Žijeme v počítačovej simulácii ?

 
Žijeme v počítačovej simulácii ?

Známa filmová trilógia Matrix, prezentuje kyber-vesmír, v ktorom ľudia žijú v simulovanej realite vytvorenej počítačmi. Ešte pred pár rokmi tvrdé sci-fi, dnes otázka s veľkým "O". Čoraz viac psychológov a fyzikov sa stále častejšie pohráva s myšlienkou, že vesmír, v ktorom žijeme, môže skutočne byť počítačovou simuláciou, ktorú nazývajú The Lattice (sieť).

V roku 2003 prišiel britský filozof Nick Bostrom s obdivuhodnou prácou, v ktorej naznačuje, že náš vesmír je číselná počítačová simulácia. Bostrom si myslí, že naši vzdialení potomkovia mohli v budúcnosti vyvinúť program, ktorý dokáže simulovať minulosť a vytvoriť prostredie, v ktorom žili ich predkovia. Podľa neho je takýto typ experimentu pre technicky vyspelú super-civilizáciu dokonca nevyhnutnosťou. Uvádza pritom, že minimálne jedno z nasledujúcich tvrdení, je pravda:

1. Ľudský druh veľmi pravdepodobne vyhynie ešte predtým, než dosiahne "po-ľudskú" éru (z anglického slova posthuman era).
2. Akákoľvek po-ľudská supermoderná civilizácia určite bude mať záujem simulovať svoju históriu
3. My všetci s najväčšou pravdepodobnosťou žijeme v počítačovej simulácii

Pozrime sa na všetky tri Bostromove body detailnejšie.

1. Ľudský druh veľmi pravdepodobne vyhynie ešte predtým, než dosiahne "po-ľudskú" éru

My ľudia sme sa na tejto planéte vyvíjali milióny rokov. Prežili sme dopady meteoritov, doby ľadové, obdobia sucha, epidémie, vojny a podobne. Avšak, aj napriek tomu existujú isté hrozby, ktoré s pribúdajúcou technickou vyspelosťou stále viac ohrozujú ľudský druh ako taký (napríklad atómová vojna). Doposiaľ sme prežili. Otázkou ostáva, či budeme schopní prežiť tak dlho, aby sme dosiahli po-ľudskú éru. Čo toto slovo vôbec znamená ? V podstate sa jedná o vývojový stupeň. Podobne, ako doba železná, doba bronzová a tak ďalej. Jeho hranicu je však ťažké určiť. Niektorí si myslia, že sa v po-ľudskej ére už nachádzame. Iní si myslia, že do nej vstúpime až príchodom kyborgov, čo sú vlastne organizmy napoly živé a napoly umelé. V Bostromovom ponímaní do tejto éry vstúpime vtedy, keď budeme mať dostatočne pokrokovú technológiu na to, aby sme dokázali vytvoriť skutočnú simuláciu našich vlastných predkov.

Kľúčovým momentom bude pravdepodobne dosiahnutie tzv. "technologickej singularity", čiže momentu, kedy budeme schopní vytvoriť taký stupeň umelej inteligencie, ktorá sa vyrovná ľudskému mozgu a bude schopná vlastného a samostatného rozvoja. Podľa mnohých odborníkov to bude najneskôr do roku 2045. Väčšina vedcov ale odmieta špekulovať nad tým, ako to zmení náš svet. Avšak je zrejmé, že to do našich životov prinesie obrovské zmeny.

2. Akákoľvek po-ľudská supermoderná civilizácia určite bude mať záujem simulovať svoju históriu

Ak by sme v tejto chvíli mali možnosť simulovať našu evolúciu, urobili by sme tak ? To je hlavnou myšlienkou tejto otázky. Odpoveď je samozrejme jednoznačná – určite áno. Nemáme najmenší problém hrať sa na "Bohov" v počítačových hrách ako The Sims alebo Spore. Áno, postavy v hrách samozrejme nie sú skutočné, ale náš prístup k veci je jednoznačný – zvedavosť a túžba ovládať.

