Zvláštne schopnosti Tibetských lámov
Zvláštne schopnosti tibetských lámov
Okolo tibetských lámov a ich údajných magických schopnostiach panuje
množstvo dohadov a mýtov, vyjadruje sa k nim množstvo šarlatánov a
sebazvaných odborníkov. Málokto si však dal tú námahu aby s nimi v
nehostinných vysokohorských podmienkach prežil určitý čas a spoznal tak
ich zvyky, spôsoby a teda prípadne aj ich zvláštne schopnosti.
Jednou z takýchto osôb "povolaných" na podávanie informácii a príbehov o
živote tibetských lámov je už zosnulá profesorka na univerzite v
Pekingu a Haagu, pani Alexandra Davidová-Neelová, ktorá strávila mnoho
rokov v celách tibetských kláštorov a absolvovala pod vedením vyšších
lámov úplný súbor duchovných cvičení - teda ju nemožno porovnávať či
zrovnávať s množstvom kváziodborníkov, zasvätencov a potulných
šarlatánov, ktorí kŕmia nabudených dôverčivých čitateľov klamstvami a
výplodmi svojich fantázii.
Cvičenia Lung-gom
Medzi osobité schopnosti tibetských lámov, s ktorými sa možno stretnúť,
ktoré však oni napriek ich neuveriteľnosti považujú za bežné a
neprikladajú jej osobitý význam (subjekty s touto schopnosťou považujú
len za vyslancov vhodných obstarať rýchle spojenie medzi vzdialenými
kláštormi) možno zaradiť i súbor cvičení lung-gom. Táto schopnosť má
údajne umožniť abnormálnu rýchlosť umožňujúcu prekonávať obrovské
vzdialenosti ťažkým a nehostinným vysokohorským terénom.
Podľa Tibeťanov vie subjekt ovládajúci túto schopnosť (alebo tiež
Lung-gom-pa) sadnúť si na klas a neohnúť ho alebo sa postaviť na kopu
jačmeňa a nezhodiť ani jediné zrno.
Pojem „lung-gom“ je používaný na tréningovú techniku, ktorá rozvíja
neobyčajnú rýchlosť a dáva adeptom schopnosť vykonávať neuveriteľne dlhé
pochody s úžasnou rýchlosťou. Bežia v rýchlom tempe bez toho, aby sa
museli zastaviť po niekoľko dní. Nebehávali krátke a rýchle trate, ale
boli schopní prekonávať extrémne dlhé vzdialenosti, a to za
nepredstaviteľne krátky čas.
V knihe „The Way of the White Clouds“ Láma Anagarika Govinda
vysvetľuje, že slovo „Lung“ znamená stav vzduchu ako aj vitálnej energie
a psychickej sily. „Gom“ znamená meditácia, kontemplácia, koncentrácia
mysle a duše na nejaký objekt. Ide o vyprázdnenie mysle od všetkých
vzťahov subjekt - objekt. To znamená, že Lung-gom-pa bežec nie je ten,
kto dokáže letieť vzduchom, ale ten, kto dokáže kontrolovať svoju
energiu a nasmerovať ju novým smerom. Títo Lung-gom-pa bežci nasledujú
prastarú techniku pranayamy (dychových cvičení). Nasledujú cestu úplnej
anonymity, a preto s nimi nesmie nikto rozprávať.
(pre viac informácií o tejto problematike odporúčame navštíviť nasledujúcu stránku)
Vrcholom týchto cvičení je nadobudnutie levitačných schopností, pričom
istí zasvätenci tvrdia, že za určitých okolností sa lung-gom-pove nohy
prestanú dotýkať zeme a kåžu priestorom veľkou rýchlosťou. Dokonca
niektorí lung-gom-povia podliehajú pri objasňovaní svojich schopností
určitej výstrednosti, keď samých seba ovešajú reťazami, aby dokázali,
aké sú ľahké.
Poznatky Alexandry David-Neelovej
Jej poznatky sa týkajú Tibetu minulého, ktorého dvanásty dalajláma si ju
veľmi vážil a poskytoval jej pri jej duchovných cvičeniach osobné i
písomné rady, čo je mimoriadnym počinom a vyznamenaním keď si uvedomíme,
že Tibeťania najmä Európanov bažiacich po nových senzáciách považovali
za čosi, čo práve vyliezlo spod skaly. Svoje poznatky uverejnila v
knihe Mystici a mágovia v Tibete, z ktorej čerpá väčšina autorov.
(píše Alexandra David-Neelová)
Po prvý raz som videla lung-gom-pu v trávnatej púšti severného Tibetu.
Podvečer som zazrela veľmi ďaleko pred nami tmavý bod, v ktorom som
ďalekohľadom zistila človeka. Veľmi ma to prekvapilo. V tých končinách
nie sú stretnutia časté a my sme už 10 dní nevideli živú dušu. Okrem
toho sa do tých nesmiernych samôt nepúšťajú ľudia peši a sami. Ten
človek sa jednostaj blížil a rýchlosť chôdze bola čoraz zjavnejšia.
Jeden z mojich ľudí povedal, že je to asi nejaký lung-gom-pa. Tým vo mne
vzbudil túžbu pozrieť sa na neho, prehovoriť s ním, vyfotografovať ho.
Keď som sa o tom zmienila, jeden zo sluhov zvolal - "Ctihodná
pani, nesmiete zastavovať lámu, ani s ním hovoriť. Bola by to jeho
smrť. Keď sú títo lámovia na cestách, nesmú prerušiť rozjímanie. Ak
prestanú opakovať magické formuly, utečie boh, ktorý je v nich, a keďže
ich opustí predčasne, zatrasie nimi tak silne, že ich usmrtí."
