Biblický príbeh o svetovej potope - totálny výmysel ?

V roku 1853 boli neďaleko biblického mesta Niniveh objavené dokumenty opisujúce svetovú potopu, ktoré sú ale oveľa staršie ako samotná Biblia. Následné vyšetrovania ukázali, že príbeh o svetovej potope a jej hrdinovi Noemu v knihe Genesis je absolútny výmysel. Väčšina biblických príbehov je totiž prebratá zo starších kultúr, a to napríklad od Sumerov alebo od Babylónčanov. Teraz si predložme niekoľko dôkazov, ktoré jednoznačne dokazujú, že biblický príbeh o svetovej potope je len ďalším mýtom.

V Sumérskych príbehoch, ktoré pochádzajú z 3.storočia PNL je taktiež spomienka o svetovej potope, ktorej hrdinom je Ziusudra. V Babylónskych bájkach sa zase spomína svetová potopa a jej hrdina Utnapishtim. Je podivuhodné, že biblický príbeh o Noeovi je takmer od slova do slova rovnaký ako tieto dva mýty. V týchto príbehoch obdrží hrdina od božej sily varovanie o prichádzajúcej potope. Boh mu povie, že ľudstvo už napáchalo veľa zlého a že sa chystá ho potrestať. Káže mu postaviť koráb a vziať do neho po jednom páre z každého živočišného druhu. V Májskych a Babylñskych príbehoch sú vtáky vypustené hneď po tom, ako dážď ustane. Vo všetkých príbehoch sa koráb doplaví na hornaté územie. Èasti Babylónskeho príbehu sa našli pri vykopávkach v meste Megiddo a opisujú svetovú potopu na 14. storočie PNL. Takže legenda o svetovej potope bola na strednom východe známa už dávno predtým, ako vôbec vzniklo Izraelitské kráľovstvo alebo Biblia.

Archeologické výskumy taktiež potvrdili aj iné objavy týkajúce sa pôvodu legendy o svetovej potope. Napríklad tu máme jednoznačné dôkazy o tom, že rieky Eufrad a Tigris sa v pravidelných intervaloch v období dažďov vylievali zo svojich korýt a spôsobovali obrovské škody. Vykopávky ukazujú niekedy až 3 metre hrubé vrstvy naplaveného bahna a piesku, pod ktorými ležia pozostatky starých civilizácií a na ktorých vznikali ďalšie národy. Tak zničujúce, ale prírodné povodne sa stavali v týchto oblastiach pravidelne a mohli slúžiť ako základ pre tento mýtus. Avšak takéto typy prírodných katastrof sa nikdy nestávali v Izraeli, pretože jediná rieka, ktorá pretekala Izraelom bola Jordán a tá nikdy nemala podobné problémy. Takže tento príbeh si Izraeliti "požičiali" od svojich predkov.

Keď detailnejšie preskúmame biblickú verziu príbehu, nájdeme v nej hneď niekoľko nezrovnalostí. Najväčší sa týka počtu bytostí, ktoré so sebou Noe vzal. V knihe Genesis 6:19-20 Boh povedal Noemu, aby so sebou vzal pár z "každej žijúcej veci vrátane vtákov". Ale v článku Genesis 7:2-3 dáva Boh už iné inštrukcie. Tu už káže Noemu vziať sedem párov "čistých" zvierat a len jeden pár "nečistých". Taktiež mu káže vziať sedem párov spomedzi všetkých vtákov. V Genesis 6:17 jasne hovorí, že VŠETKO živé zomrie. Ale v Genesis 7:22 už tvrdí, že zomrú len tie bytosti, ktoré žijú na pevnine. V Genesis 8:6 sa uvádza, že potopa trvala 40 dní, ale Genesis 8:3 tvrdí, že trvala 150 dní. Pre zistenie, či ešte prší vyslal Noe vranu ako tvrdí Genesis 8:7, alebo to bol holub, ako píše Genesis 8:8 ?

Prečo všetky tieto protirečenia ? Nuž, pravdou je, že biblický príbeh o svetovej potope je totiž poskladaný z dvoch odlišných príbehov dvoch rozdielnych civilizácií. Predpokladá sa, že prvá časť príbehu bola napísaná počas vlády kráľa Šalamúna v 10. storočí PNL a druhá časť príbehu neskôr, v 6. storočí PNL.

"Neexistuje žiadna voda nad a žiadna voda pod Zemou", ako stojí v Genesis 1:7. Tento mýtus je založený na biblickom presvedčení, že Zem je rovná doska. Všetky mýty a bájky zo stredného východu sú založené na tomto primitívnom astronomickom koncepte. Podľa neho sa Zem nachádza v bubline vo vesmíre, ktorý je plný vody a Boh môže narušením tejto bubliny vpúšťať vodu na Zem. Dnes už vieme, že táto teória je absolútnym nezmyslom.

Archa, alebo taktiež koráb, ktorý Noe postavil, bola celá z tzv. "žltého dreva" (gopher wood) a bola 154 metrov dlhá, 25 metrov široká a 15 metrov vysoká. Je tu však jeden problém. Loď takýchto rozmerov postavená z akéhokoľvek dreva by sa rozpadla na kusy po náraze prvej vlny. Podľa staviteľa lodí Robert A. Moora, maximálne zaťaženie, ktoré drevo vydrží v takýchto podmienkach činí približne 52 metrov. Akúkoľvek dlhšiu loď by drevo v žiadnom prípade neudržalo.

Už v 17. storočí Sir Walter Raleigh verejnosti vysvetlil, že aj keby existovala loď takýchto rozmerov, je fyzicky nemožné, aby sa do nej vmestilo toľko nákladu a toľko zvierat, ako uvádza Biblia. Mimochodom, je tu ďalší zádrheľ - kde by Noe získal a umiestnil toľko potravy a pitnej vody, aby vydržala všetkým zvieratám počas 40, respektíve 150 dní ?

V literatúre antického Egypta, ktorý bol v tom čase najmocnejšou a najpokročilejšou civilizáciou sa nespomína žiadna potopa svetových rozmerov. Ak by sa aj stala, Egypťania by boli zatopení, čo sa samozrejme nestalo.

Jedinou vecou, ktorú by sme mali očakávať, ba dokonca vyžadovať od kohokoľvek, kto vyhlasuje, že je jedinou a práve tou správnou vierou, je autorita. Pokiaľ sme sa bližšie pozreli len na jeden príbeh a našli sme v ňom obrovské množstvo nezrovnalostí, ako to je s ostatnými tvrdeniami ? V takomto prípade sa nám naskytá otázka - môžeme takejto cirkvi dôverovať ? Má v niečom pravdu ? Myslím,že príbeh o svetovej potope je príkladom...