Žili ľudia a dinosaury na Zemi spoločne ?
Žili ľudia a dinosaury na Zemi spoločne ?
Zamysleli sme sa niekedy nad tým, prečo má väčšina ľudí tak veľký problém prijať skutočnosť, že dinosaury
mohli kedysi žiť na Zemi spoločne s ľuďmi ? Pravdepodobne jedným z
dôvodou budú aj informácie, ktoré sa k nám dostávajú, či už
prostredníctvom kníh, televízie, ale aj v rámci školského vyučovania.
Väčšina z nás berie informácie v učebniciach dejepisu za overené a
pravdivé. Tie nám tvrdia, že dinosaurov a ľudí oddeľuje vyše 60 miliónov
rokov geologického vývoja. Akási neviditeľná bariéra, cez ktorú nie sme
ochotní sa preniesť, alebo inak povedané, ťažko vstrebávame informácie
odlišné od tých, ktoré sme sa naučili a ktoré sa považujú za všeobecne
prijateľné.
Druhým dôvodom, prečo je málokto z nás ochotný takúto teóriu prijať je,
že takmer všetci (aj následkom televíznych filmov) automaticky
považujeme dinosaury za smrtiace príšery, ktoré by človeka hneď pri
prvej príležitosti zjedli alebo rozdupali. V skratke, dinosaurov
považujeme za akési "strašidelné jaštery". Alebo si proste a jednoducho
myslíme, že dinosaury žili na planéte v období a v podmienkach, kedy by
tu človek neprežil.
Všetkému neprispieva ani to, že žijeme vo veľmi uponáhľanej dobe. Či už
muži alebo ženy, s deťmi alebo bez, všetci sme často (alebo si to aspoň
myslíme) veľmi zaneprázdnení. Chodíme do škôl, vzdelávame sa, pracujeme,
zarábame a míňame...Ale ako často sa ktokoľvek z nás na chvíľu
zastavil, sadol si do trávy a hlbšie sa zamyslel aj nad inými vecami ?
Napríklad aj nad témou dinosaurov. Väčšina z nás má tendenciu
automaticky prijať za fakt všetko, čo nás v škole učili. Len máloktorý
zo študentov (alebo aj spomedzi dospelých ľudí) sa snaží hlbšie zamýšľať
nad informáciami, ktoré sa k nemu dostávajú. Napríklad aj nad otázkou,
prečo by nemohli ľudia žiť s dinosaurami spoločne ?
V skutočnosti žijeme aj dnes na planéte s mnohými veľmi nezvyčajnými
zvieratami. Niektoré z nich sú obrovské, iné pre nás veľmi nebezpečné a
aj napriek tomu tu spoločne prežívame už tisícky rokov. Napríklad Varan komodský
je najväčším jašterom na svete. Dorastá až do veľkosti troch metrov, čo
je takmer dvojnásobok veľkosti človeka a môže vážiť až 80kg. Aj napriek
tomu, jeho krátke a zavalité nohy dokážu bežať rýchlosťou až 25km/h, čo
je približne rýchlosť behu psa. Po tom, čo ulovia svoju korisť, či už
je to vysoká zver alebo diviak, skonzumujú ho v priebehu pár minút.
Navyše, naraz dokážu zjesť až 80% svojej vlastnej váhy. A aby toho
nebolo dosť, v jeho ústach sa nachádza toľko jedu, že aj malé kusnutie
by bolo pre človeka fatálnym. Aj napriek tomu s ním žijeme na jednej
planéte úplne bez problémov.
A v takomto duchu môžeme pokračovať aj ďalej. Napríklad dospelý slon
môže vážiť až 11 ton. Jednou nohou by bez problémov dokázal zabiť
človeka. Avšak aj napriek tomu, už pred vyše 2200 rokmi sme nielenže s
týmto obrovským zvieraťom spoločne žili, ale dokázali sme si ho aj
skrotiť a ovládnuť. Ale nie len to. Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí
ľudia majú so slonmi priam kamarátsky vzťah. Pozrime sa na veľryby. Sú
to najväčšie zvieratá žijúce na Zemi, väčšie ako ktorýkoľvek žralok,
slon a dokonca aj dinosaurus. Veľryba modrá váži až 200 ton. Má
srdce o veľkosti malého automobilu a na jej jazyk by sa vmestilo až 50
ľudí. Rovnako ako v prípade slonov, aj tieto obrovské cicavce sú v
prítomnosti človeka pomerne priateľské. A v neposlednom rade netreba
zabúdať ani na kosatku dravú. Vo voľnej prírode sú tieto zveratá
skvelými lovcami a len málokto dokáže uniknúť z ich teritória. V tomto
prípade je priam fascinujúce, ako dokázal 80kg človek naučiť takmer
5-tonové zviera skákať cez prekážky, zvoniť na zvončeky alebo vykonávať
akékoľvek ďalšie triky bez toho, aby bol zjedený ? Bolo by pre nás
spolužitie s dinosauramy skutočne smrteľné ?
