Mechanizmus z Antikythery
Mechanizmus z Antikythery
V roku 1901 vytiahli potápači pracujúci na pobreží ostrova Antikythera z
vody viac ako 2000 rokov starý mechanizmus. Dodnes nie je s určitosťou
isté, na čo slúžil, ale predpokladá sa, že bol súčasťou väčšieho stroja,
ktorý slúžil na sledovanie pozícií hviezd a planét.
Už z jeho vzhľadu a zo vzhľadu ostatných komponentov je jasné, že išlo o
precízny mechanizmus a dá sa predpokladať, ako približne vyzeral.
Skladá sa z viacerých číselníkov a ďalších niekoľko presne usporiadaných
ozubených koliesok. Svojou konštrukciou dosť pripomína hodiny vyrábané
niekedy v období 18-tého storočia. Celkovo sa zachovalo asi 20
fragmentov prístroja.
Doposiaľ nie je známy žiadny prístroj alebo mechanizmus, ktorý by
pripomínal tento. Nič podobné sa nikdy nikde nenašlo. Nič, s čím by sme
ho mohli porovnať sa nespomína v žiadnych antických textoch, ani
knihách. Práve naopak. Z toho, čo o Helenistickom období vieme, by
vlastne takýto mechanizmus ani nemal existovať. Väčšina Gréckych
zariadení onej doby, ktoré sa spomínajú v zachovanej literatúre síce
mala matematickú presnosť a dôvtip, ale ich konštrukcia a technické
prevedenie bolo skôr primitívne, ako zložité. Tento prístroj je iný. Ozubené
prevody Gréci používali len veľmi zriedkavo, a to napríklad pri vodných
mlynoch. Dokonca i to najvyspelejšie mechanické zariadenie, ktoré
opisujú vo svojich dielach Heron Alexandrijský alebo Vitruvius používa
len primitívne ozubené prevody. Niektorí to argumentujú tým, že ak Gréci
poznali princíp ozubených prevodov, nebol by pre nich problém zostrojiť
aj takéto zariadenie. Ale z fragmentov, ktoré sú uložené v Národnom
múzeu je jasné, že hoci strojcami tohto mechanizmu sú Gréci, technológia
a jeho prevedenie je akoby prevzatá z modernejších prístrojov.
Môžeme s určitosťou tvrdiť, že prístroj je antický ? Ak áno, na čo
slúžil ? Čo nám môže prezradiť o antickej technológii a o jej ďalšom
vývoji ? Na overenie skutočného veku prístroja sa žiada povedať aj to,
ako a kde bol nájdený. Už v roku 1900 sa na pobreží Gréckeho ostrova
Antikythera konali potápačské tréningy. V håbke asi 60 metrov našli vrak
antickej lode. Za pomoci Gréckych archeológov bola loď preskúmaná a
našlo sa v nej množstvo broznových a mramorových sošiek, ako aj niekoľko
ďalších predmetov. Avšak kvôli vysokej rizikovosti potápania bez
moderného vybavenia, výskum oblasti v roku 1901 pozastavili. O osem
mesiacov neskôr archeológ Národného múzea Valerios StaÎs skúmal niektoré
zvápenatené hrudy bronzu, o ktorých sa predpokladalo, že sú to odlomené
časti sôch, keď zrazu medzi nimi objavil fragmenty mechanizmu.
Predpokladá sa, že vrak lode pochádza z prvého storočia PNL, a to
vzhľadom na odhadnutý vek predmetov z lode, či už keramiky, alebo
sošiek. Podľa presnejších odhadov by to mohol byť rok 65 PNL (+/- 15
rokov). Predmety pochádzali z ostrovov Rodos a Cos, čiže sa predpokladá,
že loď sa potopila, keď ich prevážala do Ríma.
Prvá vec, ktorá StaÎsovi padla do oka, bol zhrdzavený kus cedule, na
ktorom boli napísané nejaké písmená. Expert na epigrafiu Benjamin Dean
Meritt tvrdí, že je to typ písma, ktorý sa používal v prvom storočí PNL,
a teda by nemal byť vyrobený pred rokom 100 PNL. Ďalšími faktami, ktoré
podporujú teóriu o jeho veku sú astronomické pojmy, ktoré na ňom boli
napísané. Pochádzajú totiž z astronomického kalendára zvaného Parapegma,
ktorého autorom bol Geminos, ktorý žil na ostrove Rodos okolo roku 77
PNL.