3. My všetci s najväčšou pravdepodobnosťou žijeme v počítačovej simulácii

V tomto bode sa nachádza pointa celej myšlienky. Je to vlastne akési spojenie prvých dvoch bodov. Ak ľudská rasa prežije dostatočne dlho na to, aby vynašla túto technológiu (bod 1) a nebude váhať ju použiť (bod 2), tak podľa Bostroma je takmer 100%-ná pravdepodobnosť, že naša realita tu a teraz je počítačovou simuláciou. Prečo ? Ide o matematickú pravdepodobnosť. Každá počítačová simulácia našej evolúcie by vytvorila trilióny organizmov. Rovnako tak výsledkom každej počítačovej simulácie našej evolúcie by bola ľudská rasa, ktorá dosiahla po-ľudskú éru a vytvorila svoju vlastnú simuláciu. Zjednodušene – simuláciu v simulácii. V tejto zložitej pyramíde by však bola len jedna skutočná realita – domov ľudí, ktorí (skutočne) žili a (skutočne) umierali. V podstate tvorcov pôvodnej simulácie. Každý ďalší svet je len výtvorom. Každá potencionálne simulovaná civilizácia môže teoreticky vyytvoriť milióny ďalších simulovaných vesmírov. Pravdepodobnosť, že práve my žijeme v tom skutočnom, je teda veľmi minimálna.

Akokoľvek nereálne táto myšlienka vyznieva, tím vedcov z Washingtonskej univerzity nedávno oznámil, že v skutočnosti existuje možnosť overiť si, či v simulácii naozaj žijeme. Bol by to vôbec prvý pokus o nájdenie konkrétneho dôkazu, že sa vznikom celého vesmíru stojí niekto inteligentný. Ak by sa v budúcnosti skutočne potvridlo, že vesmír je simulácia, logicky by nám to zodpovedalo mnoho otázok a záhad nášho vesmíru, na ktoré momentálne márne hľadáme odpoveď.

Nepriamym dôkazom môže byť tmavá energia. Jedná sa o akýsi druh "antigravitácie", ktorý (hoci je v podstate ničím), ovplyvňuje časopriestor a tlačí ho smerom od seba. Ak by však bola tmavá energia len o trochu silnejšia, roztrhla by vesmír na kúsky ešte predtým, než by sa začal formovať. Ak by ale bola o niečo slabšia, vesmír by už dávno implodoval do jedného bodu. V skratke, väčšia, aj menšia sila tmavej energie by pre náš vesmír mala fatálne následky. Práve tento paradox nám dáva možnosť zamýšľať sa nad otázkou, že vesmír bol pre nás vytvorený "na mieru". Ďalším dôkazom môžu byť rôzne záhadné udalosti, ako nevysvetliteľné miznutie ľudí, chyby v časopriestore, ale aj množstvo ďalších, ktoré my zaraďujeme do kategórie nevysvetliteľných, či záhadných. Podľa expertov sa môže jednať len o chyby v programe.

Tento model by nám taktiež mohol pomôcť zodpovedať na otázku Fermiho Paradoxu, "kde sú všetci". V skutočnosti – nikde. Ak je vesmír simuláciou, môžeme tu byť absolútne sami, pretože bol vytvorený len pre nás – našimi potomkami. Súčasné počítače dokážu pomocou technológie zvanej kvantová chromodynamika, ktorá využíva elementárne fyzikálne zákony, simulovať istú časť vesmíru. A hoci je táto časť veľmi malá (v pomere asi ako jadro atómu), podľa fyzika Martina Savagea z Washingtonskej univerzity, moderné superpočítače budúcej doby by nemali mať problém simulovať väčšiu časť, alebo dokonca aj celý vesmír.

Neskáčme však ešte z okna, náš svet Matrixu je stále len v teoretickej rovine. Možno sa po-ľudskej éry naši potomkovia ani nedožiili a možno sa smerovanie nášho vývoja v určitom bode zmení, hoci tomu momentálne nič nenasvedčuje. A ak aj áno, zmenilo by to niečo v našom živote ? Možno by sme mali iný pohľad na svet okolo nás, ale život by šiel ďalej. Zaujímavou myšlienkou by však bola možnosť, že by našich stvoriteľov táto simulácia prestala baviť. Tak ich veľmi nedrážime ;)