Draci
Väčšina ľudí ani len netuší, že slovo "dinosaurus" vzniklo po roku 1840 z dvoch gréckych slov: deinos – hrozný a saurus – plaz. Aké pomenovanie ale ľudia používali predtým ? Mnoho odborníkov si myslí, že sa mohlo jednať o drakov.
V príbehoch moných kultúr po celom svete môžeme nájsť zmienky o
tvoroch, ktoré dosť pripomínajú tie, ktoré my dnes nazývame dionsaurami.
V antických textoch z Mezopotámie, Číny
ale aj z Európy môžeme nájsť časté zmienky o tvoroch so šupinatou
pokožkou, dlhým krkom alebo dlhým chvostom. Dokonca v starých Čínskych
textoch sa spomína, že niektorí draci boli dokonca zdomácnení a
panovníci ich používali na ťahanie svojich vozov.
Epická báseň o Beowulfovi opisuje súboj v Dánsku medzi mužom zvaným Beowulf a hroznou príšerou nazývanou Grendel. Beowulf bol skutočnou historickou osobou. Žil v rokoch 495 až 583NL a bol vodcom skupiny, ktorá si hovorila Geatingas.
Na druhej strane, Grendel bola opisovaná ako dvojnohá bytosť s veľkými a
silnými čeľusťami a maličkými prednými končatinami. Položme si otázku.
Spomedzi zatiaľ známych fosílnych pozostatkov, ktoré zviera malo dve
veľké nohy, obrovské čeľuste a maličké predné končatiny ? Mohol to byť Tyranousaurus rex
? Prečo nie ? Preto je znovu na mieste otázka. Ak človek dokáže bez
problémov žiť, alebo si dokonca aj ovládnuť a podmaniť zviera, ktoré je
vyše sto krát ťažšie ako on (slon), alebo zviera, ktorého jediný zub má
takmer 8 metrov (veľryba), prípadne zviera, ktoré by ho mohlo usmrtiť v
priebehu pár sekúnd (lev, tiger, atď), prečo by nemal byť schopný žiť na
planéte spoločne s dionsaurami len preto, že boli veľké alebo
nebezpečné ?
--------------------------------------------------------reklama---------------------------------------------------------
FotoKošice.sk - svadobný fotograf
www.foto-kosice.sk
www.facebook.com/fotokosice
www.instagram.com/fotokosice
--------------------------------------------------------reklama---------------------------------------------------------V poriadku. Mnohí si položia asi najzásadnejšiu otázku týkajúcu sa tejto
teórie. Ak dinosaury a ľudia žili kedysi na Zemi spoločne, prečo sa
nenašli ľudské fosílie spoločne s fosíliami dinosaurov ? Ak žili a
umierali spoločne, nemal by existovať aj takýto dôkaz ich spolunažívania
? V skutočnosti je táto otázka dosť špekulatívna. V prvom rade, fosílie
sú veľmi ojedinelé. Nie každá žijúca rastlina, zviera alebo človek
skamenie. Mŕtve zvieratá v prírode taktiež neskamenejú. Za normálnych
okolností sa mŕtve telo v prírode rozloží a zhnije. Na to, aby sa z neho
stala fosília, musí byť mimo dosahu akýchkoľvek zdochlinožrútov,
červov, baktérií, húb a tak ďalej. Ak chceme, aby sa z kostí stali
fosílie, musí sa zviera po svojej smrti dostať za nejakých okolností
hlboko pod zem, a to čím skôr, tým lepšie. Tam, za určitých okolností,
ak nánosy bahna a hliny zabránia prístupu kyslíka, v takomto "chránenom"
prostredí môžu kosti postupom času zmineralizovať. Avšak za bežných
okolností sa zdochliny do takéhoto prostredia takmer nikdy nedostanú.