Hneď po tom, čo boli fragmenty objavené, boli preskúmané v tej dobe
najlepšími expertami oného oboru, a tak trvalo istý čas, kým prebehol
proces identifikácie a určenia možnej funkcie mechanizmu. Niektoré veci
boli jasné už od začiatku. Z pojmov, ktoré na ňom boli napísané bolo
jasné, že sa jedná o určitý druh astronomického zariadenia. Prvé názory
boli, že sa môže jednať o istý druh navigačného systému, niektorí si
myslia, že by mohlo ísť o mini-planetárium, ktoré spomínal Archimedes v
jednej zo svojich prác. Nanešťastie boli fragmenty dosť intenzívne
skorodované a zvápenatené, a tak sa muselo dosť dlho čakať na precíznu
prácu technikov múzea, ktorí predmety čistili. Až neskôr sa prišlo na
to, že celý mechanizmus pravdepodobne držala pokope drevená konštrukcia,
ktorá sa samozrejme po tak dlhej dobe vo vode rozpadla. Čo to teda je ?
Experti stoja pred ťažkou skúškou. Sú tri spôsoby, ako to zistiť. Prvý,
ak by sme poznali detailnú konštrukciu mechanizmu, mohli by sme
predpokladať, na čo slúžil. Za druhé, ak by sa nám podarilo prečítať a
rozlúštiť všetky slová na ňom napísané, vedeli by sme, čo označujú. A za
tretie, ak by sme našli niekde v historických záznamoch zmienku o
podobnom prístroji, táto analógia by mohla veľmi pomôcť.
Konštrukcia
Ozubené kolečka v mechanizme boli osadené na bronzovej podložke.
Vzhľadom na veľkosť rôznych koliesok a počet ozubení sa dá aspoň
približne predpokladať, ktoré malo kde svoje miesto. Avšak stále chýba
nejaký kompletný náčrt celého zariadenia, pretože ho nemáme celé a
nevieme, ako vyzeralo vcelku alebo koľko koliesok a aké rôzne časti nám
ešte chýbajú. Celý systém poháňala os, ktorá bola vedená z boku a
otáčaná kolieskom s rukoväťou. Po otočení rukoväte a osi sa dalo do
pohybu hlavné ozubenie, ktoré bolo prepojené s ďalšou časťou mechanizmu
pomocou dvoch ďalších prevodov, z ktorých boli ďalej vyvedené ďalšie
osi, ktoré otáčali ostatnými časťami, ako „ciferníkom“ alebo hriadeľom,
ktorý pohyboval ukazovateľmi. Zjednodušene, keď sa otáčalo hlavným
kolečkom s rukoväťou, všetky ukazovatele sa otáčali rôznym smerom a
rôznou rýchlosťou.
Všetky komponenty boli zhotovené z 2mm tenkého bronzu. V mechanizme
nebol použitý žiadny iný materiál (okrem dreveného rámu). Všetky ozubené
kolieska mali rovnako veľké ozubenie (pod uhlom 60-stupňov), hoci boli
rôznej veľkosti. To znamenalo, že v praxi mohlo byť osadené ktorékoľvek
kolečko na ktorékoľvek. Podarilo sa zistiť, že celé zariadenie bolo
opravované minimálne dva krát. Hriadeľ veľkého kolieska bol po ulomení
tavený nanovo a zub na jednom z malých kolečiek bolo dorobený. Celá
vonkajšia časť sa skladala z troch „ciferníkov“ s ručičkami a
ukazovateľmi. Jeden bol vpredu a dva vzadu. Predný ciferník bol otáčaný
najväčším, teda najpomalšie sa otáčajúcim kolečkom. Predpokladá sa, že
ukazoval ročnú polohu Slnka vo zverokruhu. Zatiaľ sa podarilo prečítať
len niektoré zo slov na ňom napísaných, ale na základe nich sa dá
predpokladať, že zobrazujú polohy a konšteláciu niektorých jasných
hviezd na oblohe počas roka.
