Je Mesiac výtvorom inteligencie ?

Hoci sa ľudia už dávnejšie začali zaujímať o to, či "kanály" na Marse boli vytvorené kozmickými inžiniermi, dodnes nevieme prečo sa nikto nepozrel detailnejšie aj na povrch Mesiaca. Všetky argumenty o možnosti existencie mimozemského života, boli spájané s myšlienkou, že iné civilizácie musia bezpodmienečne žiť na povrchu planéty a vnútro plánéty je už tradične mimo hry.

Nehľadiac na "bežné spôsoby", sme sa ponorili do faktov, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad ako výmysel najbujnejšej fantázie. Ale v najbližších riadkoch si preberieme všetky informácie, ktoré ľudstvo o Mesiaci doposiaľ zozbieralo a čo viac, sme presvedčení, že neexistuje jediný dôkaz, ktorý by vylučoval naše predpoklady. A nie len to, ale mnoho vecí, doteraz považovaných za záhady Mesiaca sú vysvetliteľné vo svetle našich nových hypotéz.

UMELÁ DRUŽICA ZEME

Pôvod Mesiaca je jeden z najkomplikovanejších problémov kozmogónie. Zatiaľ poznáme tri hypotézy.

HYPOTÉZA 1 - Mesiac bol kedysi časťou Zeme, od ktorej sa oddelil

Táto hypotéza bola už v minulostii vyvrátená jasnými dôkazmi.

HYPOTÉZA 2 - Mesiac sa formoval nezávisle z rovnakého vesmírneho prachu a plynov ako Zem a neskôr sa stal prirodzeným satelitom Zeme

Ale prečo potom sú také rozdiely medzi gravitáciou na Zemi a na Mesiaci ? (na Mesiaci je to 3.33 gramov na cm kubický, zatiaľčo na Zemi 5.5 gramov na cm kubický). Navyše, podľa najnovších informácií, mesačná hornina nie je rovnakého zloženia ako hornina na Zemi.

HYPOTÉZA 3 - Mesiac sa dostal k Zemi z väčšej diaľky, dokonca z inej slnečnej sústavy.

To by vysvetľovalo, prečo je zloženie Mesiaca iné ako naša planéta. Putujúc vesmírom sa Mesiac dostal až na obežnú dráhu našej planéty a zhodou viacerých náhod a vplyvom gravitácie sa stal prirodzenou obežnicou Zeme. V skutočnosti, vedci zaoberajúci sa pôvodom vesmíru, nemajú ani dodnes žiadne uspokojivé vysvetlenie na to, ako vznikol celý systém Zem-Mesiac.

NAŠA HYPOTÉZA - Mesiac je umelým satelitom Zeme vypusteným na obežnú dráhu Zeme neznámou inteligenciou.

Nebudeme sa zapodieľať špekuláciami, kto presne stojí za týmto unikátnym experimentom, ktorý mohla urobiť len veľmi vyspelá civilizácia.


NOEOVA ARCHA ?

Ak sa vám zdá smiešna myšlienka umelej družice, ďalším čítaním len strácate čas. Pre takéto zmýšľanie bude len ťažko si predstaviť, že niekto by bol schopný takéhoto obrovského vesmírneho projektu. V opačnom prípade čítajte ďalej.

Myslíme si, že to čo tu máme, je určitý model veľmi starej vesmírnej lode, ktorej interiér bol vyplnený palivom pre motory, materálom a prístrojmi pre opravy, navigáciu, pozorovacie prístroje a ostatné prístroje rôzneho druhu....inak povedané, všetko potrebné pre to, aby táto "vesmírna karavela", slúžila na podobný účel ako "noeova archa" prastarej civilizácie, alebo dokonca aj ako domov celej civilizácie žijúcej pred tisíckami miliónov rokov.

Prirodzene, povrch takejto lode musel byť extra-silný, aby prežil tisícky zrážok s meteoritmi a obrovské rozdiely medzi extrémnym teplom a extrémnym chladom. Pravdepodobne obal je dvoj-vrstvový. Základ je silný pancier o hrúbke asi 20 míľ s ďalšou vonkajšou vrstvou hrubou asi 2,5 míle.

BOMBARDOVANÁ LOĎ ?