Bola to výstraha a musela som na ňu trochu dbať. Vedela som už predtým,
že taký človek kráča v tranze a že by mohol pri náhlom prebudení utrpieť
nervový otras. Musela som sa teda uspokojiť s pohľadom na tohto
čudesného pocestného. Prišiel blízko k nám. Zreteľne som videla jeho
ľahostajnú tvár a široko otvorené oči,ktoré akoby hľadeli na nejaký bod
kdesi vysoko v diaľke. Ten láma vôbec nebežal. Zdalo sa, že pri každom
kroku sa dvíha od zeme a robí skoky ako lopta. mal na sebe mníšske rúcho
a tógu. V pravici držal purbu, rituálny nôž a vyzeralo to, akoby sa oň
opieral. Zdalo sa, že nespozoroval našu prítomnosť.
Po 4 dňoch sme prišli do kraja nazývaného Thebgje. Vypytovala som sa na
lung-gom-pu a dozvedela som sa, že ho niektorí zazreli pri západe slnka o
deň skôr ako my. Z toho som približne vypočítala, že lung-gom-pa, skôr
ako sa dostal od pastierov k nám, musel ísť celú noc a celý deň takou
istou rýchlosťou, akou sme ho my videli kráčať.
Cvičenia lung-gom pa
Mnísi, ktorí ašpirujú na úlohu posla, musia najprv cvičiť. Tréning sa
skladá z cvičenia dychu a zo zvláštnej gymnastiky, robenej v
thams-changu (vo väznici)- v úplne tmavom mieste a v prísnej odlúčenosti
od sveta, ktoré trvá 3 roky, 3 mesiace, 3 týždne a 3dni ( ide o
klasický tibetský čas pre rozličné duchovné cvičenia).
Cvičiaci sedí so skríženými nohami na širokom a hrubom vankúši. Pomaly a
dlho vdychuje vzduch, akoby sa chcel nafúknuť. Potom musí zadržať dych a
vyskočiť, pričom má nohy stále skrížené, bez pomoci rúk, a spadnúť bez
zmeny polohy. Vymysleli si čudnú skúšku a ten, kto v nej obstojí, toho
pokladajú za schopného vykonávať zvláštne veci. Vykope sa jama taká
hlboká, aký je kandidát vysoký. Nad ňu sa postaví akási kupola s úzkym
otvorom hore, taká vysoká, aká je hlboká jama. Ak teda muž meria 170cm,
vzdialenosť od dna jamy po otvor v strede je 340cm. Kandidát sediaci v
jame musí jedným skokom vyjsť otvorom.
Keď žiak dostatočne pokročil, smie podnikať pochody. Vtedy dostane nové
svätenie a jeho guru, duchovný vodca ho naučí magickú formulu. Novic
sústreďuje svoje myšlienky na opakovanie tej formuly, ktorá riadi rytmus
jeho dychu pri pochode a kráča v tempe podľa jednotlivých slabík
formuly, ktoré v duchu odriekava. Chodec nesmie hovoriť ani myslieť, ani
dívať sa napravo alebo naľavo. Ustavične musí upierať oči na jediný
vzdialený predmet. Keď sa dostane do tranzu, predsa mu zostane toľko
normálneho vedomia, aby sa vyhýbal prekážkam a zachovával smer svojho
cieľa- ale to sa deje len mechanicky.
Samotné pochody Lung-gom-pov
Veľké pustiny, roviny a šero sa pokladajú za priaznivé podmienky. Aj keď
za deň vykoná dlhú cestu a je unavený, dostáva sa takýto človek
podvečer opäť ľahko do tranzu. Potom necíti únavu a môže prebehnúť celé
kilometre. Na vhodný tréning začiatočníkov sa pokladá každá jasná, ale
najmä hviezdnatá noc, v ktorej má upierať zrak stále na tú istú hviezdu.
Podľa mojich skúseností v tomto smere a podľa toho, čo som počula od
vierohodných lámov, človek dospeje pri tomto cviku tak ďaleko, že necíti
hmotnosť svojho tela. Akési znecitlivenie umŕtvuje aj bolesti pri
náraze na kameň alebo inú prekážku a človek kráča celé hodiny
nezvyčajnou rýchlosťou v príjemnom opojení, aké dobre poznajú
automobiloví pretekári.
Tibeťania presne rozlišujú dobrovoľné pochody lung-gom-pu od pochodov,
ktoré vykonávajú „pawo a pamo“ (posadnuté médiá). Tieto médiá sa
nedobrovoľne dostávajú do stavu tranzu a vydávajú sa na cestu bez cieľa.
V Himalájach je množstvo ľudí posadnutých touto chorobou.
Toľko poznatky pani Alexandry David-Neelovej, ktoré sú iste pozoruhodné a
vyvstáva z nich rovnaké množstvo otázok ako odpovedí. Ako si to možno
vysvetliť? Posilnením svalstva dolných končatín? To by si však
vyžadovalo aj pravidelný prísun živín, čo u lámov so striedmym spôsobom
života možno vylúčiť. Rytmickým opakovaním "magickej formuly"?
Hypnotický stav, navodzujúci až stav anastézie chodidiel? Možno, avšak
následné zranenia by mohli mať vážne následky na pohybový aparát "bežca"
znemožňujúcim jeho následnú chôdzu (bola by azda možná len pri
opätovnom uvrhnutí sa do stavu tranzu).
Skrátka sa zdá, že túto schopnosť nemožno vysvetľovať len z
fyziologického a športového hľadiska , ale je potrebné rozhodujúcu časť
schopností tibetských lung-gom-pov pripísať koncentračným a dychovým
cvičeniam pre nás zdanlivo nezmyselným a nemožným, avšak majúcim pre
samotný výkon významný účinok.