Život po živote
V dnešnej dobe už vieme klonovať ľudí, vieme ako pracuje ľudské telo,
vieme ako vyzerá Slnečná sústava, ale jedna otázka ostáva nezodpovedaná -
aké je to zomrieť ?
Ľudia zvyknú vysvetľovať smrť ako spánok alebo podobne. Faktom je, že v
skutočnosti o smrti nevieme nič a preto nie sme schopní ju akokoľvek
vysvetliť. Smolné je, že taktiež nebudeme nikdy schopní vedecky
vysvetliť, aké to vlastne je zomrieť. Avšak je tu istý spôsob, ako
zistiť aspoň drobný kúsok o smrti.
V Spojených Štátoch je 13 alebo 14 miliónov ľudí (2% populácie) a
minimálne 15 miliónov ľudí na ostatných miestach sveta, ktorí mali
skúsenosť s klinickou smrťou. Počas klinickej smrti sa deje mnoho
zaujímavých vecí, avšak nie všetci ľudia, ktorí prežili klinickú smrť
mali rovnaké skúsenosti - ktovie prečo. Tento fenomén je asi
najzaujimavejšou vecou, ktorá sa môže človeku prihodiť. Títo ľudia už
majú akú-takú predstavu o tom, ako asi by to mohlo vyzerať, keď
zomrieme. Klinická smrť je istým dôkazom o tom, že živoť po smrti by
mohol existovať. Poznáme jedenásť podobností a hoci ľudia prežívajú
podobné veci, zvyčajne zažijú tak 6 alebo 7 z týchto skúseností.
Mnoho ľudí opisuje veľmi príjemný pocit počas začiatočnej fázy klinickej
smrti. Opisujú pocity ako mier, absolútny komfort, relax a izolovanosť.
Často sa opisuje aj extrémny pocit úľavy od bolestí a iných ťažkostí.
Muž ktorý zomrel a mal niekoľko ťažkých poranení počas Vietnamského
konfliktu, vyjadril svoje pocity ako obrovskú úľavu. Opísal, že pocit
bolesti sa úplne stratil a bolo mu príjemne, aj napriek tomu, že ležal
uprostred bojového poľa.
Avšak keď sú ľudia požiadaní, aby opísali svoje skúsenosti, zvyčajne sa
zmôžu len na konštatovanie, že nedokážu opísať slovami svoje pocity.
Mnoho ľudí tvrdí, že videlo doktorov alebo iných ľudí ale nebolo
schopných si spomenúť na žiadne pocity týkajúce sa ich vlastného tela.
Tmavý tunel je ďalším z pocitov, ktoré ľudia opisujú. Tunel sa opisuje
mnohými spôsobmi, ako napríklad studňa, jaskyňa, prázdnota a podobne.
Asi najznámenším javom pri klinickej smrti je svetlo. Spočiatku je to
svetlo temné a pomaly sa zosvetľuje, až nakoniec dosiahne obrovskej
žiary. Ľudia tvrdia, že aj napriek tomu, že svetlo je neuveriteľne
žiarivé, nie je oslepujúce. Čo je divné, mnoho ľudí opisovalo, že svetlo
malo aj svoju osobnosť. Možno je to niečo viac, niečo viac ako svetlo.¡
Keď človek zomrie, udalosti z jeho života sú postupne premetané - tvrdí
Kati Ebrahimzadeh - pani, ktoré prežila klinickú smrť po tom, čo upadla
do bezvedomia v bazéne. Všetky udalosti sú premietané akoby nejaký film a
môžete si pozrieť všetky dôležité fakty z vášho života. Celé to však
vidíte a vnímate len ako divák. Už spomínané svetlo hrá v tomto prvku
veľkú úlohu. Občas sa vás totiž opýta - "čo mi ukážeš? " - ale v
skutočnosti nepotrebuje žiadne informácie, pretože o vás všetko vie.
Len málo ľudí však opisuje stretnutie s ostatnými ľuďmi. Väčšinou sa
stretávajú rodinní príslušníci alebo blízky známi. Títo ľudia tam sú
predovšetkým na ochranu a sprevádzanie osoby. Niektorí dokonca tvrdia,
že boli sprevádzaní svojim domácim zvieraťom, ktoré chovali počas svojho
života.
Okrem príjemných pocitov sa však niekedy ľudia stretli aj s nepríjemnými
udalosťami počas klinickej smrti. Niektorí počuli veľmi silné a hlučné
bzučanie, zvonenie a iní sa zase cítili úplne opustene. Toto môže byť
práve to, čo náboženstvo nazýva "peklo". Tieto zážitky sú oveľa
zriedkavejšie, ale možno to je kvôli tomu, že sú dosť nepríjemné a ľudia
o nich nechcú rozprávať.
Iné zážitky zase hovoria o tom, že opustili svoje telo a dívali sa na
svet akoby prostredníctvom nejakej tretej osoby. To môže byť dôkazom
existencie nejakej oddelenej súčasti ľudského tela, ako napríklad duša
alebo nejaký druh duchovnej bytosti.
Hoci mali títo ľudia blízko k smrti, museli sa sem na zem vrátiť. Návrat
z oného sveta bol vraj dosť zlý. Podľa ich vyjadrení je to niečo ako
keď musíte opustiť niekoho, koho milujete. Táto skúsenosť je pre
niektorých faktom, ktorý zmenil celý ich život. Nemali už toľko
potešenia z materiálnych vecí, z nakupovania a podobne, ale viac času
strávili rozvojom svojej duše.
Často sa ľudia smrti boja a vôbec o nej nehovoria. Nikdy nehovoríme o
smrti, ale ak je práve toto odpoveď, tak by sme sa nemali smrti báť,
práve naopak - mali by sme sa tešiť na nový začiatok. Sú to všetko len
výpovede náboženských fanatikov ? Alebo sa s nami ľudský mozog pri
nedostatku kyslíka zahráva a vysiela telu rôzne klamlivé signály ?
Nebodaj je to všetko pravda ? Určite sa to raz dozvie každý z nás....ale
to tajomstvo už nikomu nepovie....