Nájsť fosílie človeka spoločne s fosíliami dinosaura je preto takmer
úplne nepravdepodobné, a to aj za predpokladu, že by žili spoločne.
Za druhé, hoci sa pozostatky dinosaurov našli na viacerých miestach na
Zemi, ich pozostatky sa našli pomerne rozhádzané. Aj napriek tomu, že sa
v rôznych múzeách hrdo prezentujú skelety rôznych dinosaurov, ich
vzhľad je len predpokladom. Napríklad, vyše 36-metrová replika Argentinosaura vo Fernbank museom of Natural History v Atlante je vyskladaná len z 10% jeho skutočných pozostatkov. Navyše, Peter Dodson z Univerzity v Pensylvánii v článku Proceedings of the National Academy of Sciences
uviedol, že vzhľad až 45% druhov dionsaurov bol navrhnutý na základe
pozostatkov jediného jedinca. V skutočnosti teda môžeme povedať, že
dinosaury tak, ako sú zobrazované v múzeách, knihách, videách, sú viac
našou predstavou ako skutočnosťou. Ich fosílne pozostatky nie sú až tak
dôležité, ako si mnohí myslíme. V skutočnosti je veľmi pravdepodobné, že
mohli vyzerať úplne inak.
Alebo možno prikladáme fosíliám až príliš veľkú dôležitosť. Zatiaľčo
vytrvalo ignorujeme maľby, príbehy a pozostatky naších predkov, ktoré
čiastočne potvrdzujú spolužitie dinosaura s človekom, stále tvrdohlavo
čakáme na fosílne pozostatky, ktoré by takéto spolužitie potvrdili. Ako
príklad si zoberme nedávno vyhynutý druh divej kozy (Capra Pyrenaica).
To, že na planéte existovala spoločne s človekom je neodškriepiteľný
fakt. Avšak, spochybníme túto existenciu len preto, že sme nenašli jej
spoločné fosílie s človekom ? Nedáva to príliš veľký zmysel. Už len
pravdepodobnosť objavenia samotných ľudských fosílii je veľmi nízka. Aká
bude teda pravdepodobnosť presnej kombinácie, ktorú tak márne hľadáme ?
Navyše, povedzme si narovinu, dôkazy o našej chybovosti sa vynárajú
prakticky neustále. V priebehu jedného dňa, sa často mení všetko, čo sme
doposiaľ predpokladali. V praxi sa to ukázalo už niekoľkokrát.
Napríklad, až donedávna bol všeobecne presadzovaný predpoklad, že počas
“éry jašterov” na Zemi nežili žiadne cicavce. Podľa stanoveného
chronologického vývoja a podľa toho, čo sme si doteraz mysleli, sa
cicavce vyvinuli z jašterov, ktoré sa predtým vyvinuli z obojživelníkov.
Tento predpoklad však musel byť zmenený v roku 2005, kedy sa v Číne
našli zachovalé pozostatky cicavca (Repenomamus robustus), ktorý mal v bruchu malého dinosaura.
Anne Weilová, autorka magazínu Nature si myslí: “Kladieme
si zlé otázky. Vždy sme si mysleli, že primitívne cicavce boli malé a
nezaujímavé. Teraz vieme, že nielenže žili spoločne s dinosaurami, ale
ich mohli aj napadnúť a zjesť. Obrovský problém dnešnej vedy je, že sa
silou-mocou snaží analyzovať údaje na základe predpokladov. Musíme si
však uvedomiť, že sa už viac krát ukázalo, že naše predpoklady
jednoducho nie sú správne”.
A tak si na záver povedzme, možno sa spoločné pozostatky dinosaura a
človeka nikdy nenájdu. Avšak, aj napriek tomu je pre hľadačov skutočnej
pravdy dosť dôkazov o tom, že dinosaury a ľudia mohli na tejto planéte
kedysi žiť spoločne. Odtlačky ľudských stôp v úhoľných žilách, ktoré sú
viac ako 250 miliónov rokov staré, odtlačky ľudských nástrojov vo
vápenci staré 135 miliónov rokov alebo aj hlinené figúrky dinosaurov nájdené v Mexiku. Všetko sú to pozostatky, ktoré moderná veda ignoruje. Otázka teda znie, dokedy ?