Najviac kráterov v našej slnečnej sústave je práve na Mesiaci. V priemere sú veľmi odlišné. Niektoré majú menej ako míľu, niektoré cez 120 míľ. (najväčší ma v priemere 148 míľ). Ako je možné, že je Mesiac taký "poďobaný" ?

Existujú dve hypotézy - vulkanická a meteorická. Väčšina vedcov sa prikláòa k tej druhej.



Kirill Stanyukovich - ruský fyzik, napísal od roku 1937 už sériu prác, v ktorých vysvetľuje krátery ako dôsledok bombardovania Mesiaca počas miliónov rokov.
A to bombardovanie myslí doslova. Podľa Stanykovicha, tvar niektorých kráterov je odlišný od tých, ktoré vznikli dopadmi meteoritov. Ich tvar a rozsah poškodenia je podobný kráterom, ktoré vznikajú po výbuchu hlavice naplnenej dynamitom alebo dokonca výbuchu atómovej hlavice.

To však nie je všetko. Stanyukovich ďalej tvrdí, že vesmírny objekt, ktorý dopadne na povrch Mesiaca, by mal vytvoriť kráter o hĺbke rovnajúcej sa približne 4 až 5 násobku jeho priemeru.

Prekvapujúcou vecou na tom všetkom je, že všetky meteority, ktoré kedy dopadli na povrch Mesiaca, vytvorili kráter približne rovnakej hĺbky - 1.2-2 míle, hoci tam dopadli rôzne veľké meteority, rôznou rýchlosťou.

Vezmime si napríklad taký kráter o priemere 148 míľ. Je niekoľko sto krát väčší, ako ten v Hirošime. Aká explózia to musela byť, že vyhodila tony mesačnej horniny až do výšky 10 míľ...Na takýto široký kráter je však veľmi plytký. Navyše, dno kráteru je vypuklé, presne ako zakrivenie skutočného povrchu mesiaca. Ak by ste sa postavili doprostred kráteru, nevideli by ste dokonca ani jeho okraje, pretože by boli pod horizontom.

Spomente si, že podľa našich výpočtov je obal mesiaca len asi 2,5 míle, čo presne sedí s približnou maximálnou hĺbkou všetkých kráterov.

A teraz sa poďme pozrieť na chemické zloženie mesačnej horniny. Podľa prieskumov, Americkí vedci naši na povrchu Mesiaca zirkonium, chróm a titán. Toto všetko sú kovy, ktoré sú žiaruvzdorné, mechanicky silné a nehàdzavejúce. Ich kombináciou by sme dostali neuveriteľne odolný materiál voči teplu a schopnosťou vydržať neobvyklé zaobchádzanie.

Pokiaľ je práve toto materiál, ktorý by bol vyrobený na ochranu prastarého satelitu pred nepriaznivými vplyvmi teploty, pred kozmickou radiáciou a bombardovaním meteoritmi, jeho stavitelia sa kombináciou kovov presne trafili do čierneho. V tomto prípade nie je jasné, prečo je mesačná hornina takým úbohým vodičom tepla. Činitel, ktorý tak udivuje astronautov ? Ale nie je to práve to, čo stavitelia tejto super-družice chceli ?

Z technického pohľadu, toto plavidlo, ktoré my voláme Mesiac, je úžasne skonštruované. V každom prípade, niektoré kusy mesačnej horniny sú staršie ako Zem, aj keď je pravdou, že toto sa týka veku materiálu a nie účelu, na ktorý sa používali. A keď sa pozrieme na množstvo kráterov na Mesiaci, tak vieme, že to nie je žiadna "padavka".

Samozrejme, je ťažko povedať, kedy Mesiac začal svietiť na Zemskej oblohe, ale niektoré výskumy hovoria, že je to niečo približne okolo 2 miliárd rokov.

Samozrejme si nemyslíme, že Mesiac je stále obývaný a taktiež pravdepodobne ani jeho automatizované mechanizmy už nefungujú, stabilizéry prestali pracovať a póly sa zamenili.

Čas urobil svoju prácu. Čo je Mesiac dnes ? Je to obrovské pohrebisko, "mesto smrti", kde zanikla istá forma života ? Je automaticky kontrolovaným plavidlom, ktorý posádka opustila ?
Musíme si počkať na dôkazy, ktoré podporia našu teóriu - alebo ju vyvrátia.

Pravdepodobne nebudeme čakať dlho...