Zadné ciferníky sú oveľa zložitejšie a menej čitateľnejšie. Spodný sa
skladá z troch častí. Každá časť má ešte ďalší rýchlo-otáčajúci sa
ukazovateľ, niečo podobné, ako sekundová ručička na hodinkách. Na každom
z väčších ciferníkov sa nachádzajú čiary, a to každých 6 stupňov. Medzi
čiarami sú znázornené čísla a písmená. Horný ciferník je oveľa viac
zahustený znakmi a podľa niektorých rozlúštených skratiek by sa mohlo
jednať o polohy a rotácie planét, ktoré Gréci poznali (Merkúr, Venuša,
Zem, Mars, Jupiter a Saturn).
Čo sa konštrukčných detailov týka, nedá sa nespomenúť neuveriteľná
presnosť celého zariadenia. Keď sme odmerali pod mikroskopom presnosť
jednotlivých stupňov, zistili sme, že odchýlka na celej stupnici je iba
štvrtina stupňa. A ako sa neskôr ukázalo, aj táto odchýlka je urobená
schválne. Starý egyptský kalendár totiž nepoznal prechodné roky, a preto
bol tento rozdiel kompenzovaný touto štvrtinou. Prístroj bol nájdený so
zaseknutou ručičkou, na ktorej bola odchýlka 13“ stupňa. Podľa
prepočtov takáto odchýlka môže nastať každých 120 rokov. Z toho
odborníci predpokladajú, že ak sa prístrojom odvtedy nehýbalo, posledný
krát bol použitý v roku 80 PNL (pretože 200 PNL by bolo vzhľadom na
použité písmo priskoro a 40 NL už neskoro).
Na vnútornej strane bočných dvierok sa nachádza (alebo nachádzal) aj
akýsi „návod na použitie“. Je však v tak katastrofálnom stave, že nebolo
možné a pravdepodobne ani nikdy nebude možné ho znovu zreparovať do
pôvodného, alebo aspoň zrozumiteľného stavu. Podarilo sa však dať dokopy
aspoň niekoľko slov. Slnko sa tam spomína hneď niekoľkokrát a planéta
Venuša raz. Ďalej sú tam spomenuté ukazovatele (pravdepodobne tie na
zadnej strane) spolu so súradnicami.
Ak si dáme dokopy všetky doposiaľ zozbierané informácie, možno dôvodne
predpokladať, že Mechanizmus z Antikythery je zariadením, ktoré má
funkciu silne prepojenú s astronómiou a s polohami hviezd, či planét a
používa hviezdne, sydonické a drakonické mesiace. Čo je však zaujímavé,
tieto cykly používali len Babylónski astronómovia a do Helenistického
sveta sa dostali až neskôr. Podľa použitého písma a výrazov je však
tento prístroj vyslovene Grécky. Prístroj bude tým pádom akýmsi
proťajškom oveľa známejším Platovým a Archimedovým geometrickým modelom
solárneho systému. Je to niečo ako neuveriteľné astronomické hodiny
alebo analógový počítač, ktorý za vás urobí nudné a otravné výpočty.
Škoda, že nevieme, či prístroj fungoval automaticky, alebo manuálne.
Mohol byť ovládaný rukami, ale vzhľadom na jeho konštrukciu je
pravdepodobnejšie, že bol napevno namontovaný niekde, možno na nejakej
soche a poháňaný vodou, alebo iným spôsobom.
V tejto súvislosti sa ešte žiada spomenúť astronomické počítače krajín
Islamistického sveta. Jeden sa nachádza kompletný a funkčný v Oxfordskom
múzeu. Ten bol však postavený až v 13. storočí. Vie pracovať a ukazovať
viaceré cykly Slnka a Mesiaca. Má do istej miery podobné usporiadanie
kolečiek, avšak aj keď bol skonštruovaný až v 13-tom storočí, je oveľa
primitivnejší, ako zariadenie z Antikythery.
Astronomické poznatky našich predkov boli úchvatné a tento prístroj bol
ich demonštráciou. Prečo ale Grécky prístroj používal Babylónske
astronomické cykly a ako je možné, že v žiadnych záznamoch ani
literatúre sa o ňom nenachádza jediná zmienka ostáva záhadou.