil rozlúštiť kódovací princíp a nájsť tak náhradu za každý znak použitý v písme, až do svojej smrti sa mu však jeho zámer uskutočniť nepodarilo. Medzi najväčších odporcov Newboldových tvrdení patril William Friedman. Friedman bol asi najznámejším kryptológom modernej doby. Práve jemu sa podarilo počas druhej svetovej vojny rozlúštiť Japonský purpurový kód a stal sa prvým hlavným kryptológom NSA (National Serucity Agency). Koncom druhej svetovej vojny sa Friedman so skupinou expertov pokúsili rozlúštiť písmo Voynichoveho rukopisu. Po niekoľkoročnej práci však nakoniec Friedman vyhlásil, že rozlúštenie kódu je nemožné. Zároveň sa však snažil vyvrátiť Newboldovu teóriu o tom, že kniha je písaná v kódoch. Namiesto toho bol úplne presvedčený o tom, že sa predsa len jedná o neznámy jazyk.

Mimozemská kniha ?

Ako ale vysvetliť obsah knihy ? Z nákresov je zrejmé, že kniha obsahuje neidentifikovateľné rastliny, recepty, mapy oblohy, ktoré my dnes vidíme až použitím teleskopov alebo bunky, ktoré môžeme vidieť len pod mikroskopom. Kniha však bola viacerými médiami označená za podvod. Podľa mnohých skeptikov, text v knihe je písaný úmyselne zle a v skutočnosti nedáva žiaden zmysel, ani žiaden význam. Zjednodušene, niekto v stredoveku si chcel iba vystreliť. Takéto názory však mnohých odborníkov pobúrili. Podľa expertov je veľmi málo pravdepodobné, že by niekto venoval niekoľko rokov svojho života vytvorením tak dokonalého diela len preto, aby si urobil z ľudí srandu. Navyše, najnovšie štúdie predsa len naznačujú, že text v knihe skutočne má reálny význam.

Podľa štúdie uverejnenej v žurnáli Plus One nie je text v knie len nezmyslom, ale slová a vety majú skutočnú jazykovú štruktúru (sieť vzťahov medzi jazykovými jednotkami). Marcelo Montemurro, teoretický fyzik z univerzity v Manchesteri strávil mnoho rokov analyzovaním jazykovej štruktúry a hoci sa mu nepodarilo rozlúštiť význam jednotlivých slov, je presvedčený, že jazyk, v ktorom je kniha písaná, je skutočný. "Text je jedinečný. Všetky pokusy o jeho dešifrovanie zlyhali. A hoci danému jazyku nerozumieme, dnes už môžeme tvrdiť, že sa jedná o vety, ktoré určite majú význam", uviedol pre BBC News. Montemurrovi sa podarilo zistiť nasledujúce fakty:

* Niektoré písmená sa nachádzajú v každom slove (ako samohlásky)

* Niektoré písmená sa nikdy nepíšu po určitých znakoch

* Text sa číta zľava

* Niektoré slová sa vo vetách opakujú vždy 3x po sebe

* Text nemá žiadnu diakritiku

Veľká skupina odborníkov sa preto aj naďalej domnieva, že rukopis je písaný akýmsi umelým jazykom a navyše aj zašifrovaný. Otázkou však ostáva, aký zmysel by malo pre jeho autora vynaložiť tak obrovské úsilie na jeho vytvorenie a nakoniec ho zašifrovať ? Mnoho expertov, vrátane ufológov je aj vďaka tomu presvedčených, že sa jedná o manuskript, ktorý bol ľudstvu v období stredoveku zverený mimozemskou civilizáciou.

Hoax ?

Medzi rokmi 1976 a 1978 sa snažil talianský umelec Luigi Serafini dokázať, že pri dostatku predstavivosti a odhodlania môže byť takéto dielo vytvorené aj napriek tomu, že jeho obsah bude vymyslený. Ako dôkaz pritom má slúžiť Serafiniho kniha Codex Seraphinianus, ktorá takisto obsahuje obrázky vymyslených zvierat a rastlín a je napísaná vo vymyslenom jazyku. V roku 2003, počítačový znalec Gordon Rugg názorne predviedol, že podobný text môže byť jednoducho vytvorený pomocou tabuľky predpon a prípon. Podobná tabuľka s názvom Cardan Grille bola vynájdená v roku 1550 a používala sa ako šifrovacie zariadenie. Otázkou však opäť ostáva, prečo by niekto tvoril tak sofistikované dielo, ak by sa malo jednať len o podvrh ?

Detailné zábery rukopisu si môžete prezrieť v našej fotogalérii. Na ktorú stranu sa prikloníte vy ? Je kniha skutočným dielom alebo sa jedná len o veľmi podarený a dômyselný žart ? Odkiaľ sa v nej ale berie toľko informácii ?